publikovania zopakovala. Zase nič, nefungoval server. Boja sa ma politické strany, ktoré tu 25 rokov zlyhali a neslúžia občanom? Nikto tu dosiaľ pre občanov nič neriešil. Moje skúsenosti mi ukázali, že ani politici nemajú kompetencie niečo riešiť. A keď sa dostanú do parlamentu, hrajú občanom divadlo pomocou rokovacieho pultu v prázdnej rokovacej sále. Veď, kto by už počúval prázdne reči, za ktorými nie sú žiadne skutky.
Dnes sa mi dostala informácia od susedných rakúskych kolegov. In memoriam sa dostalo 35 ročnej pani Silvie, pracovníčke radnice, ktorá bola mobbovaná až na smrť. Dlhé mesiace pred tým si sťažovala na silné pracovné zaťaženie, útoky kolegov, zlé zaobchádzanie. Nikto jej nepomohol. In memoriam patrí aj vrchnému komisárovi Horstovi, ktorý už nevydržal psychický teror na pracovisku a polial sa benzínom. Pomoc prišla neskoro.
Rovnako pomoc prišla neskoro pánovi magistrovi Karlovi. In memoriam za silný mobbing, ktorý musel dlhé roky znášať od kolegov na pracovisku. Karl v poslednej hodine pred smrťou poslal stovky e-mailov, adresáti boli hlavne ľudia, ktorí mali zodpovedať za jeho mobbovanie. Svedkovia, ktorí to všetko videli, boli ticho aj po jeho smrti. Prečo bolo páchateľom tohto skutku umožnené, aby páchali trestuhodné skutky, a prečo vedome podporovali útoky páchané na pána Mag.Karla? Mag.Karl zanechal list na rozlúčku, kde píše, že už niekoľko rokov trpel psychologickým tlakom a už to nemohol vydržať. Svoje východisko videl skončiť svoj život. Pre neho to bol jediný spôsob, ako utiecť a vyslobodiť sa pred svojimi tyranmi. Nevidel nájsť iné východisko, len spáchať samovraždu.
Samotným dôkazom v podobe listu nemôžeme bagatelizovať, či ide alebo nejde o mobbing, keď ho sám pomenoval. Ako právnik videl, že takéto skutky páchaného násilia zo strany páchateľa vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, nie sú v spoločnosti považované za trestný čin. V popredí u neho boli psychické problémy ako obete násilia a tieto psychické problémy sa stali odozvou a dôsledkom troch rokov psychického teroru na pracovisku. Jeho pohľad v posledných mesiacoch, dňoch života bol sústredený na ťažkosti, všetko sa točilo okolo utrpenia v každodennom pracovnom živote .
My, Slováci ešte nemáme in memoriam pre skutky páchané na obetiach mobbingu. Aj keď prípady na súdoch, kde právne zastupujem, sú často s následkami na zdraví. Aj v poslednom prípade na Okresnom súde v Čadci sme boli svedkami kuriozity prejednávanej veci. Sudca si predvolal svedka, mobbéra, o čom sme ako žalujúca strana neboli informovaní. Zástupca žalovaného vypovedal nie k meritu veci, rovnako aj svedok, mobbér nešiel k meritu veci, ktorým boli organizačné zmeny. Ďalšou chybou bola kolektívna zmluva, ktorú si žalovaný povýšil nad zákon a zrušil ňou ponukovú povinnosť vhodnej práce. To že rozhodnutie o zrušení miesta neobsahovalo zrušenie miesta učiteľky, to dokazovalo ďalšie pochybenia žalovaného. Predsa len by sudca mohol rozhodnúť na prvom pojednávaní. Nie, toho sme sa nedočkali. Aké nehospodárne konanie.
Pokúsim sa publikovať tento článok. Viac nepíšem. Prečo mi niekto zasahuje do publikovania mojich článkov? Má strach z mojich článkov, ktoré prinášajú pravdivé informácie o zbieraní podpisov na politickú stranu práce Slovenska. A moje verejné poďakovanie všetkým občanom, ktorí sa zaujímajú o veci verejné. Na rozdiel od politických strán, ktoré majú platené médiá, ja bojujem bez médií, lebo aj na pracoviskách našich novinárov je veľa mobbingu. www.ritomska.eu
