Letné dni prinášajú aj teplé počasie a únik do hôr je v tomto období vítaný úkaz. Ako to s Lukášom pravidelne býva, akcie sú čisto spontánneno charakteru. Padol od neho návrh, či by sme nešli na západ slnka na Kľak. Ešte vo februári som tam bol na východ, takže iný charakter krajiny, pekne zelený namiesto bieleho, cesta nahor za vidna, predtým bola za tmy a schádzanie zase naopak. Proste rovnaký kopec za úplne iných podmienok. Je to celkom lákavé a keďže mám už dosť našlapaných kilometrov od jari, každá zmena od cyklistiky je vítaná.
Dni sú už veľmi dlhé, čiže času máme dosť... A to v našom prípade aj v tom prenesenom zmysle. Na toto sme proste experti. Však čo... Slnko zapadá až niečo po 20:45, čo sa budeme ponáhľať. Vkľude všetko chystáme, až v čase odchodu opäť zisťujeme už bežnú skutočnosť, že to bude zrejme naháňačka.
A naozaj to tak aj je. Naša trojica - ja, Lukáš a jeho Miška zahajujeme výstup z Fačkovského sedla od parkoviska až 19:30. Dnes som ale nejako v kľude. Podľa najbližšieho smerovníka a prirátania ešte úvodnej prechádzky k nemu by to vychádzalo podľa tabúľ na 1 hodinu a 50 minút. My sme mali k dispozícii 1 hodinu a 15 minút do západu. Zvláštne na tom všetkom je, že ani nepochybujem o tom, žeby sme to nestihli. Však čo, keby sme sa nenaháňali smerom hore, to by nás asi ani nebavilo.
Vyrážame. Podstatne ľahšie sa mi šlape oproti zime, nie som tak nabalený, podklad je už pevný a v neposlednom rade som na tom aj lepšie kondične. Samozrejme aj znalosť terénu napomáha zvládať nástrahy výstupu. Teraz na rozdiel od zimy Lukášovi v pohode stíham. Je mi jasné, že ak to chceme stihnúť, tak na Reváňske sedlo sa ide na doraz. Naozaj sa mi stúpa dobre. Mišku sme aspoň odľahčili, aby nič nemusela niesť. Ani sa nenazdám, najťažšie serpentíny sú za mnou a terén sa dorovnávava. Vravím si fajn, aspoň si trošku vydýchnem, kým dorazíme k smerovníku. Ale kde! Už nie je treba, Reváňske sedlo je už vlastne kúsok pred nami. Oproti zime to teraz ubehlo ako voda.
Podľa GPS záznamu som tento úsek ešte rýchlejšie nevyšiel. 25 minút... Na sedlo nám to od parkoviska trvalo takmer presne pol hodinu. Ostáva nám tým pádom ešte trištvrte hodiny na to, aby sme dosiahli dvojkríž na vrchole. Najpríjemnešie prekvapenie ale nie je to, ako rýchlo sme to s Lukášom vybehli, ale to, že na Mišku sme takmer ani nemuseli čakať, na sedle sa objavila chvíľu za nami. Klobúk dole! Ale ešte nie sme v cieli ani zďaleka, a tak sa nezdržujeme a vykračujeme ďalej do lesa už rovnejším úsekom.
Tu nám to už rýchlo odsýpa k cieľu. Stúpania už nie sú tak tiahle, čiže sa s nimi dá ľahšie popasovať. Cestou dokonca stíham spraviť aj kde-tu nejakú fotku, kým je ešte svetlo. A teraz naozaj svieti príjemne. Teplé žlté lúče zaujímavo zafarbujú lesný porast. Západ ale nevyzerá, žeby mal byť nejaký krásny. Opar je dosť výrazný, predsa len už letné dni sú týmto charakteristické. Ale aspoň, že nemáme oblačnosť.
Miška neskôr k svojim fotkám na facebooku napísala veľmi výstižný popis, ktorý sa mi na dlho vryje do pamäte: "Vyšlapať si to hore na Kľak ani nie za hoďku, je také naše !...s odretými ušami, ale stihli!" Výstižnejšie to už asi ani nejde. Naozaj sme ten západ stihli, dokonca sme ešte aj chvíľu naň čakali a popri tom sa ešte zadarilo aj čo to nafotiť. A asi nikdy nepochopím, ako sa to všetko dalo stihnúť za necelú hodinu. Ale zadarilo sa. Tak čím iným to osláviť tento úspech, ak nie radlerom?
Ja som išiel hore dosť naľahko a zobral som si len tenšiu bundu. To som dosť podcenil. Hore fúkal relatívne studený vietor a po tom, ako sa slnko schovalo sa poriadne schladilo. Už ma žačína aj zimou triasť, takže bude asi čas po niekoľkých fotkách sa aj vydať smerom dole. Opäť dostanem do pôžičky čelovku a vyberáme sa späť.
Naplnený super zážitkom opäť ako je u mňa zvykom, z dobrej nálady sa mi ústa nezavrú. Spoločnosť to ale oceňuje, zrejme by im bolo skôr zvláštne, keby som nepovedal nič. A tak vediem svoj monológ kde-tu prerušený nejakou vsuvkou od mojich spolubojovníkov. Zo zvieratiek sme už našťastie na nič nenatrafili a po približne ďalšej hodinke sme späť pri aute. Dnes vskutku rýchlovka. Ale s pekným predstavením. Nakoniec ten západ nebol tak zlý, keď slnko kleslo trošku nižšie k horizontu. Rozhodne bude na čo spomínať, skvelý zážitok, aj keď tentokrát relatívne krátky. Totiž veľmi pochybujem, že niekedy ešte absolvujem rýchlejšiu návštevu Kľaku, ako tomu bolo teraz.
