Samozrejme, že riešenie je stále aktuálne. Len spoločnosť sa radšej točí v kolese než, aby sa zaoberala príčinou vzniku problémov. Poučenia z histórie sú často neuveriteľne jednoduché až lapidárne. Všetky naše schopnosti logického myslenia často prehliadneme a závery sú tu: Naším mlčaním sme sa stali irelevantnými. A zatiaľ sme nechali vládnuť - kde koho.
Osvetu boja proti násiliu na pracoviskách sme vykonávali aj počas letných dní. A viditeľne ste sa ozvali. Ako nás naša história učí, trápi Vás Vaša situácia na pracovisku. Kam sa obrátiť? Kto Vám pomôže? Štátna inštitúcia ? Predsa ich máme za budovania demokracie po slovensky k dispozícii celý sortiment. A tak sa obraciate na štátne úrady. Za desať rokov nám vyrástli nové a nové obete mobbingu a na štátnych úradoch pracujú stále noví štátni úradníci. Ak chcú mať prácu, nesmú vytŕčať z radu a robiť pod heslom: To nám nikto nekáže.
Jeden z našich posledných prípadov ukazuje, ako sa pani učiteľka obrátila o pomoc na verejnú ochrankyňu práv (Máriu Patákyovú). Ani po dvoch mesiacoch od podania podnetu jej neodpovedali. Inštitút ochrany ústavných práv pátra, čo je toho príčinou. Mladá právnička ochotne pricupitala a priniesla so sebou aj papier. Akože zapíše s nami podnet.
Ale nie !!!!! Žiaden podnet nenahlasujeme. ten tu už máte skoro dva mesiace. A obeť čaká a čaká. A hľa, ani na tomto úrade sa nič nezmenilo. Nepomohla občanom ani nová Verejná ochrankyňa práv Mária Patákyová, ktorá sa na Výbore NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny pred svojím zvolením "bila do pŕs", aká ona bude prospešná ochrankyňa ľudských práv. Ale občan stále slepo dôveruje.
V čase našej návštevy verejnej ochrankyne práv štátni úradníci reagujú a pani učiteľka konečne dostáva oznámenie e-mailom. O čom? O tom, že jej prípad po dvoch mesiacoch zaevidovali a budú ho skúmať. Nuž teda skúmajte. Ale je to riadne zavádzanie občanov. LEBO: Letáky vo vestibule tohto úradu nás informujú, že pracovnoprávne prípady neriešia. Tak, pani Patakyová, aké je to zase zavádzanie. Ale občan stále slepo dôveruje.
Odpoveď, ktorú pošlú z úradu učiteľke, bude len krásnou slohovou prácou na tému „porušenie zákona“, ale vzápätí všetko znegujú a nedajú občanovi žiadnu šancu bojovať so psychickým násilím na pracovisku. Do svojho záveru si zapíšu rovnaký idiotský výrok, ako to robí Inšpektorát práce. Takáto štátna politika je právna demagógia najhrubšej kategórie .
Nášmu Slovensku chýba občiansky sektor podľa vzoru Nemecka. Chýbajú nám ľudia, ktorí by nahlas povedali, že ten, alebo onen právnik je gauner, alebo že ten, alebo onen zamestnávateľ je s prepáčením sviňa a nemá právo zamestnávať ľudí. Slovensku chýba šľachetný a rytiersky sudcovský talár, ktorý by stál na strane poškodeného zamestnanca. Chýbajú nám dôstojné procesy na súdoch. Naše zákony sú pre sudcov asi nezrozumiteľné, lebo súdia od buka do buka ako im silnejší, alebo bohatší klient, právne zastúpený advokátom, našepká. Aj v pracovnoprávnych sporoch si píšeme históriu slovenského národa.
Učiteľka, udržbár, zámočník, zdravotná sestra, účtovníčka, ekonómka, lekár, psychológ, programátor, štátny radca, generálny štátny radca, upratovačka v materskej škôlke či v základnej škole, architekt, inžinier, profesor bojujú so svojimi zamestnávateľmi, ktorí všemožne sa snažia likvidovať ich ako pracovné sily. A vôbec netušia, aké prekážky im štát pripravil a pripraví. Človek je už taký ako ten neveriaci Tomáš.
https://www.mojevideo.sk/video/2cb1a/aj_takto_sa_ocenuju_ucitelia.html
https://www.mojevideo.sk/video/2cfed/rektor_stu_nechape_aktivnu_pracu_ioup.html
https://www.mojevideo.sk/video/2be86/povinny_psychicky_teror_na_pracoviskach_.html
https://www.mojevideo.sk/video/2dc1e/problemy_zamestnancov_na_urade_prace.html
Zopakujem: Zamestnávateľ si zaplatí drahého advokáta z peňazí štátneho rozpočtu, ktorý v snahe presvedčiť súd podnikne aj cestu porušenia Zákonníka práce a žiada Rozsudok v rozpore so zákonom, paragraf si sudca prekrúti raz na jednu, inokedy na druhú stranu a Rozsudok v mene republiky je v rozpore so zákonom, poškodí poškodeného. Ale sudca sa stále má nezávisle dobre a podľa novej úpravy Civilného sporového poriadku prilepší si aj advokát, a to dvojnásobne. Štátna kasa a dane občanov sú zase odčerpané tam, kde nemali ísť.
Slušný a skromný platiteľ daní, zamestnanec, nemá žiadne práva pred zamestnávateľom, a nemá ani slova pred súdom. Slovo skromného občana je vždy prehlasované akoukoľvek hlúposťou pochádzajúcou od mocnejších, či bohatších.
Inšitút ochrany ústavných práv bojuje s nevedomosťou slovenských úradov a právnikov. Zamyslite sa nad zdokumentovaným odkazom pre štát:
1. Človek, ktorý prišiel o prácu chce vedieť, že iná možnosť nebola, a prepustenie bolo spravodlivé.
2. Prepustený človek chce naďalej žiť dôstojným životom.
Dcéra starozákonnej spravodlivosti, naša slepá Justícia, je stále zaskočená a neschopná riešiť pracovnoprávne spory, ktoré sa vyrojili z pracovného prostredia ako muchy zo zdochliny. Nepomohol ani Civlný sporový poriadok. Možným riešením sú stále Pracovné súdy so špecializáciou na Pracovné právo a na Procesné právo. Prečo aj Procesné právo? Lebo aj súdny proces môže byť diagnostikovaný ako pochybený pracovný proces.
Ak už každý týraný zamestnanec má odvahu postúpiť cestu pravdy a spravodlivosti a vojsť do arény slovenskej spravodlivosti, musí byť pripravený na to, že nie vždy zvíťazí. Musíme si priznať, že podánie žalobného návrhu nám nevydláždi cestu k pravde.
A k tomu, aby sa toto zmenilo, nepomohli a nepomáhajú ani poslanci, ktorých si volíte do parlamentu? Koho ste volili? Monitorujeme. Je možné, aby zvolený poslanec pomáhal občanom brániť ľudské práva? Ako som už v predchádzajúcich článkoch spomenula, poslanca sme „zaškatuľkovali“ do úlohy predkladača a schvaľovača zákonov. A čo ďalej? Kto nám zákony prijaté poslancami vykonáva? Predsa Mobéri. Vedia o tom poslanci? Samozrejme, že nevedia. Oni si odviedli prácu a schválili zákony. Tam končí ich poslanecká práca. Zamyslel sa niekedy niekto z poslancov nad tým, kto kontroluje zákony?
Aká je dnes náplň práce poslanca? A jeho asistenta, resp. dvoch, troch asistentov? Potrebujeme poslancov so starou náplňou práce? Otázok je veľa. Občan nevie a nemá čas, lebo si chráni svoju prácu. A pritom stále slepo dôveruje. Komu? Politickým stranám či novinárom? Kto nám tu robí históriu slovenského národa?
Na poslednom pojednávaní Martina Lacka, vyhodeného historika z Ústavu pamäti národa, sme sa dozvedeli: "Teraz je v móde prekrúcať dejiny. Nie je móda Rusko, ale Amerika." Ale vážení, Amerika ani Rusko nám nepomáhali, ako sme si budovali a stále budujeme históriu nášho národa.
Pojednávacia sieň dňa 17. 10. 2018 na Okresnom súde Bratislava III by mala byť plná 150 poslancami parlamentu, a najmä Ľudovou stranou Naše Slovensko, ktoré chcelo pomáhať občanom v ich chudobe a v bezpráví. Ale Ľudová strana Naše Slovensko sa "zaradila" do hniloby politických strán. Prečo? Lebo je ľahšie nevytŕčať z radu. Lebo by každý poslanec musel meniť históriu zrobeného slovenského národa.
https://www.mojevideo.sk/video/2dd66/lsns_pred_zanikom_a_odmietla_pomoc_od_.html
Radový občan SR nedoceňuje význam občianskej slobody a demokracie, nevníma prechod z plánovanej na trhovú ekonomiku ako základné fenomény politických zmien, ale hodnotí to, ako žije, či pracuje alebo nepracuje, aká je reálna sociálna situácia jeho rodiny.
Pre 21. storočie ide o tendenciu opustiť materiálny blahobyt, hľadanie novej kultúry spotreby a prechod na „spoločenskú ako i individuálnu skromnosť“. Do popredia by mala vystupovať kvalita životného prostredia ako predpoklad prežitia ľudskej civilizácie na planéte Zem. Požiadavka kvality života sa stáva symbolom moderných výchovných a sociálnych konceptov prístupu k jednotlivcovi a sociálnym skupinám.
Srdečne Vás pozývame na 4. medzinárodnú konferenciu dňa 15. 11. 2018 v Bratislave
