som prijala od Európskeho ombudsmana v čase, keď som na Slovensku začala bojovať proti psychickému násiliu na pracoviskách.
Vážení občania, nenašla som žiadnu štátnu inštitúciu, ktorá by Vám pomohla. Aj keď ma môj boj proti tyranom (ako to už mnohí viete) posunul v minulom volebnom období do parlamentu. To, čo som tam prežila, som zaznamenala do mojej knižky " Zákulisie slovenského parlamentu". Začala som tam prácu nového poslanca, ktorý má slúžiť ľuďom, pomáhať im so zákonmi pre ľudí. Ale náš parlament a poslanci sa od ľudí vzdialili. Nenašla som poslanca, ktorý by nastúpil novú cestu slúžiť občanom v zmysle Ústavy Slovenskej republiky. Túto cestu Slovensko potrebuje.
Aj v novom volebnom období pokračuje na slovenských pracoviskách psychické týranie zamestnancov. Nie je to možné ukončiť šibnutím prútika. Preto som oslovila nových poslancov v tomto volebnom období, aby pokračovali v mojej ceste, ktorú som začala v parlamente....a čakám či niekto z poslancov bude mať odvahu pomáhať občanom a napíše mi na mariaritomska@stonline.sk
Zatiaľ nám novinári denne prinášajú správy z parlamentu o politických kauzách. Tieto politické kauzy, často aj umelo vytvárané, nepomáhajú občanom. Sú to len populistické zviditeľňovania toho, ktorého poslanca. A novinári nám o tom už len čo, to napíšu.
Ale pozor, „psychopati“ nie sú tým najväčším problémom našej spoločnosti. Prinajmenšom rovnakým, a možno horším je problém „štrukturálneho násilia“, ako ho definoval už Johan Galtung. – Práve ono totiž umožňuje premenu normálneho človeka do podoby tyrana, ktorý sa potom správa ako psychopat.
Štrukturálne násilie je však často skryté a veľmi často má charakter psychického obmedzovania, nátlaku, násilia. Tento druh násilia však nie je o nič menej deštruktívny ako je tomu v prípade násilia fyzického a preto je potrebné tieto formy agresie a totality dokumentovať a deklarovať.
História slovenského parlamentu nás učí, že naši "mocipáni" si vytvárali zákony len, aby pomocou nich mohli likvidovať slušných a pracovitých ľudí. Postupne sa zvyšovala nezamestnanosť. Stále viac paragrafov a stále viac východísk, aby náš "mocipán" vyhodil toho, koho on chce.
Žijeme dobu, kde empatia a pokora sú hendicap. Presadila sa bezohľadnosť, neexistujú priateľstvá, veľkorysosť je vnímaná ako slabosť. Tu pravda nie je pokusom o opis reality, ale konštrukciou toho, čo jej autor chce, aby ste videli a verili. Dohody majú takú vážnosť a silu, akú má pozadie tých, ktorí tie dohody uzatvárajú.
Bezohľadnosť a schopnosť presvedčivo klamať, schopnosť zasadiť poslednú ranu, ale aj tú prvú, toto sú atribúty, aby ste sa boli “ na vrchole“.Tragédia je, že toto sme dopustili. O tom sú problémy. O tom je Mobing a bossing, téma, s ktorou som prišla do parlamentu v minulom volebnom období.
Vážení občania, upriamim pozornosť na to, ako Moc "mocipánov" rástla. Sotva vznikla nová právna úprava už sa zistilo, že neslúži svojmu účelu, rýchlo ju bolo treba opraviť. Stále tvrdšie a tvrdšie podmienky. Na úbohého nezamestnaného. Na úbohého občana. Sústavné vykorisťovanie človeka človekom. A kam sme to dotiahli? K porušovaniu základných ľudských práv a slobôd.
K prípadom zbedačených Slovákov, ktorým sa zamestnávateľ vyhráža, že ak neodíde z práce dostane porušenie pracovnej disciplíny. Denne sa na Slovensku vyskytujú prípady, ktoré porušujú predpisy Európskej únie, a to Smernice Rady číslo 89/391 EHS zo 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci, ktorá obsahuje základné ustanovenia pre ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci a stanovuje zamestnávateľovi zodpovednosť za to, aby zamestnanci neboli poškodení na práci vrátane následkov šikanovania.
Vážení občania, v minulom volebnom období nebola politická vôľa našej vlády pomôcť Vám, zbedačeným a vykorisťovaným občanom. Preto pokračujeme ako Inštitút ochrany ústavných práv, aby sme dokumentovali, monitorovali aplikáciu legislatívnej činnosti na našich pracoviskách, na našich súdoch.
Na Okresnom súde Žilina sme zase vyhrali spor obete mobbingu. Roźsudok potvrdil aj Krajský súd Žilina. A včera sa malo rozhodovať o náhrade mzdy. Presne podľa zákona obeť mobbingu má dostať za ublíženie na zdraví zaplatené 36 mesiacov. Ale sledujeme činnosť a aplikáciu zákonov našich advokátov, našich sudcov. Sudcovia si žaloby rozdelili do Medzitýmnych rozsudkov. Je to zbytočné predlžovanie súdneho sporu. Sudca by mal rozhodnúť o náhrade mzdy riadne v Rozsudku už na prvom pojednávaní. Lebo žaloby, ktoré som na súdy poslala, (v minulom volebnom období), poukazujú, že tu ide o vecné a procesné chyby, ktorých sa zamestnávatelia dopúšťajú v snahe vyhodiť poctivého a slušného zamestnanca. Ale ako sme zistili, je tu biznis na súdoch. A biznis zo strany advokáta. Kto to pochopí, nech pochopí! Advokát, ktorý obhajuje zamestnávateľa, potrebuje mu ukázať, že si zaslúži svoju plácu.
Vážení advokáti, Inštitút ochrany ústavných práv potrebuje advokátov, ktorí sa nebudú báť pomáhať zamestnancom, občanom, voličom podľa zákonov prijatých v parlamente. Pozrite si našu mapu. Ukazuje, koľko máme prípadov. Aj modré body sú obete mobbingu s nárokom napísať žalobu. Práce je na Slovensku stále viac a viac. Ale strach je väčší pán.
Inštitút ochrany ústavných práv zverejnil a zverejňuje číslo účtu pre našich členov, sympatizantov, a všetkým odvážnym občanom, ktorí nám píšu, že chcú podporiť našu činnosť.
kod banky 6500 č.účtu 20560144 IBAN :SK8365000000000020560144
NEBOJTE SA A PRIDAJTE SA K NÁM PRÁCE JE TU VEĽMI VEĽA.
.
