potlačená policajnými zložkami, vyvolala solidaritu občanov Československa, ktorí sa postavili proti policajnému násiliu, politickému útlaku a neslobode. Všetky akcie, ktoré sa odohrávali na uliciach, prebiehali pokojnou cestou a vyústili do tzv. „Nežnej revolúcie“ a umožnili slobodné demokratické voľby. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2001 rozhodli, že 17. november bude naším štátnym sviatkom ako Deň boja za slobodu a demokraciu. Takto to pozná história. Aká je realita?
Počas tohto sviatočného dňa 17 novembra som zašla za našimi študentami do areálu Mlynskej doliny v Bratislave a spýtala sa priamo študentov na tento významný deň boja za slobodu a demokraciu. Odpovede prinášam:
"Nie, teraz nemám čas Vám odpovedať, ponáhľam sa.
Aký je dnes deň, boja za slobodu ? A čo demokraciu? My máme demokraciu? ..Viete, ja mám voľný deň a hotovo.
Nezaujímam sa o politiku.
Mňa sa nepýtajte, ja idem pracovať po skončení školy do Holandska.
Politici sa zaujímajú o všetko iné, len o nás nie...
Politické strany pracujú len sami pre seba.
Vari si myslíte, že je tu demokracia? Slušný človek sa nedovolá svojho práva."
Študenti boli mimoriadne úprimní. Nemali problém hneď reagovať. Aj keď veľká väčšina radšej mlčala. Krútiace hlavy svedčili o niečom zlom, čo im táto krajina nevedela a stále nevie zabezpečiť. Je to pocit domova, pocit lásky k vlasti. Dnes ich vyháňame von v domnení, že vonku sa budú mať lepšie. Na Slovensku sa diskriminácia bagatelizuje a nevidí sa ako spoločenský problém, hlavne zo strany väčšiny, ktorá diskriminuje a má z toho výhody. Čo sa mňa týka, na základe mojich osobných skúsenosti na Slovensku, skôr sa budem snažiť odtiaľto odisť.
Za všetky príbehy jeden z nich: "Môj zamestnávateľ požiadal úrad práce o moje prepustenie. Prepúšťa ma pre nadbytočnosť a hlavne kvôli dlhu, ktorý má 680 000 eur. Vo výročnej správe som sa o takom dlhu nedočítala. Považujem jeho prepúšťanie za účelové, keďže bolo vypísané výberové konanie na moju pozíciu.Zamestnávateľ vypovedal, že on len zisťoval, či by mal vôbec niekto záujem o takéto miesto. Prepustil aj starších kuchárov s nízkou mzdou 450 eur a prijal nových, ktorým dal 600 eur. Vedúca zariadenia na mňa vytvárala psychické tlaky, ktoré som nezvládla, som znova PN. Pri výpovedi na úrade práce som vypovedala, že prečo nešetrí financie na mojej pozícii a na moje miesto prijal počas PN pracovníčku. Zamestnávateľ odpovedal, prečo by mal vôbec s niečím takým experimentovať počas mojej PN. Organizačná štruktúra bola prijatá v januári 2015 ale nie je tam uvedený dátum uskutočnenia zmeny."
Čo nám priniesol deň boja za slobodu?. Musíme byť otvorený a nebáť´sa povedať pravdu. Priniesol nám obrovské množstvo krívd, bezprávia, intríg, podvodov, klamstiev. A ako pokračuje prípad? "Zamestnávateľ ďalej prijíma nových zamestnancov lebo rozširuje zariadenia. Má šesť sociálnych zariadení a ďalej rozširuje zariadenia. Mne nebola umožnená žiadna iná pracovná pozícia. Rozhodnutie z úradu práce prišlo dvakrát v môj prospech. Zamestnávateľ podal odvolanie na Ministerstvo práce, ktoré rozhodlo ešte raz prehodnotiť, či sa moja pozícia úplne ruší alebo sa práca prerozdelí medzi druhých zamestnancov. Inak ministerstvo dodalo, že nevidí dôvod, prečo by prvostupňový orgán nemohol zamestnávateľovi vyhovieť. Som z toho zúfala..."
Preto stále viac vidím dôvod ako opozičná poslankyňa chrániť a sledovať hospodárenie na pracoviskách, Lebo ide o peniaze zo štátneho rozpočtu. A preto aj moje prejavy vždy prinášali riešenie, ktoré ale vládnuca strana SMER nechcela prijať. Potvrdil mi to aj na stretnutí dňa 9. 11. 2015 štátny tajomník MPSVaR SR Branislav Ondruš, keď mi povedal: Vyhrajte voľby a potom to riešte!
Ak budeme vyvolávať v občanoch strach o svoje pracovné miesta, potom tu budeme mať armádu psychicky chorých občanov, ktorým štát nepomáha a z peňazí štátneho rozpočtu pôjdu peniaze na nemocenské dávky a na podporu v nezamestnanosti Tieto dva aspekty považujem za dôležité kontrolovať, lebo sú obrovským odčerpávaním peňazí zo štátneho rozpočtu. Viac prinášam v prejave dňa 19.11.2015 v NR SR.
