Zlé riešenia zlého stavu financií Sociálnej poisťovne

Pre rozsiahlosť problematiky je tento blog rozdelený na dve časti:

Prvá časť (19.07.2007):

1. Dezolátny stav v dôchodkoch
2. Zrušenie stropu odvodov

Druhá časť (25.07.2007):

3. Prestup z II. piliera
4. Ostatné nedostatky novely
5. Riešenia na stabilizáciu financií v Sociálnej poisťovni

1. Dezolátny stav v dôchodkoch

Niet pochýb, Ľudovít Kaník zanechal prvý pilier v dezolátnom stave, ktorý sa vyznačuje chaosom, nespravodlivosťou a najmä neudržateľnosťou:

• Chaos

Superrýchlo vnášaná zásluhovosť (pôvodne 20% ročne) a príliš krátke referenčné obdobie (pôvodne od roku 1994) museli byť zjemnené (na 4% ročne) a natiahnuté (od roku 1984), čo spôsobilo 5 rôznych skupín dôchodcov (starodôchodcovia, novodôchodcovia od roku 1994, novodôchodcovia od roku 1984, prepočítaní starodôchodcovia a predčasní dôchodcovia).

• Nespravodlivosť

Proti akejkoľvek logike vnesená zásluhovosť do I. priebežného piliera spôsobila, že chudobní doplácajú na bohatých. Existuje totiž len vzťah medzi platbou a dôchodkom, ale nijak nie je zohľadnený fakt, že chudobní žijú kratšie a tým financujú dôchodky bohatým. Táto skutočnosť je medzičasom potvrdená aj slovenskými číslami.

• Neudržateľnosť

S odstupom najväčším problémom je ale neudržateľnosť systému, lebo je nastavený príliš štedro. Miera náhrady je vysoká, valorizácia je vysoká a stredný vek života sa predlžuje. Sociálna poisťovňa nedokáže dlhodobo plniť svoje záväzky voči terajším a budúcim dôchodcom.

Zdroj: Sociálna poisťovňa

Ako vidieť, vo volebnom roku 2010 budú minuté všetky možné rezervy a deficit SP bude dosahovať desivých 40 mld. Sk, približne 2% HDP

V zásade sú dve možnosti ako tento problém odstrániť. Buď Sociálnej poisťovni stúpnu príjmy alebo klesnú výdavky. Samozrejme len tak zvýšiť odvody alebo len tak znížiť dôchodky si netrúfne nikto a preto sú nutné sofistikovanejšie riešenia. Toto si zrejme povedala aj pani ministerka sociálnych vecí a predložila novelu zákona 461/2003 o sociálnom poistení.

Zo 170 bodov, ktoré novela 461/2004 obsahuje, sú drvivá väčšina spresnenia, technické zmeny, resp. zmeny vynútené EU alebo inými zákonmi. Proti týmto bodom nie je čo namietať, na druhej strane dezolátny stav financií Sociálnej poisťovne neriešia. Niečo má pozitívny dopad, niečo negatívny a v sumáre to je mínus 280 mil. Sk.

Ostávajú tri zmeny, z ktorých jedna (obmedzenie predčasných dôchodkov) sa dá vnímať ako pozitívna a zvyšné dve svedčia o absencii akejkoľvek dlhodobej koncepcie a bohužiaľ aj znalosti problematiky. Tieto tri zmeny a všetky ostatné majú mať nasledovný dopad:

Obmedzenie predčasných dôchodkov 1 865 mil. Sk
Zrušenie stropu odvodov 6 505 mil. Sk
Prestup z II. piliera 3 435 mil. Sk
Všetky ostatné zmeny - 280 mil. Sk

Sumárna bilancia Sociálnej poisťovne 11 525 mil. Sk

2. Zrušenie stropu odvodov

Po zavedení tzv. zásluhovosti existuje priamy vzťah medzi odvodom a dávkou. Napr. v prípade poistenia v nezamestnanosti je odvod 2% z hrubej mzdy (1% zamestnanec a 1% zamestnávateľ) a dávka v nezamestnanosti je 50% hrubej mzdy. Pri hrubej mzde 20 tis. Sk je odvod 400 Sk a dávka 10 000 Sk, pri hrubej mzde 40 tis. Sk je odvod 800 Sk a dávka 20 000 Sk. Samozrejme, takto to nejde do nekonečna. Pri hrubej mzde 56 283 Sk je strop, čo znamená, maximálny odvod je 1 126 Sk mesačne a zároveň maximálna dávka 28 142 Sk, tiež mesačne. Dnes teda existujú dva stropy: strop pre odvody a strop pre dávky. (Pri dôchodkoch je situácia trochu komplikovanejšia z toho dôvodu, že zásluhovosť je do systému starobného poistenia vnášaná postupne až do roku 2014. Viac o dôchodkoch tu.)

Pointa je teraz v tom, že novela ruší strop pre výšku odvodov, neruší však strop pre výšku dávok (čo je de facto zrušenie zásluhovosti) ale zároveň ponecháva princíp zásluhovosti, premietnutý napr. v § 63 ods. 3 a 4. Toto veru nie je systémové riešenie, toto je chaos na druhú. Obzvlášť pri dôchodkoch sa situácia stane definitívne neprehľadnou. Samozrejme, keby sa zrušil strop ako pre odvody, tak aj pre dávky, tak to dlhodobo situáciu opäť nerieši.

Druhý problém je v odhade dopadu. Ministerstvo ráta so 6,5 mld. Sk, ktoré sú skôr zbožným želaním. Zrušenie stropu odvodov a nezrušenie stropu dávok nie je totiž nič iné ako ďalšia daň. Všetci tí, ktorí si dovolili tú nehoráznosť, že zarábajú viac ako 56 283 Sk mesačne, budú zrazu (spolu so svojim zamestnávateľom) namiesto 19%-nej platiť 48%-nú daň. Je nad slnko jasnejšie, že ten kto bude môcť, sa tejto dani vyhne a síce tak, že svojim príjmom dá iné meno, napríklad dividendy, tantiémy, bonifikácie, skratka príjmy, ktoré odvodom nepodliehajú. Alebo svoje príjmy neprizná na Slovensku, ale niekde v tramtárii a štát neuvidí ani len 19%-nú rovnú daň. Skutočne takúto kravinu môže vymyslieť len človek, ktorý nikdy nič reálne nerobil, nikdy nezamestnával žiadnych ľudí, len sa celý svoj život zašíval niekde v útrobách ministerstva (teta Viera) alebo na nejakom bezvýznamnom výskumáku (št. tajomníčka teta Milka, ozaj nemohlo by jej ministerstvo zaplatiť kaderníka?) alebo na škole (št. tajomník Sika). Rozmýšľam, kedy malo vedenie ministerstva menej skúseností z reálneho života (takého kde hrozí, že neschopných zabije trh) ako dnes.

Situácia začína byť komická, keď si človek pozrie rôzne dokumenty, ktoré Ministerstvo vyprodukuje a ktoré si pani ministerka určite prečíta predtým, ako ich vypustí na svetlo božie. V materiáli (bod V), ktorý 4.4.07 predložila na rokovanie vlády sa okrem iného píše, že k stabilizácii rozpočtu Sociálnej poisťovne má prispieť aj zvýšenie miery zamestnanosti a v doložke (bod IV) k aktuálnej novele z 2.7.07 sa píše, že „Navrhovaná novela môže mať v dôsledku zvýšených nákladov na prácu negatívny vplyv na zamestnanosť". Nuž, schizofrénia vie byť sviňa vec.

Ešte pár slov k citátu pani ministerky zo dňa 8.7.07: „Zvyšujeme mieru solidarity, niet lepšej milionárskej dane ako je tento prístup". Odhliadnime od detailu, že sa pani ministerka mieša do kapusty mojim bývalým kolegom na MF a prejdime k podstate veci. Chápem, že neschopným a ukrivdeným sa ľahko vysvetlí, že všetci bohatí sú zlodeji a treba im napariť vyššie dane. Na druhej strane si treba uvedomiť, že „silné sociálne programy" ako pán premiér zvyknú vravieť musí aj niekto zaplatiť a štát to zrejme nie je, to by musel vlastniť náleziská ropy, ako napr. Nórsko. Sú to práve tí bohatí, ktorí financujú nie len sociálne programy ale aj teplú stoličku pre pani ministerku a limuzínu na cesty po Európe k tomu a vzniká otázka, kde je tá správna miera. Nasledovný graf ukazuje kumulovaný výnos dane z príjmu v závislosti od množstva daňovníkov:

Zdroj: Richard Sulík

Ako vidieť, v rokoch 2002 a 2003, čiže pred daňovou reformou, zaplatili všetci, ktorí majú príjem nižší ako priemernú mzdu (cca 62% daňovníkov) spolu 20% celkového výnosu dane z príjmu. V rokoch 2004 a 2005, čiže po daňovej reforme, zaplatili títo istí daňovníci spolu len 11%, z čoho vyplýva, že miera solidarity je po zavedení rovnej dane vyššia ako bola predtým. Alebo opačne, najbohatších 10% daňovníkov platí 50% všetkých dani z príjmu. Zdrojové dáta sú tu.

Ako je to možne? Po prvé, daňový bonus na dieťa umožňuje mať dokonca negatívnu daň, čo predtým, keď existovala len odpočítateľná položka, možné nebolo. Po druhé, rovná daň zrušila väčšinu výnimiek, čo zaťažilo najmä bohatých. A po tretie, bohatým sa už neoplatí špekulovať a v konečnom dôsledku zaplatia na daniach viac. Takže, milí socáni, nezabite dojnú kravu, lebo potom si nebudete mať začo kupovať hlasy neschopných a ukrivdených.

K zrušeniu stropu odvodov ostáva dodať, že spolu s českými bratmi (ktorí majú v parlamentných výboroch práve teraz návrh na zavedenie stropu pre odvody) by sme boli jedinou krajinou v Európe s odvodmi bez stropu.

Pokračovanie nabudúce