Už je zase dobre. Ako keď dieťaťu pofúkate bolesť. Už sa neboj. Na chvíľu bolo na pracovisku snáď ticho. Ale to netrvalo dlho a psychický tlak za účelom vyvolať pocit neschopnosti obete bol zrazu silnejší. Hľadanie chýb a následne ponižovanie, či vyhrážanie medzi štyrmi očami bol na bežnom poriadku. Veď to patrí k firemnej kultúre tohto pracoviska.
Zlo v spoločnosti má už hlboké korene.
Aj výpovede obetí mobbingu, bossingu svedčia, ak sa niekomu sťažovali, dostali odpoveď, nájdi si iné pracovisko. Akoby to bolo také jednoduché. Na úrade práce je dosť nezamestnaných. Bojíme sa. A zamestnávateľ o tom vie.
Vonku za obete mobbingu, bossingu čaká náhrada nezamestnaných. Naša štatistika prípadov mobbingu, bossingu je alarmujúca. Pribúdajú nám prípady obetí mobbingu, bossingu so zdravotnými následkami.
Kto poskytne náhradu škody zamestnancom, ktorým zamestnávateľ spôsobil zdravotnú ujmu? Kto poskytne náhradu škody tým zamestnancom, ktorí psychický teror na pracovisku nevydržali a spáchali samovraždu? Kto je zodpovedný za túto demokraciu, kde vládne moc, peniaze a známosti?
Už ani odpoveď, že na Slovensku je to tak, neobháji túto hlbokú zhnitú spoločnosť. Nikto z nás takúto demokraciu nechcel. Možno ani nevedel, čo vlastne chce. Prečo si nemôže zamestnanec uplatniť svoje práva na pracovisku? Prečo je Slovensko zaostalé v presadzovaní svojich základných ľudských práv? Prečo sme tak hlboko klesli, že človek sa na pracovisku stáva vlkom hľadajúcim svoju korisť? Prečo si na Slovensku nevieme vážiť prácu každého zamestnanca? Je to nejaká demokracia, keď sa bojíte ísť do práce? Bojíte sa povedať nahlas niečo na prospech firmy alebo štátneho úradu?
Je ešte veľa otázok, na ktoré budeme odpovedať na ďalšej tlačovke, ktorá sa bude konať dňa 27.8.2012 v Žiline v Dome odborov.
