ako by sme si to predstavovali v čase, keď sme štrngali na námestiach. Dnes môžeme otvorene vyhlásiť, že náš sociálny systém rozdáva peniaze najmä tým, čo ich nepotrebujú. Namiesto toho, aby vyhľadával skutočne chudobných ľudí a tým pomáhal, väčšina v ňom prerozdelených zdrojov ide z peňaženiek strednej triedy do iných peňaženiek strednej triedy.Tento systém sa stal dôležitým a často zneužívaným nástrojom politického marketingu v každom predvolebnom boji. Po tejto ceste sa z neho samozrejme veľa peňazí stratilo. Úradníci nie sú platení od toho, ako veľmi pomohli ľuďom, ale za to, že sú. Politici majú vlastné motivácie, ktoré nie sú zosúladené s blahobytom v spoločnosti. Do politických funkcií sa nedostávajú svätci. Ale v každom volebnom období zistíme, že je to presne naopak.
Nie ten najschopnejší a najspravodlivejší, ale ten s najostrejšími lakťami, bez zábran a hanby sa dostane na vrchol politického rebríka. Navyše vládnuci politici vedia, že sú vo funkcií maximálne jedno či dve volebné obdobia a podľa toho aj konajú. Predávajú privilégiá podnikateľských skupinám, zamestnávajú známych a ich známych v štátnej sfére, vymýšľajú nové prekážky na vstup na trhy alebo zachraňujú spriatelených podnikateľov z verejných zdrojov. Čím ďalej sú od voliča, tým menej občania vidia spätnú väzbu, ktorá by korigovala správanie politikov a kariérnych byrokratov.
Dnes sú klientami sociálneho systém aj rôzni zbohatlíci, keď sa dávky ako napríklad prídavky na dieťa netestujú na príjem alebo majetok. Napriek miliardám eur, ktoré sa v ňom každý rok prerozdelia, stále existuje veľké množstvo ľudí, ktorí si nevedia sami zabezpečiť príjem a trpia existenčnou núdzou a chudobou. Sú odkázaní na súkromnú iniciatívu v podobe pomoci rodiny či komunity, v ktorej žijú. Keby tí, čo dnes skutočne pomáhajú, mohli platiť nižšie dane, potom by mohli pomáhať oveľa efektívnejšie. A čo je dôležité, mali by viac peňazí na riešenie najakútnejších problémov v spoločnosti. Ak som si doteraz predstavovala, že na každé porušenie zákona sa nájde paragraf, tak po skúsenostiach z praxe, tomu tak nie je.
Ako všetci tu prítomní vieme, štát poškodzuje rodiny ekonomicky a tiež sociálne už niekoľko desaťročí. Polovicu príjmov, ktoré rodina zarobí, musí poukázať štátu a ten to prerozdelí podľa politických a ideologických záujmov. To je násilné okrádanie, resp.výpalníctvo.
Rodina nemá možnosť akumulovať majetok, lebo jej vlastnícke práva sú porušované štátom. Podnikanie je úzko prepojené s politickou sférou, na úrovni ktorej sa rozhoduje o prerozdelení bohatstva. Ľavicová politika uvoľňuje morálku zákonmi, aby tak nechala ľudí vyžívať sa v debatách o morálke. Popritom sa však potichu prostredníctvom štátu a jeho privilégií prerozdeľuje ukradnutý majetok ľudí. Zákony sa schvaľujú na objednávku korporácií, medzi nimi napr. tzv. ochrana duševného vlastníctva, či patenty. Ľudia sa domáhajú práce, čo im má zabezpečiť vláda, od ktorej čakajú istoty. Nevedia si predstaviť podnikať, lebo je to takmer nemožné pre menej šikovných pre ohromné prekážky, akými sú registrácie, účtovníctvo, byrokracie. Občan je ten posledný atribút na ceste k pomoci a ochrane a k presadzovaniu jeho ľudských práv, jeho ľudskej dôstojnosti.
Slovákom je príslovečne známe, že zlo sa zakráda všade okolo nás, ale aj tak pretrváva v ľuďoch hlboko zakorenená túžba po dobrom a čestnom živote. Na čestný život je potrebná výchova k odvahe, a ešte väčšiu odvahu potrebujeme, ak chceme niečo zlé odstrániť. Ľudia si dnes nevedia predstaviť život bez povinného sociálneho a zdravotného poistenia, ktoré predstavuje ohromnú položku zo mzdy. Už čoskoro bude neschopnosť štátu vyplácať dôchodky realitou. Povinné zdravotné poistenie podporuje nezodpovedné správanie, stravovanie a riskovanie so zdravím, lebo viem, že štát sa postará aj v chorobe. A štát sa postará aj v starobe, už nepotrebujem mať deti, nemusím sa zodpovedne správať a dokonca ani slušne k svojim príbuzným, lebo ich nepotrebujem. V chorobe či v starobe si uplatňujem svoje nároky voči štátu. Toto prerozdeľovanie, ktorého cieľom je odstrániť tlak na myslenie o dôsledkoch správania a konania, ide ruka v ruke s legalizáciou potratov až po legalizáciu eutanázie.
V takejto spleti korporácií začína aj legislatívne zázemie sociálneho kurátora. Od 1. septembra 2005 vstúpil do platnosti zákon č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ale akokoľvek som v ňom hľadala, nenašla som paragrafové znenie sociálneho kurátora, je v ňom len zadefinovaná sociálna kuratela. Pripomeniem: „sociálna kuratela je súbor opatrení na odstránenie, zmiernenie a zamedzenie prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu dieťaťa a plnoletej fyzickej osoby a poskytovanie pomoci v závislosti od závažnosti poruchy a situácie, v ktorej sa nachádza dieťa alebo plnoletá fyzická osoba“ (§ 1 ods. 3). Podľa dikcie zákona sociálnu kuratelu pre maloleté a plnoleté fyzické osoby zabezpečuje orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately - príslušný úrad práce. Opatrenia a pomoc sociálnej kurately pre deti a mládež sa zameriavajú na odstránenie a zmiernenie porúch psychického, fyzického a sociálneho vývinu dieťaťa v závislosti od závažnosti poruchy a situácie, v ktorej sa dieťa nachádza.
Kto sú klienti sociálneho kurátora? Klientmi sociálneho kurátora sú mladí ľudia, u ktorých sa prejavili poruchy v správaní, a ktorí z rôznych príčin šikanujú svojich kamarátov, sú členmi rôznych skupín, ktoré ich svojím negatívnym vplyvom ohrozujú, páchajú trestnú činnosť, požívajú alkoholické nápoje, sú závislí od hazardných hier, internetu, počítačových hier, drog a iných psychotropných látok alebo žijú skorým sexuálnym životom.
V čom spočíva práca sociálneho kurátora? Prvým krokom sociálneho kurátora s klientom je poskytnutie odborného sociálneho poradenstva a informácií o možnostiach ďalšej pomoci alebo sprostredkovanie pomoci. Nevyhnutnou pomocou je pomoc pri vybavovaní úradných záležitostí, zastupujeme maloletých a mladistvých v priestupkovom a trestnom konaní. Sociálny kurátor spolupracuje s Centrami výchovnej a psychologickej prevencie, s políciou, mestskými a obecnými úradmi, s akreditovanými subjektmi, s cirkevnými a náboženskými organizáciami. Sociálny kurátor je profesionál Úradu práce organizačne začlenený k orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Prvoradým predpokladom dobrej práce sociálneho kurátora je spolupráca s rodinou, prípadne bližším sociálnym prostredím klienta (starí rodičia, súrodenci, príbuzní), nakoľko problém, ktorý sa vyskytol nie je len osobným zlyhaním jednotlivca, ale dotýka sa aj blízkeho sociálneho prostredia, v ktorom sa jedinec pohyboval.
Z pohľadu externej spolupráce možno v prvom rade spomenúť spoluprácu so zariadeniami na výkon rozhodnutia súdu, osobitne detského domova, ktorá predpokladá pravidelnú a úzku súčinnosť najmä pri vypracovaní, realizovaní, vyhodnocovaní a aktualizáciie. Sociálny kurátor zastupuje práva dieťaťa v konaní pred súdom alebo správnymi orgánmi, ak je ustanovený za kolízneho opatrovníka podľa zákona o rodine,resp. poručníka maloletého. Sociálny kurátor spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní, súdom, obhajcom, prokurátorom, probačnými a mediačnými úradníkmi. V súčasnosti jestvuje nesmierne množstvo teórií, ktoré sa pokúšajú o vysvetlenie vzniku a udržiavania deviantného správania v spoločnosti. Žiadna systematická a koncepčná sociálna práca nemôže byť orientovaná výhradne na elimináciu negatívnych dôsledkov sociálno-patologického správania, ktoré sa už vyskytlo. Na to je nevyhnutné spoznávanie príčin vzniku deviantného správania a mechanizmy jeho udržiavania v spoločnosti. Všetky teórie je možné rozdeliť do dvoch základných skupín podľa toho, kde hľadajú pôvod / príčinu deviatného a sociálno-patologického správania: V človeku (otázka: Kde je v človeku chyba?)
a) v jeho biologickej štruktúre – biologické teórie;
b) v jeho psychike – psychologické a psycho-sociálne teórie.
V spoločnosti – sociologické teórie (otázka: Kde je v spoločnosti chyba?)
Sociálne deviácie nemajú len jednu, ale viacero príčin. Tieto sa navzájom kombinujú a ovplyvňujú. Preto môžu byť skúmané z pozície rozličných vedných disciplín. V súčasnosti evidujeme v praxi orgánov sociálnej kurately nárast počtu detí, ktoré sú evidované z dôvodu diagnostikovaných porúch správania, dôvodu záškoláctva, ako i z dôvodu priestupkov spojených s agresívnym a poškodzujúcim správaním voči jednotlivcom, majetku, verejnému poriadku. Pri každodennej intervencii a napĺňaní cieľov vyplývajúcich z opisu pracovnej činnosti musí mať sociálny kurátor pre deti vytvorené nevyhnutné podmienky práce, ktoré môžu výraznou mierou ovplyvniť jeho pracovný výkon. Sú to predovšetkým: materiálno-technické vybavenie pracoviska, priestorové podmienky a pracovná klíma, ale aj počet detských klientov na jedného sociálneho kurátora a počet kurátorov pre deti. Každý prípad je natoľko jedinečný, že postihnúť vzájomnú dynamiku komorbidity sociálnej patológie je nesmierne náročné. Svetová zdravotnícka organizácia definovala komorbiditu ako súčasný výskyt poruchy spojenej s užívaním drog a ďalšej psychiatrickej poruchy u toho istého jednotlivca. Sociálni kurátori, ktorých pracovná činnosť je tak rôznorodá, si vyžaduje od každého sociálneho pracovníka zastávajúceho túto pracovnú pozíciu najvyššiu možnú mieru eklektizmu.
Mnohí ľudia či deti či rodičia nemajú informácie v čase vzniku problému. Aj napriek tomu, že existuje linka dôvery, je dôležité poznať, že na druhej strane sedí človek, ktorý má vytvoriť odpoveď pre krízovú situáciu volaného. Často môže táto jeho pomoc zlyhať. Dnes už existujú ďalšie pomôcky ako webové stránky pomoci, napríklad www.detstvobeznasilia.gov.sk, ktorá je jedným z výsledkov plnenia Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím, ktorú vláda Slovenskej republiky schválila v roku 2014. Bola vytvorená s cieľom zviditeľniť problematiku násilia na deťoch v očiach verejnosti a poskytnúť informácie o možnostiach pomoci.
Deti sú často manipulované aj rodinnými príslušníkmi. Ako v prípade, kde deti boli odobraté matke sociálnym kurátorom a políciou. V tomto prípade vládla pozícia moci poslanca, ktorý zmanipuloval príslušné inštitúcie v snahe odňať deti matke. Na súde bola matka vyhlásená za schizofreničku a dostala príkaz aby sa ako rodič začala vzdelávať. Chybou bolo, že matka bola svojprávna. Nikto nedal podnet na zistenie zdravotného stavu otca. Rodina sa rozpadla a teraz sa matka stala podozrivá na každý pohyb svojich detí a svojho exmanžela. Akú úlohu tu zohral sociálny kurátor? Pomohol deťom?
Záverom uvediem, mohli sme na XXV. konferencii, jubilejnej konferencii, Dieťa v ohrození mať aj "odvážnych" novinárov, ktorí by o všetkých príspevkoch psychológov, psychiatrov, právnikov, a iných aktívnych pracovníkov, informovali do svojich novín, aby aj naši občania poznali pravdu o problémoch vo výchove mladej generácie. Ale nemáme. Prečo?
Pripomeniem, aká dôležitá je práca sociálneho kurátora aj z hľadiska jeho ocenenia a to nielen finančného, ale najmä toho slovného.
Moje poznanie práce sociálneho kurátora: ako každá choroba, tak aj patologický vzťah má najmenej jednu príčinu. Ide o vzťah najmenej medzi dvomi osobami. Hľadáme a identifikujeme príčinu. Obvyklou príčinou patologického vzťahu je sociálne deformovaná osobnosť, resp. zle vychovaný, alebo psychicky poškodený človek, ktorý nejakým spôsobom (obvykle psychicky) týra inú osobu, často viac osôb. To je absolútna väčšina vzťahov medzi ľuďmi – jeden je predátor, kanibal, a ostatní sú obeťami, korisťou, vykorisťovaní (mnohí podriadení sú obvykle obeťami, často nevedome). Týrané osoby (obete) nedokážu zo vzťahu „vycúvať“, preto patologický vzťah najmenej dvoch osôb trvá, hoci je zlý, chorobný.
Priložili sme "ruku k dielu" a statočne sme preskúmali možnosť, ako začať našu pomoc občanom Slovenska. Zaregistrovali sme na Ministerstve vnútra SR dňa 23. 6. 2016 Inštitút ochrany ústavných práv, ktorého cieľom je monitoring, dokumentácia, aplikácia legislatívnej úpravy zákonov. Práce je tu veľmi veľa. Nebojte sa a píšte, ak chcete aj Vy pomôcť na: ioupriesenia@gmail.com
