Jednoducho je toto mesto stvorené na trhovanie vo všetkých jeho podobách, z mesiaca na mesiac vie najdlhšie šošovkovité námestie na Slovensku zmeniť tvár. Chvíľu je "gadžisbálom" pre davy, mixujúc kolotoče a klobásové stánky, o niekoľko týždňov potom sa premení na tábor šermiarov a dobovej hudby. Raz k tomu príde, že sa celý Iglov zmení na to, čo bol pred stáročiami - trhová metropola. Budeme servisom nášho geniálneho námestia, ktoré nás bude živiť a supermarkety v okolí budú (tak ako Kežmarčania) plakať horkú závisť. Toto je moje čítanie budúcnosti.
Dni mesta sa rozvinuli ako kvet pod lúčmi posledného augustového slnka. Ľudia už o deviatej ráno prechádzali nekončiacou uličkou s ľudovými remeselníkmi - od zvončekárov, cez medovníčky až po tkané koberce, dostatok sladkostí a chuťoviek ako je podplameník. Ulička viedla od kostola s najvyššou vežou na Slovensku až k historickej Redute, pred ktorou na pódiu vrela história. Práve tu spoznali mešťania príbeh o krásnej grófke zo San Souci nad Iliašovcami.
Sokoliari a súbpoje na koňoch, park prečarovaný na tábor bojovníkov z dávnej minulosti. To boli dva dni mesta, ktoré je ŽIVOU perlou Spiša. Tu sa žije, v Poprade niet večer čo robiť, Kežmarok držia ešte Nemci, Levoča sa prepadáva do ruín a nezamestnanosti. Novejša žije. Kto neverí, nech vyskočí z lietadla - nad Spišskou - v tandeme s majstrami Slovenska v skákaní na presnosť!