Mal som taký zvláštny sen. Kvôli nemu, aby sa mi prisnil, som si musel zájsť na dovolenku až do slovinského Portorožu. Môj sen sa odohrával veľmi, veľmi dávno, len protagonisti pochádzali z vtedy reálneho času.
Snívalo sa mi toto: Z tunela pod Hradným kopcom v Bratislave vybehla taká tá stará električka, aké jazdievali pred štyridsiatimi – päťdesiatimi rokmi. Dvere sa na nich ešte automaticky nezatvárali, bývali otvorené. Pôvodne mala pokračovať v jazde smerom k niekdajšiemu Parku kultúry a oddychu, ale ona si to zrazu šinula späť do centra. Z otvorených dverí električky elegantne vyskočil štíhly štyridsiatnik. Čuduj sa svete, bol to bývalý slovenský eurokomisár Ján Figeľ (momentálne v nejakej inej nešpecifikovanej funkcii), jeden z najslušnejších a najvychovanejších slovenských politikov. Vzápätí za ním vyskočili ďalší štyria chlapi. Boli to členovia jeho ochranky, takí nadupaní bujaci, ako sa vraví: krky hrubé, hlavy do hranola... Veliteľom ochranky bol známy zakladateľ vtedy už sa vzmáhajúcej dlhoročne vládnucej najsilnejšej politickej strany na Slovensku a tak isto aj národom označeného najdôveryhodnejšieho slovenského politika. Spolu s ním aj ďalšie gorily, ktoré svojím personálnym zložením simulovali vtedajšiu pestrú slovenskú koaličnú skladbu. Musím sa priznať, že ma táto scéna zarazila, takmer až pobúrila. Využijúc takmer priepastný vekový rozdiel medzi nami a vzájomne blízky vzťah, Jánovi Figeľovi som kamarátsky vyčítal: „Janko,“ vravím mu, „viem sa povzniesť nad tým, že vyskakuješ z idúcej električky, veď aj ja som kedysi v mladosti robieval podobné huncútstva. Ale že si práve ty za šéfa ochranky vyberieš najväčšieho spomedzi gaunerov, ktorý sľubuje ako komunistická strana a kecá ako Palacký a ktorý v živote nepáchol pravdou, len kradol a podporoval zlodejov, tak to by mi v živote nenapadlo. Som hlboko sklamaný...“ „Ja som si ho nevyberal,“ hovorí… „To sa výberová komisia rozhodla pre najlacnejšiu ponuku vo výberovom konaní...,“ rezignovane odpovedal.
Možno by sme ešte dobre boli pokračovali ďalej v tejto debate, ale to už som celkom zreteľne počul, ako manželka vstupuje do môjho nočného dialógu a nekompromisne mi prikazuje – nechráp!
Aké mám z toho mravné poučenie? Súhlasím s Angličanmi, že najlacnejšie riešenie býva spravidla tým najdrahším riešením.
