Ako sme to pracovali v tomto odchádzajúcom roku?
Tento rok sa nám prípady mobbingu blížia k počtu tristo, a to ešte neuvádzam tých, ktorí počas tohto roku prišli k nám pod cudzím menom, alebo nás písomne informovali o psychickom terore na pracovisku pod cudzím menom, lebo majú strach. Žijeme dobu strachu. Bojíme sa otvorene priznať pravdu.
Dokázali to počas uplynulého roka aj poslanci hnutia OĽaNO. Všetci poslanci tohto hnutia (okrem Kuffu) sa báli povedať pravdu. Pravdu o tom, ako si poslanec Matovič špekulatívne vytvoril team platených právnikov, ktorí píšu zákony pre našich občanov.
Poslanci mali a majú strach povedať pravdu, aby neprišli o svoje dobre platené miesto. Ba dokonca sa k nepravde a ku klamstvám pridali aj kresťanskí politici. Túžia po moci a po bohatstve? Alebo musia pokorne prijímať všetko, čo im ich líder predložil? Nechajú sa teda ľahko manipulovať len, aby sa zavďačili svojmu lídrovi. Akoby zabudli, že lož má krátke nohy.
Pravda dlho nenechala na seba čakať. Vyšla najavo. Spoločný team právnikov potvrdila aj Matovičova asistentka, ktorá dňa 09. 11. 2013, o 11:42 (po mojom odchode z hnutia OĽaNO) reagovala v jednom svojom článku takto:
"Marta, Marta, nevieš, že polopravda, hotová lož?
Keby tam láskavo dopísali tituly údajných "asistentov", videla by si, že polovica je JUDr., ktorí píšu zákony a radia obyčajným ľuďom v problémoch - pre všetkých poslancov. sme tam ako 1 rodina. Každý vie niečo iné a v tom pomáha tímu. ...“
A každý si môže odpovedať, či takýto team právnikov, (kde polovica je JUDr.), ktorý píše zákony, bude robiť pre niekoho zákony zadarmo.
Na Slovensku je to, ako keby ste hrach na stenu hádzali. Novinári stále „oblbujú“ občanov vystúpeniami poslanca Matoviča. Poslanec Matovič aj v poslednom svojom vystúpení pred vianočnými sviatkami ma presvedčil, že topiaci sa slamky chytá. Skúša to vari s každým politikom. Znelo to aj z posledného vystúpenia poslanca Fígeľa, ktorý „chválil“ Matoviča, že ako jediný poslanec (okrem Sulíka) v parlamente bojuje proti SMERu. To sú len skryté politické „ťahy“. Veľmi dobre vieme, že poslanci KDH ako aj OĽaNO hlboko sklamali svojich voličov, ktorí ich v dôvere poslali do parlamentu. Aj ja som mala o KDH pred voľbami v roku 2012 inú predstavu. Každý sa však môže mýliť.
Márne som tohto roku očakávala od poslanca Matoviča víziu, stratégiu, resp. nové smerovanie politiky na Slovensku. Ani počas tohto roka zase nič neprichádzalo. Počúvať jeho "reči" na rokovaniach parlamentu neprinášalo nič iné len šarvátky a bitky, na ktorých sa potom „pretekali“ novinári vo večernom spravodajstve.
A keď ma už môj boj za ľudské práva na pracoviskách posunul do ďalšieho štátneho mechanizmu (do parlamentu), pokračovala som vo svojej činnosti pomôcť všetkým, ktorých vytláčajú z pracoviska. Vďaka Občianskemu združeniu Práca a vzťahy som mohla zmonitorovať, ako to funguje v našom nezávislom súdnictve. V pojednávacích miestnostiach demokracia zlyhala. Jednotlivé prípady signalizovali zlyhanie nášho právneho štátu. Ak sa tu o nejakom ešte dá hovoriť.
Vo februári 2013 som sa v Nemecku zúčastnila medzinárodnej konferencie Schutz vor mobbing. Aj keď som bola v Nemecku reprezentovať Slovensko a hovoriť o ľudských právach na našich pracoviskách, zistila som, že zahraničné cesty poslancov parlamentu sú stereotypne nastavené - pre staré politické štruktúry. (ale o tom som už písala na blogu vo februári a v marci 2013).
Kto kontroluje, či sú zahraničné cesty „starých politikov“ potrebné? Nuž nikto...., kam sme sa to dostali? Veď je to tu ako v Kocúrkove.
Nemci ocenili, že aj Slováci sa idú zapájať do boja proti psychickému teroru na pracoviskách, čomu sa oni začali venovať od roku 1996 za pomoci odborníkov a aktivistov vo Švajčiarsku. A sú teda ďaleko pred nami. Ale poďme ďalej...
V apríli 2013 sme na pôde parlamentu privítali skupinu poslancov Petičného výboru Nemeckého spolkového snemu. Ich návšteva ma nenechala na pochybách, že Nemci sledujú vývoj našich ľudských práv. Dôkazom toho bola aj ich návšteva u našej verejnej ochrankyne práv. Na pôde parlamentu zaznela otázka pre našich poslancov Zahraničného výboru: Ako je to s našimi ľudskými právami, resp. s právami našich občanov? To mi dalo možnosť poinformovať ich o mojej ceste do parlamentu a o problémoch našich občanov na pracoviskách.
Dňa 16. apríla 2013 sa konala mimoriadna schôdza Národnej rady Slovenskej republiky. Vznikla za iniciatívy poslancov opozičných politických strán, ktoré chceli vyvolať rozpravu o probléme, ktorý na Slovensku riešia už 23 rokov (???!!!), a to je nezamestnanosť. Vystúpila som s predloženým riešením nezamestnanosti, ale poslankyne OĽaNO Jurínová a Mezenská ma stále prerušovali. Nič nové.......to pre mňa nebolo. Takto to predsa funguje aj na našich pracoviskách. Nevypočuť toho druhého. Zase to bola ukážka našej spolupráce v OĽaNO. Chce to trpezlivosť, povedala som si. Oni sa len hrajú na politikov. A časom dozrejú.
Dňa 24. mája 2013 som v parlamente vystúpila ku Správe o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike a o opatreniach na jej zlepšenie, aby som doplnila niekoľko závažných argumentov získaných z praxe pri sledovaní trhu práce. Teraz ma už neprerušoval žiaden poslanec OĽaNO, a to vďaka Vám občanom. Patrí Vám moja veľká vďaka.
V máji 2013 som navštívila manželku pána prezidenta, aby som ju informovala o problematike, ktorú riešim. „Prečo je v našom štáte toľko násilia a bezprávia? Nemôžem tomu uveriť, povedala manželka pána prezidenta, veď aj ja som bola podnikateľka, nie je možné, aby si šéf manažér vytlačil dobrého a pracovitého zamestnanca, ktorý je prínosom pre firmu. A dobrého učiteľa, ktorého študenti milujú??? To nie je možnééééé.“ Tak ani pani manželka nášho prezidenta nedostáva žiadne informácie?????
V závere rozhovoru mi sľúbila, že ma pozvú na stretnutie so ženami podnikateľkami. Dosiaľ som žiadnu pozvánku nedostala.
Dňa 14. júna 2013 sa v Bratislave konala konferencia o mobbingu a bossingu, na ktorú, ako prvú v histórii Slovenska, ma pozvali pedagógovia, ktorí zriadili Nové školské odbory. Vďaka patrí hlavným organizátorom PaedDr. Ľudovítovi Sebelédimu a Mgr. Máriovi Micenkovi.
Od mája 2013 som sa snažila vo Výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny zriadiť Komisiu proti násiliu za aktívnej pomoci mimovládnych organizácií. Požiadala som o pomoc aj poslanca hnutia OĽaNO Petra Poláka. Ale nemal záujem. Zase len je to ďalšia ukážka spolupráce poslancov OĽaNO.
Zdalo sa mi jednoduché a rýchle zriadiť právne poradenstvo na Bratislavskom magistráte, a to hlavne zásluhou pomoci historicky známej osobnosti Jána Budaja. Ale keď ani po letných prázdninách sa nič nepohlo, zverejnila som informáciu aj v rádiu Lumen v septembri 2013. Na vysielanie reagovala pani poslankyňa z magistrátu, ale nedostali sme sa ďalej.
Vôbec sa nečudujem, že dôvera občanov v demokratické inštitúcie, v demokraciu ako systém vládnutia na Slovensku dosiaľ nikoho nepresvedčila. Naša „demokracia“ neposkytuje ľuďom možnosti realizovať svoje práva a tiež neumožňuje v prípade, ak sú porušované, domôcť sa nápravy.
Poslanci sú v očiach verejnosti nastavení ako bytosti, ktoré majú za úlohu prinášať a schvaľovať zákony. Pomocou týchto zákonov potom niekto bude vydávať úlohy a príkazy, napríklad aj pre obete mobbingu. Toto nastavenie dosiaľ neprinieslo hodnoty hĺbky pravdy o nás ako o tvorivých ľuďoch so svojimi vlastnosťami a schopnosťami. Každý človek má predsa svoju hodnotu, čo na Slovensku na mnohých pracoviskách úplne zaniklo.
Už od mája 2013 som mala pozvanie na konferenciu o mobbingu, ktorá sa mala organizovať na Trnavskej univerzite. Až dňa 02. októbra 2013 som bola informovaná, že je to lepšie uskutočniť v Bratislave. Priestory mi ešte v ten deň ponúkli v parlamente. Oslovila som ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR o spoluprácu. Veď nezamestnanosť patrí, aby ju riešili pod jeho vedením a v jeho rezorte. Aj pri organizovaní prvej medzinárodnej konferencie na tému Ľudsko - právny rozmer ochrany práv zamestnancov, mi bolo len potvrdené, že nastavený stereotyp mnohým vyhovuje.
Hádky v klube OĽaNO, žiadna spolupráca a pomoc, politické prekáranie, žiadne riešenia pre občanov, prejavy moci a silného vládnutia, zlyhanie vo fungovaní systému ústavných inštitúcií štátu,.... to všetko ma viedlo, že som ku dňu 28. októbra 2013 oznámila vystúpenie z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.
V závere tohto roku sa nám podarilo zorganizovať na pôde parlamentu prvú medzinárodnú konferenciu o mobbingu, bossingu za účasti odborníkov z Rakúska a Čiech. A tak mi dovoľte všetkým, ktorí ste mali odvahu prísť do parlamentu, poslať Zborník z tejto konferencie ako novoročný darček.
Do Nového roku želám všetkým občanom veľa odvahy, tvorivého ducha, opravdivý ľudský pokoj a vôľu pomáhať človek človeku, aby sa každý stal jedinečnou osobnosťou v tejto spoločnosti.
