A za toto násilie je zodpovedný aj štát, lebo ho dopustil, aby tu zapustilo korene.
Ale ľudia sa na Slovensku konečne zobudili. Poniektorí sa odvážili pokázať na zlo, z ktorého nevidia východisko. Dnes sa pozriem na niektoré svedectvá obetí:
1. „Som nezamestnaná, musela som skončiť pracovný pomer dohodou. Prečo? Chcela som dokázať chybu niekoho iného... 5 rokov som strpela šikanu s následkom na svojom zdraví... teraz sa snažím na toto obdobie zabudnúť, ale je to ťažké, som veľmi sklamaná !“
2. „Prečo musia odchádzať zo zamestnania šikanovaní ľudia a nie tí, čo radi ŠIKANUJÚ?"
3. „Je toľko zbytočných úradov, ale prečo sa nevytvorí jeden jediný úrad na OCHRANU ŠIKANOVANÝCH ZAMESTNANCOV, ktorý by riešil promptne takéto prípady a prípadne by oboznámil so správaním sa nadriadených k podriadeným aj vedenie podniku ???“
4. "Úrady sú v mnohých prípadoch pomalé a nič nevyriešia a ťahá sa to aj roky, no takýto úrad by bol viac prospešný ako Inšpektoráty práce."
5. „Je mi smutno z toho, že zahraniční investori (v ich domovských firmách to nie je dovolené) naučili slovenský managment „voziť sa" po podriadených a zabudnúť, čo je slušné správanie sa k personálu a podriadenému!“
6. „Hlavná vec, že zo západných krajín, z ktorých k nám prichádza zahraničný investor, prišli aj pravidlá, ako sa brániť proti MOBBINGU, BOSSINGU - šikane akéhokoľvek rozmeru a ako sa to dá riešiť vo vnútri firmy, aby jej povesť neutrpela, ale nie je to hneď výpoveď pre šikanového zamestnanca ! Dokonca sa mu vedenie dokáže ospravedlniť za "neschopného nadriadeného", ktorí si nevážil svojich podriadených.“
7. „To naozaj ,SLOVÁCI sme tak neschopní sa BRÁNIŤ ?“
8. „V dnešných časoch je ťažké nájsť si dobrú prácu, ale ak má byť človek v nej šikanovaný, tak radšej prácu žiadnu.“
9. „Ja som človek, ktorý po takejto šikanácii so zničeným zdravím, a len so sociálnou dávkou od štátu, často myslím na samovraždu, lebo do dôchodku je ďaleko a slušnej práce nieto!“
10. „Kým som sa v robote ako tak držala, bojovala som so šikanovaním, platila som účty poctivo, ale nastalo to, že ma šikanácia zdravotne položila , maródky slabé, nevládala som stáť na nohách, ale do zdravotného záznamu ti napíšu : "únava z práce" (to sa mi stalo, keď som navštívila psychiatričku, hoci som jej povedala, že problém je šikanovanie a aj som to rozviedla, uznala, že je to šikanovanie, ale záznam bol iný), tak načo potom ísť k psychiatrom a dopovať sa liekmi??? Aj keby som to bola dala na súd, nevyhrala by som, lebo aj záznamy lekára neboli v môj prospech.“
11. „Veľmi sa preto cítim ukrivdená a neverím ani lekárom, lebo ak ide do tuhého, majú tiež strach! Preto to píšem, lebo toto sa stáva mnohým ľuďom a potrebujú pomoc, no ak tú pomoc nevedia, ako nájsť... preto je mnoho tragédií!“
12.“Chcela som iba spravodlivosť, tak ako veriť ďalej inému zamestnávateľovi? Nie som lenivá, ale mám už veľký strach, aby sa mi také veci nezopakovali.“
Vyzývam všetkých, ktorí máte odvahu, pridajte sa k nám NEBOJTE SA!!!
Dovolím si uviesť, že problematika narušených vzťahov, kde dochádza k ponižovaniu ľudskej dôstojnosti na pracovisku ma viedla až k prijatiu mojej Kandidátky ako nezávislý na kandidátke OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a nezávislých osobností a tento článok vyjadruje môj osobný postoj, ktorý môže, ale nemusí byť zhodný s postojmi a názormi iných kandidátov. V mnohých názoroch sa zhodujeme, v iných zasa nie a považujem to za správne. Prekáža mi umelá a falošná názorová jednota členov strán a hnutí a otvorene sa hlásim k vlastným názorom bez ohľadu na to, či vyhovujú väčšine. Rozdiely nás nedelia, ale spájajú, ak spolu hľadáme cestu k pravde
