Mobbing je problém, ktorý postihuje mnohých a aspoň trochu sa týka každého z nás, a to každodenný psychický teror na pracoviskách, systematické zlomyseľnosti, ktorými šéfovia útočia na svojich podriadených alebo aj naopak alebo aj intrigy kolegov navzájom. Ide o nový fenomén našej doby, ku ktorému naša spoločnosť stále nevie zaujať postoj? Pribúdajúce prípady, kde sú postihnutí zamestnanci, ktorým cieľavedomé psychické útoky zlomilo zdravie, jednoducho ochoreli bez toho, aby otvorene poukázali na svoje utrpenie, dokazujú, že táto tabuizovaná téma si vyžaduje viac pozornosti. Dlhé roky mlčania u obetí mobbingu boli a sú hlavne z hanby alebo zo strachu, že zviditeľnením svojho prípadu nič nezmenia alebo si len svoju situáciu na pracovisku pohoršia.
Ale predsa sa našli odvážlivci, ktorí nám psychický teror na pracovisku prišli odhaliť. Spočiatku boli pre nás čestnou výnimkou v snahe zmeniť v našej spoločnosti zle nastavené riadenie po roku 1989.
Ten, kto nám svoj prípad mobbingu nahlásil, hneď sme sa obrátili na zamestnávateľa. Aká je Vaša firemná kultúra na pracovisku? Dlhé roky pretrvávajúce mlčanie obetí mobbingu sa zrazu prerušilo a tabuizovaná téma mobbingu, bossingu sa ocitla na verejnosti. Čo s tým? Ako reaguje zamestnávateľ na informáciu o podozrení, že sa u neho na pracovisku pácha násilie? Zamestnávateľ mlčí, nereaguje. Asi sa tu niekto „hrá“, radšej nebudeme odpovedať. Alebo si zamestnávateľ zavolá právnika a zverí sa do jeho „ochrany“.
Pozornosť sme sústredili na našich lekárov, ktorí sú prvými sprostredkovateľmi s obeťami násilia. Problém im je rovnako známy a nie je možné ho prehliadať. Ale čo s tým? To nevieme, nemáme inštrukcie ani z ministerstva zdravotníctva, nikto nám nepovie a dlhé roky nepovedal, ako to riešiť. Náš výskum šiel ďalej. Obete mobbingu bijú na poplach. Zistili sme, že krajiny Európskej únie ochraňujú nielen fyzické, ale výslovne aj psychické blaho zamestnancov. V týchto krajinách sa prideľujú peniaze na výskum mobbingu, bossingu. Malá lastovička "výskumnej úlohy" sa objavila aj u nás, ako som už písala v predchádzajúcich článkoch. Kto z občanov o tom vie? Všetko prebiehalo bez informácií. Ale na výskumnú úlohu išli peniaze zo štátneho rozpočtu. Boli poskytnuté na správnu vec? Kde to viazne, pán minister?
Podala som interpeláciu v súvislosti so sociálnou požiadavkou slovenských zamestnancov o odstránemie psychického násilia z pracovísk formou zákona http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/interpelacia&ID=1219
Svojou odpoveďou pán minister „len predpokladá s odstupom času opätovné a podrobnejšie výskumné skúmanie mobbingu, bossingu.“ A ďalej „Je veľmi pravdepodobné, že bude zriadená pracovná skupina“. Každý si môže jeho odpoveď nájsť, dúfam, že ju čoskoro zverejnia aj na www.nrsr.sk
Je zarážajúce, že v októbri 2012 - na podnet tohto pána ministra - mi štátny tajomník Branislav Ondruš napísal, že rok 2013 bude zameraný na výskumnú úlohu o mobbingu, bossingu. A začiatkom roka 2014 bude zriadená pracovná skupina na legislatívnu prípravu antimobbingového zákona. A dnes, odpoveď pána ministra to žiaľ nenaznačuje. Nuž naša vláda má akési pomalé myslenie. Že by ich nezaujímali občania, ktorým oni vládnu? Ale takéto konanie neprináša „ovocie“ pre krajinu.
A koniec koncov máme proti sebe aj praktiky našich novinárov, ktorí nám sťažujú osvetu v našom úsilí. Skúsili sme znovu osloviť médiá, aký priestor nám poskytnú, aby sme o fenoméne tejto doby mohli informovať stále viac občanov. A tu sú niektoré odpovede:
„Dobrý deň, pani Ritomská, ďakujem za Váš návrh. V tomto tvare článok nemôžeme uverejniť. Nie je to článok, ktorý by mal priamu súvislosť s našou miestnou časťou, máme taký obmedzený priestor a taký tlak na množstvo informácií, že celospoločenské témy prenechávame celoštátnym médiám.
Nenachádzam tam žiadne konkrétne informácie, ľudský príbeh alebo niečo, čo by pomohlo ľuďom z našej mestskej časti a urobilo z textu príťažlivý a čítaný článok. ................V tejto chvíli Váš materiál použiť neviem, ak v budúcnosti budem mať viac miesta, budem možno hľadať cestu, ako túto tému predstaviť s ohľadom na vyššie uvedené kritériá.
So srdečným pozdravom
Dobrý deň,
je to úplne mimo zamerania nášho časopisu, takže, žiaľ, nie.
Dobrý deň, na internete www………… sk, v sekcii Inzercia najdete vsetko potrebné”
Niet pochýb, že aj tu stretávame "brzdu" zlého nastavenia informácií. Ale je čas, že aj na našom Slovensku by sme mali problém psychického násilia brať vážne, lebo systematická vojna na pracovisku naberá na obrátkach. V spoločnosti, kde vládnu silné lakte, moc peňazí budú vedci registrovať všeobecne vzostupný trend agresivity v spoločnosti, na pracoviskách. Kto je lepšie informovaný, môže sa lepšie brániť, skôr zakročiť a úspešne reagovať. I keď nám naše denníky a časopisy (okrem časopisu Dimenzie, vychádza mesačne v Košiciach www.casopisdimenzie.sk) stále neposkytujú priestor aj tak budeme prinášať poznatky aj od našich kolegov z krajín Európskej únie v tomto blogu a na www.ritomska.eu
