Najčastejšie dôvody sťažností sú na kolíznych opatrovníkov, ktorí svojimi postupmi porušujú rodičovské práva a teda aj práva detí na rodičov – deti majú svoje neredukovateľné právo na rodičov. Parafrázujem najčastejšie chyby spomínané v Správe VOP:-kolízny pracovník:porušuje práva dieťaťa; je zaujatý v prospech druhého rodiča; nekoná s oboma rodičmi ale iba s jedným; nevhodne sa správa voči dieťaťu a voči rodičovi; nepoctivo a zaujato zisťuje sociálne vzťahy medzi dieťaťom a rodičmi; podáva súdu neobjektívne správy o sociálnom náleze; a nie nakoniec je bežná ostrá výhrada proti dlhotrvajúcim konaniam súdov.
Vzájomná súčinnosť súdov, úradov práce, odborov sociálnych vecí a rodiny pri vykonávaní funkcie kolízneho opatrovníka nezabezpečuje každému dieťaťu možnosť byť vypočuté v každom súdnom konaní, ktoré sa ho dotýka. Porušuje sa tým čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa.
Z prieskumu VOP vyplýva, že kolízni opatrovníci zisťujú názor dieťaťa iba vtedy, ak ich o to požiada súd. Porušenie práv dieťaťa je v tom, že pred súd mali byť predložené kompletné svedectvá a názory všetkých zúčastnených strán, teda najmä zo strany dieťaťa. Právo vyjadrovať svoje názory je dieťaťu garantované čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Toto právo je vždy porušené, ak si uvedomíme, že dieťa je schopné vyjadriť svoj názor na otázku „s kým chce byť“ už vo veku 18 mesiacov ! Nemusí to byť vyjadrené rečou, stačí gesto! A dôkazom o vôli dieťaťa má byť videozáznam o vyjadrení o tomto geste alebo o gestách dieťaťa.
Podľa tohto Dohovoru, citujem: „sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu, alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva“.
VOP usvedčuje štát z porušovania neredukovateľných práv dieťaťa.
Neredukovateľné práva dieťaťa – zákonmi garantované a predsa porušované – sú tieto:
Rovnaké občianske práva na ktoré je dieťa spôsobilé tak, ako má práva každý občan štátu, teda právo na svoje vyjadrenie o sebe – ak je na to spôsobilé – má na to neredukovateľné Ústavné právo, a zaručuje mu to aj čl. 12 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa.
Dieťa má právo – a to neredukovateľné právo na oboch rodičov, pričom práva dieťaťa majú prednosť pred právami rodičov ! Túto základnú poučku si musia zapamätať všetky orgány tohto štátu, lebo dieťa nie je vec, dieťa si svoju sociálnu situáciu neskonštruovalo, vinníkmi sú obvykle rodičia a štát, preto štát musí stáť na strane dieťaťa jednoznačne a bez výhrad.
Dieťa má neredukovateľné právo na súcitného, morálneho, spravodlivého a právne zdatného štátneho zástupcu, ktorý zastupuje dieťa v kolíznom konaní medzi rodičmi, a uprednostní práva dieťaťa aj pred záujmami štátu, aj pred individuálnymi záujmami rodičov, ak by mali byť v rozpore s právom a vôľou dieťaťa.
Uvediem príklad: Na mňa sa obracia už dva roky jedna matka, pani Sýkorková, mám od nej súhlas hovoriť o nej aj tu v parlamente. Otec jej dvoch detí manipuluje úrady, a úrady totálne vynechali matku aj deti zo všetkých jednaní, úradne blokujú vzťah medzi matkou a dvomi deťmi – zdôrazňujem – úradnými cestami odtrhli matku od dvoch detí !!, pričom obe deti písomne aj rečou vyjadrujú svoju túžbu po matke ! Pýtam sa: Kde to žijeme ?
Tretí sektor kypí konferenciami, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR sa angažuje v Stratégii za ľudské práva, ale kam to speje? Všetci iba rečnia a rečnia - a pýtam sa: Čo táto matka ?
Kto je vlastne VOP ? Je to tretí sektor ? Lebo sa zdá byť bezmocný, že ? Ale VOP je predsa Ústavný činiteľ, vážení – pýtam sa: Kto ho akceptuje ?
Ďalej sa v Správe VOP vôbec neuvádza špeciálna štatistika, ako sa občania sťažujú, kto na koho, kto pre aké porušenie práv. Chýbajú konkrétne čísla za konkrétne obdobie s konkrétnymi slovnými definíciami porušenia práv v neprospech občanov. Všeobecný charakter Správy VOP nedovoľuje zostaviť ani len čiernu listinu porušovateľov občianskych a ľudských práv !
Myslím, že taká listina by nám dosť pomohla. Mám o tom prehľad, lebo VOP funguje ako prestupná zastávka medzi sťažovateľom a naším Občianskym združením Práca a vzťahy, kde som predsedníčkou. Občania sú nespokojní s bezzubou „ambulanciou VOP“, kde sa môžu akurát tak vyrečniť. Obracajú sa na mňa a žiadajú ma aby som ich právne zastupovala v súdnych sporoch a to z titulu predsedníčky OZ. Práca a vzťahy kde mám túto činnosť Ústavne garantovanú.
Ja chodím na súdy ako na nejaké bezprávne inkvizičné rituály. Ako právna zástupkyňa poškodených občanov, najmä v prípadoch nezákonného prerušenia pracovného pomeru, som opakovane svedkom bezprávneho stavu SR. Pozrite sa na učiteľa Žarnaya. Keď som mu napísala návrh na žalobu, aby ju podal na Okresnú prokuratúru, žiadala som ho, aby sa nemedializoval. Neposlúchol ma a rozbehol sa dosť divoko za pravdou a ani sa mu nečudujem. Medializoval sa, dostal nejaké medaile, a kde je dnes? Už vyše roka pokračujú rituály s odročeniami, so zamietnutými sťažnosťami, s krivými obvineniami pohadzujú si ho od Kaifáša k Pilátovi – a ja sa pýtam: Ukrižujú ho? Za to že chcel povedať pravdu a trval na svojom? Kde je Kancelária VOP – prečo ho nespomína? Kde sú advokáti, prečo mu nepomáhajú zadarmo? Veď sa stala krivda, či nie? Bola som presvedčená, že pri takej medializácii a s najatou advokátkou sa jeho prípad rýchlo vyrieši, lebo žalobu som mu napísala veľmi presnú a vecnú. Ako to ? že to nebolo prejednané samosudcom ? Veď kauza učiteľa Žarnaya bola vyriešená už samotnou žalobou ! Aké pojednávania to chcú inscenovať ? Kauzu mal vyriešiť samosudca sám v kancelárii, mal k tomu predložené dôkazy a žalobu ! Pýtam sa: Kde to žijeme ?
Rituály sudcov sú jednoznačné: Sudcovia majú z práva biznis a samoľúbe teátro. Človek s poškodenými právami je pre nich iba prostriedok na získanie lukratívnych sudcovských výplat a bonusov, a rozhodovanie je jednoduché – vždy v prospech silných... na mieste by bola otázka: Kto je skorumpovaný ? Štát, ktorý toto podporuje ? Alebo sudcovia ktorí si takto žijú už 25 rokov ? Ja svoje rituály nemením. Bojujem za práva ľudí, najmä za ich právo na sociálne korektné vzťahy v zamestnaní. Uverejnila som Zborník, ktorý som pánu ministrovi Richterovi poslala a pán Richter si ho ani nečítal, ale pán minister zaplatil za všeobecné a nič neriešiace dokumenty istého súkromného inštitútu. Pán minister Richter je vinný, že naše pracovnoprávne vzťahy sú stále horšie a otrockejšie – viď. známa kauza Oto Žarnaya.
A čo mi tu vlastne chceme od nášho štátu ktorý sám bojkotuje Kanceláriu VOP a odmieta prideliť Organizačnej štruktúre Kancelárie VOP finančné prostriedky a Kancelária VOP ešte stále nie je ani personálne, ale ani materiálne dobudovaná ! Nemá dostupné ani jedno z ôsmich regionálnych pracovísk ustanovených v Organizačnom poriadku VOP.
Inou otázkou je rešpekt. Ústava SR zaručuje Kancelárii VOP rešpekt... ale u nás na Slovensku je to ako v Burundi. Aby sme to mohli porovnať, pozrite sa do Česka. Kancelária českého VOP napísala podnet na české ministerstvo spravodlivosti, a to okamžite konalo v zmysle navrhnutého opatrenia... Čo nám to hovorí ?! Mne je to jasné. Ale zamyslieť by sa mala predovšetkým Vláda SR so svojou parlamentnou väčšinou, a zamyslime sa aj my všetci stojaci mimo parlamentnej väčšiny.
Čo vlastne chceme ? Chceme iba rečniť o zákonoch, alebo chceme problémy občanov aj riešiť ? Ja už riešim veci na ktoré mám kompetencie, ale čo Vláda SR ? Ústava SR priznáva občanom právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochranu mena.
Pod pojmom ľudská dôstojnosť rozumiem sociálnu hodnotu občana exaktne merateľnú vzťahmi občana. Medziľudské vzťahy sú exaktne spočítateľné počtom, ale sú aj vyjadriteľné hĺbkou vzťahu, kvalitou vzťahu teda pravdivosťou, a reálnou dokázateľnosťou vzťahov napríklad skutkami. Vynikajúcu školu o vzťahoch poskytuje Biblia. Na tú všetci odborníci zabúdajú, hoci to nebolo ani tak dávno keď Rímske právo sa o ňu opieralo. Ľudskú dôstojnosť vyjadrujú dva kardinálne vzťahy, z ktorých by sa všeobecne malo vychádzať pri hodnotení medziľudských vzťahov.
Prvý kardinálny vzťah je vzťah Boha k človeku. Nič lepšie nemáme, tak prosím nech to rešpektujú aj neveriaci, Mojžišov zákon platil aj pre neveriacich.
Druhý kardinálny vzťah medzi vzťahmi je vzťah štátu k občanovi ako k právnej osobe. Týmto merateľným vzťahom má byť Ústavný zákon SR, a jeho podstatnou merateľnou hĺbkou má byť praktické uplatnenie tohto vzťahu, teda uplatnenie zákonov SR v prospech osoby – občana SR.
Pýtam sa znova to isté ako už mnohokrát predtým, ale teraz inak:
A ja to potvrdzujem zo svojej právnej skúsenosti, zo skúsenosti so súdnymi procesmi, kde štát ďalej poškodzuje – už poškodených občanov. Štát poškodzuje občanov svojou podporou rôznych nezákonností na súdoch.
Navrhujem, aby NR SR svojím Uznesením zaviazala Vládu SR
1. v určenej lehote
2. dokedy má Vláda SR zabezpečiť vhodné a dôstojné sídlo Kancelárie VOP situované v Bratislave
3. aby boli doplnené všetky náležitosti k riadnemu zberu štatistických údajov v Kancelárii VOP o porušovaniach ľudských práv. Štatistika a konkrétne údaje budú dôležité pri budúcom riešení problémov.
A nezabudnime na NEREDUKOVATEĽNÉ PRÁVA DETÍ.
