návrhy zákonov. Hlasovanie býva mimoriadne jednoduché. Vláda predloží zákony a poslanci SMERU v počte 83 ich schvália. Opozičný poslanec nemá šancu niečo na tom zmeniť. Už vstupom do parlamentu som si všimla túto parlamentnú, firemnú kultúru. Je rovnako patologicky nastavená ako v našej štátnej, verejnej, či súkromnej sfére. Politická moc nepripustí nové myšlienky. Stereotyp „úradníckeho koňa“ sa prenáša z obdobia na obdobie a potvrdzuje platnosť „úradníckeho koňa“ v každej vrstve spoločnosti, na pracoviskách súkromníkov. Ani v rokovacej sále parlamentu nie je možné prevalcovať tento zle nastavený „zvierací systém“. Politické prekáračky, vyťahovanie sa peniazmi, alebo nejakou „tieňovou mocou“..., to sú zvieracie spôsoby ktoré nevyriešia zdravotné, sociálne a ekonomické problémy našich občanov.
Parlament je akási kamufláž pre egoistické činnosti sociálne narušených „ľudí“. Nemá nič spoločné s navrhovaním a prijímaním zákonov, ktoré si žiadajú slušní občania Slovenskej republiky. Preto odmietam falošné pochlebovanie a masírovanie slušných a poctivých občanov. Moje stretnutia s občanmi mi dokazujú, že už majú plné zuby politického divadla. Chcú mať humánnu a zákonom chránenú spoločnosť.
Blíži sa 17. november a budeme si pripomínať nežnú revolúciu, kedy sme sa tešili, že aj na Slovensku budeme mať demokraciu. Ale demokracia na Slovensku ešte ani nevznikla, a už ju nemáme. Nie je to vina politického systému. Je to vina zvieracích génov a tých politikov, ktorí si ich neovládajú, zostávajú nevychovaní a verní akémusi „silnému zverskému móresu“, ktorý mimochodom neskrývane aj obdivujú. Slušní občania Slovenska by im to nemali tolerovať, nemali by zostať „v tichosti“.
Príchodom do politiky sa moja osobná situácia nezmenila. Aj tu platí rovnako ako na každom pracovisku: Kto má za chrbtom „gorilu“, ten je na tom lepšie. Ja mám za cieľ vykričať, doteraz ticho tolerované, „zverstvo v ľudskom konaní“, a chcem prispieť k poľudšteniu našej spoločnosti.Táto krajina potrebuje riešenia a nie rétoriku. Rétorika „samcov“ v parlamente je ako kohútie perie – na chvíľu zaujme svojou šírkou a objemom, ale potom zostáva prázdnota – vyhrabané semienka požrali kohúti, čo hrabú iba k sebe. V parlamente vidím veľa rétoricky zdatných „samcov“, ktorí si pestujú svoju moc a svoje ego. Žiaľ, náš občan to má veľmi ťažké. Na Slovensku sa veľmi porušuje právo na ochranu ľudskej dôstojnosti. Nielen na súdoch, na pracoviskách, alebo v parlamente. Všade vidím stratu sebaúcty a nadbytok agresivity, len riešenia problémov slušných ľudí sa nikto nechytá. Aj keď som oslovila starých, skúsených poslancov, zistila som, že pre nich je lepšie nevytŕčať z radu, do ktorého politika spadla po roku 1989 a postupne prehnila do dnešných dní.
Hádky v politike sú nastavené vo zvieracích génoch, ktoré zrejme človek predsa len má. Naši páni poslanci si nevšimli, ako sa svet mení. Okolité štáty už majú pokročilé súdnictvo, dokážu účinne legislatívne vytesňovať zvieracie móresy nielen z politiky, ale aj z bežného života pracujúcich ľudí. Slovensko stále zotrváva v klube akýchsi „džungľových“ spoločenstiev. Hádky a osočovania v kluboch, či v parlamente, sú len vrcholom ľadovca. Občania z toho ľadovca vidia len 10%, to čo sa odohráva v parlamentnej „aréne“. Zvyšných 90% ľadovca je ponorených v mori zákulisných machinácií. Presadzovanie si svojich potrieb za cenu akéhokoľvek lobbingu – to je gorilí móres, neprináša žiadne riešenia pre občanov voličov. Odborná výmena názorov vyzerá úplne inak, ale k nám niečo také ešte nepreniklo. Opoziční poslanci sa hrajú s populistickými vyhláseniami a skúšajú loviť hlasy voličov, ponúkajú úzkoprsé, vágne a radikálne riešenia ľudsko-právnych otázok. Všetci ignorujú podstatu a význam práce – dobrej práce a pracovnej harmónie na pracovisku.
Zákony, ktoré sa prijímali a prijímajú, žiaľ, nemali a nemajú nastavený systém kontrolného mechanizmu. Kto z poslancov má na tieto zákony spätnú väzbu? Kto zo štátnych úradníkov vie zákony aplikovať? Kto zo štátnych radových úradníkov je vypočutý poslancom, alebo vládou? Ktorý poslanec príde s novým riešením a navrhne ho do zákona? Ani jeden poslanec ktorému sa podarilo niečo upraviť pomocou zákona nikdy nesleduje ako sa „jeho“ zákon aplikuje v praxi. Prijatím „návrhu zákona“ poslanecká práca skončila.Nikto nepozná dopady nových zákonov na občanov. A práve v tomto mieste by mala začať druhá fáza legislatívnej činnosti poslancov – mali by vysledovať dopad nových zákonov na životy občanov. Má to byť a mala by to byť súčasť tvorby zákona. A tvorba zákonov je tiež len produktivita. A keď nás nezaujíma, čo produkujeme a pre koho, potom sa nesmieme čudovať, že sudcovia, prokurátori, policajti si robia čo chcú. Ktorý poslanec zodpovedá za svoj zákon? Kto bude zodpovedať za zákony, ktoré sa tento týždeň v parlamente prijali?
A na záver prinášam rozhovor natočený pre kysuckú televíziu
https://www.youtube.com/watch?v=D3-9J9wJ-4w
