Napríklad máme najnižšie mzdy v eurozóne. To určite nie je solidarita, keď majú Slováci s najnižšou mzdou prispievať násobne bohatším Grékom alebo Španielom. V grafe sú uvedené priemerné mzdy v eurozóne(žltým sú vyznačené krajiny s najvyšším ratingom AAA):
Spolu s tým súvisí, že príspevok Slovenska vyjadrený ako podiel na tom, čo Slovensko vyprodukuje, je druhý najvyšší. Zatiaľ čo Luxembursko sa musí v prospech „záchrany" eura (úvodzovky používam preto, lebo najväčším ohrozením eura je samotný euroval) vzdať menej ako 5 percent toho, čo za rok vyprodukuje, Slovensko sa musí vzdať takmer 12-ich percent. V grafe sú uvedené príspevky krajín ako podiel na HDP:
Výsledkom kombinácie týchto dvoch faktorov (najnižšia mzda v eurozóne a druhý najvyšší príspevok) je skutočnosť, že každý Slovák bude musieť v prípade splatnosti záruk odrobiť tristo hodín, zatiaľ čo v ostatných krajinách (okrem Estónska) to je dvesto hodín a menej. V grafe je uvedený počet hodín, ktoré v prípade splatnosti záruk bude musieť odrobiť každý obyvateľ danej krajiny za priemernú mzdu danej krajiny:
Pokiaľ Slovensko už žiadne záruky nevystaví a ostanú len tie, ktoré boli vystavené minulý rok, bude musieť v prípade splatnosti každý odrobiť 169 hodín (na grafe stĺpec „Slovensko alt."). Toto je dôvod, prečo v žiadnom prípade nebudeme súhlasiť s tým, aby Slovensko vystavilo ďalšie záruky. Inými slovami, sme proti tomu, aby rozšírenie eurovalu stálo slovenských daňovníkov čo len cent, ani teraz a ani v budúcnosti. Som rád, že v tomto sa zhodujeme s premiérkou, ktorá sa tiež takto viackrát vyjadrila.
Akékoľvek ďalšie vystavené záruky nevedú k záchrane eura, ale len k zbedačovaniu Slovenska.
P.S. Jedna poznámka k Estónsku: Na rozdiel od Slovenska, ktoré ma celkový dlh okolo 45% HDP, je Estónsko prakticky bez dlhu (cca 6% HDP)
