Zasnívali sme sa nad týmto pohľadom:
Aké by to bolo zaujímavé bývať na niektorom z týchto poschodí s výhľadom na Dunaj.
Zobudiť sa ráno, dať si kávičku na terase, pozdraviť plávajúce "čudá" na Dunaji a následne sa vybrať do práce (ak by nejaká bola :-)).
Poobede dať kávičku v takejto kaviarničke, v takomto peknom prostredí, prebrať denné problémy, alebo iba tak pokecať s človekom, ktorého mám rád, milujem a pod.
Potom sme zbadali "raketu" ako si to šinula do Viedne. Tá ľahkosť tejto rakety oproti ťažkým remorkérom bola úchvatná.
Od Viedne si to po prúde trocha iným, pomalším tempom, šinul remorkér.
Za týmto remorkérom sme pri pravom brehu ( z nášho pohľadu ) zbadali malú "bodku", ktorá sa plavila a z diaľky pôsobila ako nejaká malá loďka, respektíve plavidlo. Tak sme si na ňu trocha počkali.
Už z tohto pohľadu bolo vidieť, že to nie je iba nejaká loďka, ale zaujímavé plavidlo, na ktoré asi nebol udelený certifikát a lodivod určite nemá preukaz na riadenie malého plavidla, tak som posunul zoom a cvakol znova...
Videl som vo svojom živote veľa, ale plávať Dunajom vo vani ... Plavcov som pozdravil "ahoj loď", velitel plavidla ( ten vzadu ) odzdravil "ahoj" :-) a ja som sa na brehu hojil ešte dlho ako sa nám strácali z dohľadu.
