Ako som písal pre Katku Koščovú...

Žieňatko, ktoré sa preštrikovalo Slovak American Idol a napriek tomu, že z nej nebude nikdy modelka, stala sa divou.
Skrz lierárne kontakty tretieho druhu dostal som možnosť poslať jej niekoľko textov. Pri všetkej úcte k superstarom a všetkej neúcte k ich textárom vrhol som sa do písania úplne nového albumu, ktorý sa volá "Tajný denník Katky Koščovej".

Veľa chcem

1.
Nechcem tak veľa,
nijaké zázraky,
nečakám spasiteľa,
nechodím s nejakým
fajnovým chlapom,
čo majú celú Zem,
chcem iba normálnych –
to asi veľa chcem...

Rf:
Veľa je málo
a málo je veľa,
tak teraz máš,
máš, čo si chcela

2.
Nenosím zlato
a tričko za pásom,
nemôžem za to,
som taká, aká som.
A pijem pivo
a nie som Eminem,
chcem normálny život –
to asi veľa chcem...

Rf:
Veľa je málo
a málo je veľa,
tak teraz máš,
máš, čo si chcela

Viacerí z Vás, vážení čítaniaschopní slováci, sa už chechcete a ťukáte si na čelo: "Čo si si myslel? Veď na to sú tímy odborníkov! Veď jej prvý hit odštartoval sám Muller!"
Áno priznávam sa k naivite.
Za všetko však môže Ďuro Bé, ktorý pozná otca Katky Koščovej zo slovenských jaskýň. Ďuro hovoril, že jej otec je normálny a keď bol naposledy akošéf jaskyniarov na zraze, tak všetkých slušne poprosil, aby jeho dcére poslali sms a oni to asi urobili, lebo dnes má auto a týmto som s úžasom zistil, koľko je vlastne na Slovensku jaskyniarov...

Slovo

1.
Dávno je preč, no stále sníva o nej,
ako tá lastovička v podnájme na balkóne.
Nesmiem sa báť, vždy, keď sa nedarí,
že naša láska nevydrží do jari

Rf:
Dáva mi slovo a nebude to nie,
priskoro na začiatok, neskoro na koniec,
dáva mi slovo, je celkom bez viny,
veď my sme v tomto svete
pre seba jediní.

2.
Stále jej niet a je vraj o ňu núdza,
v kaviarni podrží ho za ruku tká cudzia.
Autobus pohol sa úplne sám,
odchádza so mnou preč a je mi jedno kam.

Rf:
Dávam ti slovo a naposledy - nie,
neskoro na začiatok, priskoro na koniec,
Dávam ti slovo, som celkom bez viny,
veď nie sme na tom svete
pre seba jediní.

Takže Ďuro Bé ma úplne zmagoril, zblbol, oťapil, poplietol atď. Preto som neskôr s otvorenými ústami počúval svoju známu Levicu, ktorá opisovala, ako vyrastala so sestrami Koščovými a keď niečo napíšem, tak to budú onedlho čítať a keďže je KáKá rovnako ako my všetci nespokojná so svojim prvým hitom, tak sa môže stať, že presvedčí svojho manažéra, ale že to vlastne ešte len zistí, keď nim pôjde v sobotu na návštevu, teda nie k nej, ale k jej rodičom...
Uspávanka

1.
Spi, moja duša, sladko
na sene
a nehľaď na pozlátko
bezmenné.
Vysnívaj dobrých ľudí,
akých niet.
Spi, kým ťa začne súdiť
celý svet.

2.
Spi, duša, srdce je byt
bezcenný,
usteľ si v komore aj
v predsieni.
Neboj sa, nemá na sny
nepokoj,
aj tak ťa celú vlastní
milý môj.

3.
Spi, možno v spánku prečkáš
podvody,
niekto ťa zo srdiečka vyhodí,
pod most dám dušu malej
Kaťuše
a budem chodiť ďalej
bez duše.

Spi moja duša sladko, sladko spi...

A tak z toho opäť raz nebolo nič. Spomienky na budúcnosť, tak sa tuším tá kniha volala, a tak by sa dal nazvať tento môj opus, v ktorom si vylievam žiale, veziem sa domov dlhým autobusom a pred červeným kobercom sa, prirodzene vyzujem. Iba dúfam, že v budúcom ročníku Superstar vyhrá niekto, kto býva ešte bližšie ako je Prešov. Mal by som sa čím skôr ozvať jaskyniarom, tí to určite vedia zariadiť...