Prvý prípad, ktorého som bola svedkom a zaznamenala som ho do našej pracovnoprávnej agendy, sa týkal celkom bežnej zmeny v štruktúre organizácie banky.
Dôvod veľmi praktický a často sa vyskytujúci. Všetko v súlade so Zákonníkom práce. Každý zamestnávateľ má právo meniť si stav svojich zamestnancov, ak sú toho príčinou ekonomické nedostatky. Situácia na trhu je veľmi rýchla a zmeny zostávajú na riešení zamestnávateľa.
Zamestnankyňa sa zamestnala v banke už ako brigádnička. Hneď od začiatku podávala veľmi dobré pracovné výsledky. Preto jej ponúkli riadny pracovný pomer. Potešila sa a súhlasila. Mala predpoklad, že pôjde aj vyššie. Darilo sa jej. Len tu zrazu, jej práca nebola oceňovaná rovnako ako ostatných pracovníkov. Chcela vedieť príčinu. Zamestnávateľ si všimol, že je veľmi aktívna až nepríjemne, a to by sa nemuselo oplatiť. Nebolo to pre neho potrebné. Neobhájila ponúknutú možnosť zaradiť sa. Zamestnávateľ má dôvod vždy použiť organizačné zmeny podľa Zákonníka práce Hneď sa dá vybrať, ktoré pracovné miesta budú zrušené. A tak sa aj vybrali.
Druhý prípad je prípad učiteľky materskej škôlky. Deti majú radi a vedia vycítiť, kto ich má rád. Kto sa im venuje s láskou. Takým je aj pani učiteľka z materskej škôlky, ktorá denne pripravuje pre deti zaujímavý program. Jej odmenou sú veselé očká jej zverencov. Nebyť sústavného útoku priamej nadriadenej, ktorá si pani učiteľku začala viac všímať a neúnavne kritizovať, sabotovať, zneužívať jej prácu, bolo by to veľmi ideálne pracovisko.
Ale, ak má pani učiteľka chodiť do práce, kde dostáva pokyny, ktoré nie sú jej náplňou, kde nedostáva informácie od nadriadenej, kde sa dostáva do izolácie, tak taká práca nepoteší nikoho. Ani pani učiteľku. Riešil ju aj zriaďovateľ škôlky.
Kto ste a čo tu chcete? obrátili sa na mňa členovia šetriacej komisie, keď som vstúpila do miestnosti, lebo pani učiteľka potrebovala oporu, kto jej pomôže v tomto nerovnom boji.
Nemôžete sa tu zúčastniť. To je len naša záležitosť, slová leteli po miestnosti.
Áno, nepotrebujú svedkov na to, ako sa ponižuje, sabotuje, zneužíva ľudská dôstojnosť. Kde som sa to ocitla? A v ktorom storočí?
Je to rovnaký postup mobéra pri likvidácii svojej obeti. Len na rozdiel od prvého prípadu, tento je ešte len v štádiu dejovej osnovy a smeruje k utýraniu obete tak, aby táto pochopila, že je neschopná a nič nevie. A to ešte ani prácu s deťmi.
Ako to, že to ešte nemáte hotové? Mala ste na to dosť času. Dala som Vám na to dve hodiny. Myslíte si, že sa zamestnáte v našom regióne?
Júúúúj, koľko zlej energie sa skrýva v týchto slovách. Odkedy a prečo to robíte? Ak sa Vám nepáči tu pracovať, nájdite si prácu u iného zamestnávateľa.
Tak to je asi jediné východisko v tejto situácii. Jediné? Kam kráčaš Slovensko so svojimi pánmi zamestnávateľmi? Do Európskej únie? Alebo chceš vystúpiť a ísť vlastnou cestou? Cestou zneužívania, ponižovania sabotovania ľudskej práce?