e-maily, za ktoré Vám ďakujeme. Je na dobro veci, že Vás zaujíma, aká je prax pri uplatnení našich zákonov. Tiež sme zaregistrovali odvážne e-maily, kde sami popisujete, ako Vám naše súdy "pomohli."
Je dobré, že hľadáte spojencov, kde sa len dá. Už len to, že ste nás oslovili s túžbou pomôcť, je pre Vás obrovská morálna podpora. Lebo zatiaľ vidíte len množstvo štátnych inštitúcií a jednotlivcov platených štátom, ktorí sa k Vám po zdĺhavom šetrení nakoniec otočia chrbtom. Niektorí vo svojich e-mailoch uvádzate, ako ste vyhľadali pomoc lekára a nehanbíte sa aj za Vaše návštevy u psychiatrov. Je to dobre, lebo psychiatri sú najviac vyškolení a sú pre Vás jediným zdrojom pomoci vo Vašom okolí, kto Vás chápe a neodsudzuje. Mnohí sa zverujete kňazom, lebo títo slúžia tiež ako dobrý objekt na vypočutie. Ale hlavne nehanbite sa ísť aj za viacerými lekármi, rôznych odborov. Pretože mobbing, bossing, resp. násilie na pracoviskách Vás vtiahne do osídel problémov psychických, ukradne Vám spánok a po čase môžu nastať aj problémy vegetatívne, problémy so srdcom a inými vnútornými orgánmi. To znamená - podpora lekárov ja aktuálne užitočná a tiež sa to môže zísť v neskorších fázach Vášho urputného boja za spravodlivosťou, čoho dôkazom sú aj dlhodobé zdravotné dôsledky mobbingu.
Nemajte veľké oči k nášmu právnemu systému, čo sa týka mobbingu, bossingu pre právnika je to "malé sústo". Dokazovanie mobbingu sa pre právnikov dlhodobo ťahá, a hlavne odoberá im čas, energiu a v konečnom dôsledku na mobbovanom chudákovi právnik nezbohatne, a preto naši právnici nie sú bojovníci. Náš výskum signalizuje, že spločnosť chráni kadejakých "prisťahovalcov" dnes aj migrantov, ale občania v našom štáte akoby sa mali a musia pred primitivizmom ochrániť sami.
Môžeme konštatovať, že záujem o našu službu aj bez mediálnej osvety je skutočne veľký, sme si teda vedomí, že zriadenie nášho Inštitútu ochrany ústavných práv bolo a je účinné a že to bol naozaj doslova prevratný čin roka pre občanov, ktorí pomoc chcú a nemajú strach psychické násilie na pracovisku zviditeľniť.
Dnes, z bohatej agendy, (ktorá vznikla v minulom volebnom období) venujeme pozornosť ďalšiemu prípadu pracovného sporu. Prípad štátnej zamestnankyne sa začal na súde ešte v roku 2012, kedy sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Odôvodnila to tým, že jej štátnozamestnanecký pomer končí dňa 18. mája 2012, ale v písomnom potvrdení jej štátny úrad uviedol deň skončenia dňa 21. mája 2012. A ktorý deň je vlastne ten správny? V neposlednom rade si treba všimnúť, že odo dňa 14. mája 2014 až do 3. dňa septembra 2012 bola práceneschopná. Zaujímavou skutočnosťou sa stalo, že podľa služobnej zmluvy žalobkyňa bola prijatá do služobného pomeru na dočasnú štátnu službu, a to do 31. augusta 2012. Prípad začal na súde v roku 2013, kedy som ho koncom roka prevzala od právnej zástupkyne žalobkyne. Na pojednávanie v roku 2014 sa právna zástupkyňa žalovanej strany nedostavila. Na druhé pojednávanie nám súd vymenil sudkyňu. Ale čo sa dovtedy na súde dokazovalo? Prečo sa tak rýchlo rozhodlo o skončení štátnozamestnaneckého pomeru so žalobkyňou, ktorá bola v dočasnej štátnej službe? Lebo nadväzne na jeho skončenie dočasnej štátnej služby by mohol byť vymenovaný do štátnej služby uchádzač, ktorý sa vyberá na základe výberového konania. A tu by sa mohli "zbaviť" žalobkyne.
Ale žalobkyňa sa musela súdiť. Len, k vôli "akémusi" papieru - oficiálne - potvrdenie o skočení štátnozamestnaneckého pomeru? Novej sudkyni som poukázala na súbeh skončenia dočasnej štátnej služby a dočasnej práceneschopnosti ku dňu 31. augusta 2012.Ak prvé pojednávanie bolo v roku 2013, tak vtedy mohlo ukončiť. A my sme mali ešte pojednávania v roku 2014 a v roku 2015. Sudkyňa prípad v roku 2015 zamietla. Lebo došlo k zlej komunikácii zúčastnených strán a k pochybeniu vo vystavení dokladu potvrdenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Kto rozumie, ten porozumie.
Záverom: možno sa Vám prípad zdá jednoduchý. A ste názoru, že to nemalo prísť na súd. Je to pravda. Ale pozor, chcem poukázať na stále rastúce vplyvy západnej kultúry, ktorým je dualistické myslenie, pod ktorého vplyvom sme dospeli k presvedčeniu, že sa ako racionálni a uvažujúci ľudia nemôžeme nechať ovládať emóciami, ktoré sú iracionálne a nedajú sa pochopiť, čoho príkladom je aj toto súdne konanie. Po skončení prípadu sme zašli za žalovanou stranou. Chceme týmto oceniť odvahu štátnej zamestnankyne, že chybu a zlú komunikáciu priznala. Prípad zlyhal na zlej komunikácii a nesprávnom doklade o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. To sme sa nemuseli tri toky súdiť. Vivat dualistické myslenie!
