Skupinka, ktorá vzápätí vyšla, zasadla za bielo prikrytý rokovacístôl. Samotná lokalizácia udalosti – vo vstupe do alebo z tohto „chrámu“ živočíšnejvýroby – by mohla mať tendenciu naznačovať, že tu pôjde o dobytok, alez kontextu sa pozorovateľ dozvie, že nielen: Ide aj o zlodejov ao tzv. škodnú. (V prírode škodná – líšky, vlky atď. – má aj sanitárnu úlohu,ale v politike iba škodí.) Pri sledovaní produkcie, ktorú by lepšienezorganizovala ani Forza, musí chvíľami človek zvažovať, kde sa bučí viac –pred maštaľou? V maštali? Za maštaľou? Motív a obsah bučania je však vzásade stále ten istý – túžba a hlad po koristi a podráždenosť, keď imberie niekto ich obľúbenú korisť...
Dávam si otázku: Odkiaľ vlastne vyšiel Jureňa so svojímsprievodom? Z maštale alebo z chlieva? (Zo stajne určite nie, to jetak trošku vznešenejšie, zo stajne a do stajne chodil napríklad aj MichaelSchumacher a dodnes chodí Fernando Alonso. Občas si však aj oni spravia zostajne poriadny chliev!) A čo chcel vlastne naznačiť tým hrdým arezignovaným pochodom z maštale na čerstvý vzduch: Konečne na pravommieste? Alebo – von z vládneho chlieva? V maštali alebo v chlieveje hnoj a v blízkosti je hnojisko a prstom ukázať na všetkých,ktorí s ním stoja v tom hnojisku. Lenže inak sa v ľudskomchápaní vníma hnoj z maštale a inak z chlieva. Myslím si totiž,že Jureňa stúpil do hnoja už dávno predtým než vstúpil do koaličnej vlády, tamsa doňho iba hlbšie prepadol. Ja viem,že je to jedno a to isté. Ale aj nie je celkom to isté. Tu kdesi sanachádza čaro slov, ktoré vedia veľmi presne vyznačiť, čo je čo a kto jekto. - (Z maštale do chlieva? Z chlieva do maštale? – Kto kam a s kýmproti komu?) Je nešťastím, keď zlodeji kričia na zlodejov, že kradnú. Žeokrádajú štát, ako keby som tým štátom nebol ja, ale ktosi, kto je veľmi, veľmiďaleko. Ale treba priznať, že politická maštaľ je od nás skutočne vzdialenáa možno aj nie veľmi užitočná.
A tak mi robí radosť aspoň to, že naši zástupcovia ľudunenechávajú za sebou kôpky. To, čo oni za sebou zanechajú, pre jemné ľudské nosyje to takto o niečo prijateľnejšie.
Neviem, kde skrsol nápad, zorganizovať tlačovú besedu primaštali, ale určite to nebolo v hlave. Videli sme trochu úsmevnej hystérie,trochu melodrámy podfarbenej sci-fi. Napokon aj tak môžeme v súlades ľudovým príslovím konštatovať, že Fico Mečiarovi oči nevykole. Ale aninaopak. Alebo žeby predsa?
Bolo by strašné, keby sa stal slepý kráľom medzi jednookými.A ešte navyše, keby kráľom mal zostať blázon.
Zdá sa, že maštaľ chlievom nerobí ani tak účel samotného zariadenia,ale zoznam obyvateľov a ich aktivity. A ak je ľudstvo veľmi, veľmitrpezlivé, raz za čas v histórii sveta tie hoviadka v chlieve dýchajúna jezuliatko...
Alebo že by to bolo celkom inak? Je fakt, že na Slovensku sav posledných týždňoch a mesiacoch silne zmaštalnieva... Ale čo sababe chcelo, to si národ zvolil...
Možno by bolo na mieste zaželať si niečo aj pre najbližšiubudúcnosť– „Dovidenia v slepačiarni, súdruhovia...“
