Dejstvo prvé - Šok
Ministerstvo práce v pondelok 2. júla predkladá do pripomienkového konania návrh novely zákona 461/2003 o sociálnom poistení. Podľa nej sa rušia stropy pre všetky sociálne odvody, stropy pre dávky však ostanú zachované. „Niet lepšej milionárskej dane", nechala sa v tejto súvislosti počuť do boja odhodlaná pani ministerka. Skvelý citát dáva aj v prípade šoku pre DSS, kde navrhuje prestup z II. do I. piliera s možnosťou nechať si nasporené peniaze vyplatiť (tzv. cash out): „Ak je niečo moje, môžem sa rozhodnúť s tým manipulovať? Môžem."
Dejstvo druhé - Ústupok
Cash out sa ukázal predsa len ako silná káva a tak pani ministerka 24. júla zaraďuje spiatočku, sprevádzanú milým citátom: „...v žiadnom prípade Vám nepoviem o ustúpení, pretože my neustupujeme z ničoho." Okrem toho sa strop pri nemocenských odvodoch predsa len rušiť nebude, ale ani toto pani ministerka zrejme nepokladá za ústupok.
Dôvod na nezrušenie stropu (1,5 násobok priemernej mzdy) pre výpočet nemocenských odvodov je jednoduchý. Podľa Ministerstva práce by sa to dotklo 250 tis. ľudí a to sa zrejme nedá nikomu predať ako milionárska daň. Aj tak išlo len o 3,05% odvodov, čo je nič v porovnaní s 30,75% odvodov, pre ktoré platí raz tak vyšší strop (čiže 3-násobok priemernej mzdy). Zrušenie tohto vyššieho stropu sa má podľa ministerstva práce dotknúť len 21 tis. až 24 tis. ľudí. Podľa mojich prepočtov to je vyše 110 tis. ľudí a to nasledovne:
49,5 tis. zamestnancov, ktorých celoročná mzda je vyššia ako strop pre výpočet odvodov. Odhad Ministerstva financií pre túto skupinu je 48 tis.
48 tis. zamestnancov, ktorých celoročná mzda je nižšia ako strop pre výpočet odvodov, ale minimálne v jednom mesiaci strop prekročia. Keď má niekto napr. mzdu od januára do novembra 20 tis. Sk a v decembri tvoria jeho mzda, 13. plat a celoročná odmena spolu 80 tis. Sk, tak jeho celoročný príjem je 300 tis. Sk, teda z pohľadu celého roka strop neprekračuje, ale v mesiaci december strop prekročí. Keďže v sociálnom poistení neexistuje ročné zúčtovanie, za december bude platiť vyššie odvody
13tis. živnostníkov, ktorých základ pre výpočet odvodov (polovica základu dane) je vyšší ako strop pre výpočet odvodov. Zväz živnostníkov odhaduje tento počet na 15 až 20 tis.
Dejstvo tretie - Kotrmelec
Skutočne famózny kotrmelec sa podarí pani ministerke, keď chce vysvetliť, prečo odrazu cash out nebude. Odrazu už peniaze nasporené v II. pilieri nepatria sporiteľom, ale zamestnávateľom, lebo „...tých 18 percent odvádzajú zamestnávatelia, čiže nie sú to peniaze sporiteľov, nejde o peniaze ľudí, ktoré by boli z tých miezd odvádzané." (tretí príspevok) a preto si ich sporitelia nemôžu pri návrate do I. piliera vybrať, ale len preniesť. Že zamestnávateľ neplatí 18% na starobné poistenie ale iba 14% a 4% platí zamestnanec je len drobnosť oproti jej vyhláseniu spred troch týždňov: „...veď zákon 43 to hovorí, že sú to peniaze tých ľudí (sporiteľov)." Otázne je, čo sa stane, keď sporiteľ pôjde do dôchodku. Snáď nechcela pani ministerka naznačiť, že dôchodok z II. piliera bude dostávať zamestnávateľ?! Toto už nie sú zrnká múdrosti, toto je bohužiaľ jasný dôkaz, že „...vyjadruje sa k tomuto množstvo ľudí, ktorí nemajú potuchy o tom, k čomu sa vyjadrujú" a jeden z týchto ľudí, ako vidieť a počuť, sedí v ministerskom kresle.
Dejstvo štvrté - Veľký brat
V stredu 1. augusta vnášajú akési nepodstatnosti dynamiku do celej záležitosti. Nepodstatnosti preto, lebo všetky spomínané sumy v súvislosti s Privilégiom sú len omrvinky oproti možným škodám, ktoré navrhovaná novela môže na dôchodkovom systéme napáchať. Zatiaľ čo pani ministerka hľadá auto, prichádza na scénu premiér osobne a bitka sa začína. Na jednej strane premiér, na druhej strane médiá a DSS. Pritom už po ministerkinom kotrmelci v predošlom dejstve môžu DSS krochkať od radosti. Všetci aktéri načreli hodne do bahna (nechcem to tu rozoberať, ale zverejnenie platov je skutočne skvelé) a premiérové argumenty sú tak od veci, že Ľudovít Ódor, člen Bankovej rady NBS, sa rozhodne mu to vysvetliť na príklade zajačikov. Každopádne sa strhne silná prestrelka a podstata problému ustupuje do pozadia. Podstatou problému je milionárska daň vo forme zrušenia stropu odvodov a nezrušenia stropu pre dôchodky.
Dejstvo piate - Solidarita ad absurdum
Nakoniec ale argument, že zrušenie stropu pre odvody a ponechanie stropu pre dôchodky je silná motivácia na prestup do II. piliera predsa len zaberá a premiér vyhlási: „Myslím si, že je len spravodlivé a solidárne ak ten strop 55 tisíc korún odstránime a necháme ľudí aby platili podľa výšky svojho platu. Dokonca tu ale pripúšťam ešte aj druhú myšlienku, že ak by sme k takémuto rozhodnutiu pristúpili, tak by sa potom mali odstrániť aj horné hranice dôchodkov" (4. video v poradí, 24:23min). Paráda. Perfektné riešenie. Zrušením oboch stropov (odvodov aj dôchodkov) sa zníži motivácia k prestupu do II. piliera, no solidarita sa tým úplne vytratí. V roku 2004 bola do odvodového systému vnesená zásluhovosť (pre starobné dôchodky toto „vnášanie" zásluhovosti bude trvať až do roku 2014), čo znamená, že každý dostane dávky podľa toho, koľko platil odvody. Zásluhovosť v I. pilieri je ale len virtuálna a k tomu ešte aj zle nastavená. Práve zrušenie stropu len pre odvody (a ponechanie stropu pre dôchodky) by zvýšilo solidaritu v systéme (i keď chaotickým spôsobom). Lenže teraz sme opäť pri zásluhovosti a síce takej, pri ktorej chudobní doplácajú na bohatých. K tomu všetkému tento návrh nijak nerieši úplne pôvodný problém, ktorým je deficit v I. pilieri. Zrušenie stropu pre odvody a zrušenie stropu pre dôchodky neprinesie 6,5 mld. Sk, s ktorými ráta novela, ani 2,4 mld. Sk, s ktorými rátam ja, ale naopak, celkový deficit sa v priebehu pár rokov zvýši. Ak sú totiž príjmy napr. 100 a výdaje 120, tak deficit je 20. Ak sa zvýšia príjmy povedzme o 10% a výdaje alikvotne tiež a inak sa systém nezmení, tak pri príjmoch 110 a výdajoch 132 bude nový deficit 22.
Summa summarum
Ministerstvo práce predložilo novelu zákona, ktorá medzičasom nie je solidárna, na ktorú z dôvodu zle nastaveného systému doplatia v konečnom dôsledku chudobní a ktorá prehĺbi deficit Sociálnej poisťovne.
A je to.
