Skúsme si ale spomenúť, čo bolo pred rokom. Vtedy ten istý Robert Fico, ktorý sa dnes domáha krachu bánk a ktorý ma plné ústa národnoštátnych záujmov, súhlasil so záchranou problémových španielskych súkromných bánk. Tým, ktorí si chcú trochu osviežiť pamäť, odporúčam môj blog zo 14. júna 2012 s názvom „R. Fico ošklbe ľudí a peniaze daruje španielskym bankárom“.
Tým, ktorým sa nechce čítať, pripomínam, že na úkor slovenského verejného dlhu sme zachraňovali napríklad aj takú Bankiu, ktorej šéf si dožičil skromný plat 10 tisíc eur. Denne! Je to skutočne obdivuhodné, ako si premiér Slovenska dokáže robiť z ľudí absolútnu p.... (no, doplňte si tam, čo uznáte za vhodné a keďže ja som verejne činná osoba, default je „prča“).
Zrejme to bude niečo patologické a recidívne, tento obrovský rozdiel medzi rečami a skutkami, lebo napríklad aj pred polrokom R. Fico mudroval, že krajina, ktorá nedokáže dodržiavať pravidlá, by mala opustiť eurozónu a v rovnakom čase prikázal ministrovi financií Kažimírovi, aby súhlasil s odkladom plnenia podmienok pre Grécko o dva roky.
Čoskoro bude na rade ďalšie odpustenie dlhu pre Grécko, zrejme budeme opäť svedkami tohto prírodného javu. Premiér sa bude dušovať, ako on háji národnoštátne záujmy a zároveň bude v Bruseli súhlasiť so všetkým, čo mu predložia. Veď sladký jed eurofondov nedovolí, aby tomu bolo inak. Čo by povedali sponzori. Smutné je len, že na túto krutú formu schizofrénie doplatíme my všetci.
