Bola to iniciatíva staviteľa pána Friča, ktorého pamiatka je v tejto rýchlo sa meniacej mestskej časti Nové Mesto zachovaná dodnes, v podobe starých rodinných domkov.
Kaplnka mala stáť na Hlavnej ulici na dnešnom detskom ihrisku, neďaleko Slovenského hydrometeorologického ústavu, kde sa zachoval zvýšený múr a staré kamenné schody.
Kde môžem získať potrebné informácie? Rozhodla som sa, že začnem hľadať.
Ak by sa aj niečo zachovalo, po vojne prišli päťdesiate roky minulého storočia. A tie boli poznačené v našej krajine mnohými deformáciami. A hlavne búraním sôch našich dejateľov, ktorí neslúžili na zdokumentovanie vládnucej ideológie. Nastalo obdobie, keď sa náhle začali strácať nevyhovujúce stavebné materiály.
Nájdem ešte nejaké písomné záznamy?
Po prvé informácie som zašla do Archívu hlavného mesta SR Bratislavy na Primaciálnom námestí č. 3 v Bratislave.
Musíte si vyžiadať výpis z územného plánu – informoval ma mladý úradník.
Áno, odtiaľ začnem. Niekde musí byť niť, ktorá ma privedie k vytúženému cieľu.
„Máme to pre Vás pripravené,“ oznamuje mi mladý muž na magistráte a pýta si za službu sto korún.
Ostala som prekvapená ale vzápätí reagujem: Prečo nie? Ak to bude slúžiť na dobrú vec, zaplatím.
Beriem do rúk veľký územný plán a zvedavo ho rozkladám.
Neúnavne hľadám, ale nič, vôbec nič v ňom nenachádzam. Je to prázdne. Ani len to detské ihrisko v ňom nie je zachytené.
„Zájdite do archívu Ministerstva vnútra SR na Križkovej ulici. Tam je štátny archív,“ poradili mi na magistráte.
Ale ani tu nebola o kaplnke žiadna správa. Moje oduševnené hľadanie sprevádzal len chápavý pohľad Tandlicha, známeho tu archívnika. Aj tu prišiel čas, keď mi neostávalo nič iné len sa poďakovať a ísť ďalej.
Snaha napredovať na ceste za informáciou zašla som na faru Blumentál. Pán farár Štefan Herenyi mi ochotne dal k dispozícii celý archív.
Tam tiež žiadna novinka.
Zostal mi ešte Štátny ústredný archív na Drotárskej ulici.
Zase nič.... Že by som bola v koncoch. Alebo sa snáď ešte nájde niekto, kto si toto obdobie pamätá?
