Ivan Mikloš predložil zoznam opatrení, ktoré by šetrili verejnými peniazmi. Na zozname bolo cca 30 položiek a čakal som, že budeme o nich diskutovať a očakával som aspoň predstieranú snahu nájsť riešenie. Žiaľ, ukázalo sa, že naši kolegovia z KDH a MOSTu majú plné ústa zodpovednosti, ale keď dôjde na lámanie chleba, tak skutek utek.
Žiaden návrh nebol pre nich prijateľný, ani len neboli o žiadnom návrhu ochotní diskutovať. Snažil som sa im vysvetliť, že Slovensko riskuje dôveryhodnosť na finančných trhoch, že pokračujeme v politike zadlžovania sa, ale všetko márne. Akurát Zsolt Simon hovoril o tom, že bolo by chybou sa teraz pretekať v tom, kto ušetrí viac a Jano Figeľ vravel, že musíme byť zodpovední k rozpočtu.
Odpovedal som, že zodpovedné je robiť čím menšie dlhy. Pýtal som sa, či v čase krízy je naozaj nutné stavať za 25 mil. euro nájomné byty. Od premiérky som dostal odpoveď, že byty stavať musíme, lebo znamenajú pracovné miesta. Takisto odmietli naši bývalí koaliční partneri baviť sa o zmrazení platov úradníkov, o zmrazení sociálnych dávok, o zrušení rozpočtových priorít.
Na môj argument, že Slovensko už dnes má problémy si požičať na trhoch som dostal odpoveď, že to majú aj okolité krajiny. Ako keby to problémy riešilo. Ako keby sa nás kríza netýkala. Celé šetrenie sa obmedzilo na to, že SaS nebude trvať na zrušení zdravotných odvodov pre ľudí bez príjmu.
A úplne ma dojalo, keď I. Radičová po stretnutí vyhlásila: "Sme presvedčení, že v tomto ťažkom krízovom roku ďalšie škrty a obmedzenia by sa už vážne prejavovali v každodennom živote občanov Slovenska a ochromili by v mnohom rôzne odvetvia priemyslu, výroby, služieb." Ako vystrihnuté z čítanky európskej mentality zadlžovania.
