Občas sa na pracoviskách ten, či ten zamestnanec schyľuje ku psychickému násiliu, ale ak sa správanie permanentne opakuje, tu už treba skúmať aj príčinu. Ako sme zistili, agresor nepočúva oprávnené pripomienky obete a vec neprimerane zľahčuje.
IOÚP prináša osvetu o tom, kto má robiť prevenciu násilia v pracovnoprávnej sfére. Mala by to robiť prokuratúra, polícia, inšpektoráty práce a úrady práce, advokáti a riešiť by to mali sudcovia v skrátenom režime. Ak je dokázané pracovnoprávne násilie, tam niet, čo obhajovať, násilníka treba potrestať a treba mu dať náhradu napáchanej škody: kompenzácie, odškodnenie nehmotných škôd na zdraví vrátane kompenzácií za trvalé psychické následky.
Do našej štúdie pribudol začiatkom roku 2018 prípad obete mobbingu - zamestnankyne v Domove sociálnej starostlivosti Bratislava- Rača, ktorá sa však stala len jedným z tisícov podobných prípadov, kedy obeť mobbingu nechce zviditeľniť, ako sa na jej pracovisku pácha mobbing. Nakoľko sme jej to písomne potvrdili, nemôžeme jej smutný prípad zverejniť. Ale na rozdiel od tohto prípadu sa mnohí z Vás občanov v roku 2018 odvážne bránili a chceli psychické násilie na pracovisku riešiť.
Dňa 2. januára 2018 svoju činnosť začala Rada pre štátnu službu, ktorá bola zriadená na základe zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako nezávislý koordinačný a monitorovací orgán na ochranu princípov štátnej služby. Vybavuje tiež písomné podnety aj štátnych zamestnancov o porušení princípov štátnej služby služobným úradom, ktorému môže odporučiť prijatie nápravného opatrenia a prešetruje výpoveď štátneho zamestnanca najvyššieho služobného úradu.
Aká je prax? Za tým účelom sme navštívili pána riaditeľa Rady pre štátnu službu a požiadali o spoluprácu. LEBO: Máme stovky evidovaných štátnych zamestnancov, ktorí nás (IOÚP) oslovili o pomoc, keď im mobbér vzal prácu. Pán riaditeľ Rady pre štátnu službu nám povedal: My pomáhame , aby sa štátni zamestnanci správali eticky podľa Etického kódexu.
Pán riaditeľ, tomu rozumieme, prerušujem výklad pána riaditeľa o jeho pôsobnosti, ale je zrejmé, že zase tu nie ste pre našich občanov, štátnych úradníkov, resp. obete mobbingu.
Pán riaditeľ jemne prikývol. Ano, nie sme , nemáme kompetenciu riešiť obete mobbingu.
A to my tu už nemáme čo robiť. - rozlúčili sme sa s pánom riaditeľom, ktorého úrad slúži len na to, aby zamestnal zopár zamestnancov.
O mesiac na to nám napísala štátna zamestnankyňa z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a spýtala sa, kam má poslať sťažnosť na zamestnávateľa, keď jej znižuje mzdu bez zdôvodnenia. Po troch mesiacoch vybavovania sťažnosti jej Rada pre štátnu službu sťažnosť zamietla. A to ešte máme registrované prípady ďalších štátnych zamestnancov, ktorým sme sľúbili, že nebudeme o nich písať. Strach našich zamestnancov je veľký.
Ako sa pracuje našim učiteľom, keď sa na pracovisku vyskytuje mobbér? Prinášam autentické poznatky zo Základnej školy v Prievidzi:"Som po psychickom šoku, ktoré spôsobila posledná porada. Ostala som PN. Riaditeľka vyhlasuje o mne, že som zbabelec a skývam sa za maródku. Pravdou je, je som bola ošetrená na urgente psychiatrom, ktorý nariadil mesačnú PN. Zajtra sa mám v rámci vychádzok ísť obhajovať na odborový schôdzu. Riaditeľka sa vyjadrila, že ak mi prejavia dôveru, prípadne znovu zvolia, tak to dá na súd- zas len zastrašovanie. Neviem ako to ustojím, psychicky som na tom dosť zle len čo sa spomenie ona. Odvtedy si Volá si po jednom ľudí do riaditeľne a hovoria na mňa viac a viac, samé ničím nepodložené klebety. Ohrozila vážne moje zdravie, prevážali má sanitkou do nemocnice s vysokým tlakom, pulzom a celkovým zrútením. Chcem dať na ňu trestné oznámenie." Tento prípad sme už na blogu popísali.. Zriaďovateľ školy tu dokázal mobbing. Ale keď sme ho oslovili o spoluprácu, menovite primátorku a poslankyňu parlamentu p. Macháčkovú "zľakli " sa a rýchlo vec začali skrývať pod " koberec". Taká je pravda o našich pracovných vzťahoch. Ak prípad skončí na súde, budeme Vás informovať.
PAMÄTAJME – a tu sa zameriam nie na právnu stránku veci, ale zdravotné následky mobbingu.
Ako každá choroba, tak aj patologický vzťah (týranie na pracovisku) má najmenej jednu príčinu. Ide o vzťah najmenej medzi dvomi osobami. Od začiatku nášho teraz už sedemročného výskumu prechádzame úrovňou vedeckého poznania o správaní sa skupín a úroveň sociologického a právneho usmerňovania vzťahov v komunitách ako dve rozdielne "poschodia". Potvrdili sme, že vedecké poznania ešte vždy nedospeli k zásadným spoločným poučkám. Nech nám vládne politická strana, ktorá bude mať parlamentnú väčšinu, bude to také isté ako teraz.
Začiatkom roku 2018 sme zaregistrovali opakovaný mobbing, a to na jednej základnej škole v Bratislave. "Pani Ritomská, obraciam sa na Vás na odporučenie bývalej kolegyne, teraz riaditeľky ZŠ s MŠ Liptovská Teplička, ktorá si pred pár rokmi prešla veľmi nepríjemným "rozlúčenim" sa s bývalým zamestnávateľom ZŠ Ostredkova v Bratislave, a síce toho istého zamestnávateľa, kde pôsobím aj ja, až na to, že už neviem čo mám robiť, aby sa zastavilo neskonale prízemné skryté aj verejné šikanovanie voči mojej osobe. Pripájam mail, ktorý som poslal pred 2 týždňami všetkým kolegom, . už nevládzem denne čeliť neuveriteľne prepracovaným ťahom na moju likvidáciu. Zo školy dobrovoľne odisť nechcem. - dovolím si Vás kontaktovať s prosbou o pomoc."
Pán učiteľ sa odvážil konečne poukázať na trojročný mobbing. Áno, na tejto základnej škole máme evidovaný mobbing v roku 2014. To znamená, že tu ide o opakovaný mobbing.
Ako vidíte, z nášho výskumu je zrejmé, že aj muži aj ženy sa stávajú obeťami mobbingu. A tak skúmame ďalej - u zriaďovateľa školy Bratislavskej župy podľa zákona č. 596/2003 Z. z. Oznámili sme to aj pánu učiteľovi, ktorý ako sme predpokladali, obdržal Výpoveď. A hľa, bráni sa a podáva žalobný návrh svojím advokátom. A kolotoč näšho bezprávia sa pre neho roztáča. Každý si ho musí vyskúšať sám (ako v minulom volebnom období len tentokrát s drahým advokátom).
Ale ako sa hovorí Pod lampou - najväčšia tma - potvrdilo sa nám to v súvislosti s prípadmi štátnych zamestnancov Úradu práce Bratislava. Jeden z nich podal v mene štyroch štátnych zamestnancov sťažnosť a zaslal ju generálnemu tajomníkovi služobného úradu, ktorý pre úrady práce zriadil Komisiu na prešetrovanie sťažností štátnych zamestnancov. úradov práce Ale neuspel. V sedemstranovej odpovedi bola sťažnosť zamietnutá. Prečo? Samozrejme, že táto sťažnosť bola jedným prvým semienkom odvahy štátneho zamestnanca, ktorý chcel zviditeľniť mobbing. Ale ostatní jeho kolegovia sa báli, že prídu o prácu. A už tu je chyba. Ťažko sa na Slovensku bojuje s tabuizovanou témou.
Monitorovali sme prípad pani učiteľky zo Žemberoviec, ktorá sa obrátila na Verejnú ochrankyňu práv. Aj tento prípad sa v našej histórii skúmania pracovného práva, pracovných podmienok, pracovných vzťahov stal ďalším príkladom, nášho slovenského bezprávia.
Pripomeniem: Po 14 rokoch praxe učiteľky, ktorá je zároveň zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a zdravie pri práci, jej riaditeľka v júli 2017 napísala, že je nekvalifikovaná. Požiadala o pomoc aj Jána Sitarčíka, vedúceho odboru pedagogických zamestnancov z Ministerstva školstva SR, tento jej napísal, že nemá štátnicu zo psychológie a odporučil študovať na Tecnickej univerzite vo Zvolene .Ale po 19 ročnej praxi to považuje za tvrdé. Nakoľko v roku 2000 študovala na UKF v Nitre a získala pedagogickú spôsobilosť v roku 2003. V septembri 2017 požiadala o pomoc Štátnu školskú inšpekciu v Nitre. A Inšpektorát práce Nitra. Štátna školská inšpekcia v Nitre asi odstúpila podanie na Okresný úrad Nitra a oni zaslali výsledok o nekvalifikovanosti. Bránila sa a napísala dňa 11 . 10. 2017 na Štátnu školskú inšpekciu - školské inšpekčné centrum Nitra, kde poukázala na mobbing, bossing . Školské inšpekčné centrum jej odpísalo, aby sa obrátila na súd. Ďalej požiadala o pomoc aj Nové školské odbory, ale bezvýsledne. Všetky úrady , ktoré oslovila, jej nedokázali pomôcť.
Dňa 1. 8. 2018 sa obrátila na verejnú ochrankyňu práv. Urgovali sme prípad Ing. Marty Ďurovičovej dvakrát. Vždy nám iná pracovníčka povedala, že vec prešetria. A budú p. Durovičovú informovať. Ak by sme tam neboli, tak by nič neprešetrili. Ešte v ten deň jej štátni úradníci odpovedali, že vec zaevidovali. Uffff !!!!! Po mesiaci a pol. Taká je prax našich štánych úradníkov?
Ak by si preštudovali usmernenie pre riaditeľov škôl a školských zariadeni vo veci overovania profesijných kompetencí pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom uznávanie získaných kreditov zistili by, že riaditeľ školy stratil možnosť uznať kredity za overenie profesjných kompetencií od 1. 11. 2013. A p. Durovičová získala vzdelanie v roku 2003 na UKF v Nitre tak vysvetlenie je každému jasné. Zatiaľ sa aj tu pomoc štátnych úradníkov drží hesla: Nie je také dôležité pracovať, ako informovať iných o tom, že pracujeme. V tomto prípade zlyhal aj starosta Pukanca Ján Revay ako zriaďovateľ. V deň stretnutia nám poslal sms-ku, že ochorel a odvtedy sa nám neozval.
Aj toto je jeden z ďalších dôkazov, že vláda SR si stále nevie poradiť s témou pre človeka tak najdôležitejšou, a to je práca, príjem a pracovné vzťahy. Nechce porozumieť dôležitosti našej témy. Občania stále nevedia, na koho sa môžu obrátiť v prípade podozrenia na páchanie mobbingu na svojom pracovisku.
Preto šírime osvetu prejsť na zmenu nového systému pomocou Inštitútu ochrany ústavných práv, ktorý ako prvý na Slovensku sa pripojil k civilizovaným krajinám Európy, šíri osvetu a monitoruje psychické násilie voči človeku ako ludskej bytosti na našich pracoviskách. Evidujeme od roku 2011 každého zamestnaného, či nezamestnaného občana Slovenska. Ako šiel vývoj našej demokracie, prichádzali občania na zistenie, že len aktívnym pripojením sa im môže prinesť úspech. A svojim vlastným úsilím môže každý občan šíriť osvetu. Preto sa snažíme zvýšiť právne vedomie Vás, občanov, aby ste poznali, kde je pravda.
Je pre vládu SR jednoduchšie plakať, že nemáme peniaze na zdravotníctvo, školstvo, ako by mali povedať ľuďom pravdu. Konštatujeme, že v súčasnom systéme vládne politika strachu, politika moci, politika závisti, politika korupcie. A zmenu nepriniesla ani politická strana ĽS NS alebo Sme rodina alebo SAS alebo SNS alebo SMER alebo MOST-HÍD.
Jednotlivé schôdze v parlamente, počas ktorých prebiehajú rokovania o prijímaných zákonoch, dosiahli v roku 2018 vrchol deformácie slovenského jazyka, sarkazmus, pokrytecké klamstvo, latentná agresivita, paradoxná komunikácia.
O novej ceste, ktorá by priniesla zmenu politiky, sme prinášali od roku 2012 osvetu, poznatky, a tie sme zaznamenali do našich Zborníkov v roku 2013, 2014, 2017. Aj zo 4. medzinárodnej konferencie vydáme 4. Zborník venovaný všetkým obetiam, ktoré boli v našej demokracii prenasledované, ponižované a zneužívané vo svojej práci. Všetkým, ktorým mocipáni vzali chlieb a spôsobili zničenie ich existencie.
Aká pomoc prebiehala v roku 2018 pri príprave 4. medzinárodnej konferencie? Na jej príprave sme sa rozhodli požiadať poslancov parlamentu, aby Vám - občanom - zabezpečili miestnosť v parlamente presne tam, kde sa konala 1. medzinárodná konferencia a zároveň ponúkli záštitu nad konferenciou v parlamente, v kinosále.
Ale oslovení poslanci parlamentu ani nevedeli, ako a koho môžu o ňu požiadať. Ignorácia a nezáujem, či pomoc poslancov ako zástupcov ľudu voči svojím voličom sa prejavila aj keď sme oslovili vtedy ešte predsedníčku Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Eriku Jurínovú písomne listom, ale vôbec nám neodpovedala. Ani písomne.
Vôľa zo strany poslancov parlamentu poskytnúť nám záštitu nad 4. medzinárodnou konferenciou dňa 15. 11. 2018, kde sme sa zamerali ako vplýva mobbing na bezpečnosť pri práci - nebola žiadna.
Preto sme požiadali o záštitu Národný inšpektorát práce, ktorý hrdo nesie názov Inšpektorát práce, historicky mu daný počnúc 1. júlom 2001 od názvu Inšpektorát bezpečnosti práce. Ich kompetencie sa rozšírili o oblasť pracovnoprávnych vzťahov. Ale ako sa venovali Inšpektoráty práce pracovnoprávným vzťahom od roku 2001? Aký bol historický vývoj aj v pracovnoprávnych vzťahoch zo strany štátneho úradu?
Dňa 2. 7. 2018 sme požiadali Národný inšpektorát práce o záštitu.
Dňa 24. 7. 2018 nám NIP odpovedal s tým, aby sme doplnili našu žiadosť.
Dňa 14. 9. 2018 sme doplnili o konkrétny termín a miesto konania activity a zaslanie program konferencie. Ako nám napísali:” potom bude žiadosť zase posúdená”.
Dňa 16. 10. 2018 sme dostali odpoveď NIPu: podporujeme Vaše myšlienky, vážime si vašu činnosť a aktivity spojené s problematikou ochrany zamestnancov pred mobbingom, avšak v zmysle podmienok udeľovania záštity NIPu, naša žiadosť nesplnila potrebné náležitosti. V prípade záujmu nám pošlú svojho zástupcu na túto konferenciu. A pre budúcnosť uvítajú spoločné aktivity spojené s problematikou z oblasti BOZP.
My sa môžeme len pýtať a pýtali sme sa, prečo nie dnes? Alebo je to len ďalšia stratégia odsúvať problémy občanov? A deň pred začiatkom konferencie mi ako štatutárovi prišiel mail:
Vážená pani JUDr. Ritomská, dovoľte mi poďakovať sa Vám za pozvanie na Vami organizovanú medzinárodnú konferenciu, ktorá sa uskutoční dňa 15. 11. 2018 v Bratislave. Zároveň mi dovoľte oznámiť Vám, že vzhľadom na vysokú pracovnú zaneprázdnenosť sa konferencie v zastúpení Národného inšpektorátu práce nebudem môcť zúčastniť. Želám Vám veľa úspechov vo Vašej ďalšej práci. S pozdravom Ing. Jana Mochňacká vedúca | oddelenie pracovnoprávnych vzťahov | odbor inšpekcie práce
A to bolo všetko. Neodradilo nás to, lebo my sa v našom výskume zameriavame, ako pomáhajú inšpektoráty práce občanom pri presadzovaní ochrany zmestnancov pri práci podľa Zákonníka práce. Ak si nájdete prácu - v tom čase si ani neuvedomíte, aké dôležité sú v práci pracovné vzťahy.
Na konferencii v roku 2018 sme skúmali Vplyv mobbingu na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci?
Zaregistrovali sme aj firmy, ktoré si zarábajú vyučovaním sebaobrany proti mobbingu, ale varujeme pred vierou v takéto postupy. Je to nezodpovedná zárobková činnosť. Tiež evidujeme rôzne pokusy „iniciatívnych občanov“, ktorí chcú zarábať na „koučingu“ zameranom proti mobbingu. Je a bude to zbytočná investícia dovtedy, kým nebudú zmenené zákony SR (vonkajšia schránka), presnejšie, politický režim, resp. právne vzťahy v štáte.
Dnes je veľmi dôležité, aby bol na Slovensku konečne niekto, kto chce pomáhať všetkým občanom v zamestnaní aj bez zamestnania, či takým, ktorí sa ešte len na zamestnanie pripravujú alebo si ho len vyberú. V súčasnosti sme svedkami prípadov domáceho a rodinného násilia, v niektorých prípadoch až s dopadom na stratu života obete.
Inštitút ochrany ústavných práv od svojho vzniku (23. 6. 2017) zistil, že najčastejšie sa pracovníci na pracoviskách bránia použitím týchto stratégií: 62 % pracovníkov sa radšej vyhýba škodiacim osobám, resp. mobbérom 38 % pracovníkov sa ohradilo od začiatku páchania skutku a s dotyčným si to priamo vybavili, 57,7 % pracovníkov ignoruje dotyčných mobbérov a 17,1 % pracovníkov sa sťažovalo kompetentnému pracovníkovi - svojmu nadriadenému, 32 % sa dokázalo brániť podaním žalobného návrhu. Napriek všetkým psychickým a fyzickým dôsledkom obetí mobbingu, však väčšina občanov nepodnikla nijaké kroky na svoju obranu. Najčastejšie ako dôvod uvádzali presvedčenie, že by to iba zhoršilo ich situáciu na pracovisku, nič by to nevyriešilo. Ba dokonca ste nás požiadali, aby sme Vás nezverejňovali a zrušili ste splnomocnenie na právne zastupovanie. Tu sa u Vás prejavila politika strachu. Máte strach sa zviditeľniť so svojím prípadom.
Mnoho prípadov, kde sa vyskytol mobbing na pracovisku bolo vďaka silnej moci politickej strany SMER. Každý mobbér nám reagoval. Niekto reagoval svojím listom , iný zase advokátom. Postupne sme zistili, že v tejto problematike nie sú pevné základy. Len jedno je tu spoločné. Presunúť svoju zodpovednosť na druhého.
Takto bolo v prípade učiteľa Kazdu v Beckove, kde sme oslovili o pomoc zriadovateľa a predvolali ho ako svedka na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom. Jeho výpoved na súde znela: Ja som dôveroval pani riaditeľke a nechal som jej moc. Ale pani riaditelka nekomunikovala nestretla sa, ale na nás poslala advokáta.
Rovnako to bolo aj u učiteľky Halajčíkovej, kde pani riaditeľka sa bráni na súde pomocou advokátky. A dalej učiteľka Kolumberová, ktorá aj napriek tomu, že je čiastočne invalidná doteraz sa súdi a v auguste 2018 jej prípad na OS Poprad odročili. na rok 2019. Aj prípad pána vychovávateľa Jozefa Číža je stále na Krajskom súde v Bratislave. Ako sme v našom výskume zistili, pri mobbingu existuje pozícia riaditeľa (napríklad školy), ktorý rozhodne aj pomocou porušovania či zneužívania Zákoníka práce.
Významným krokom k odstraňovaniu mobbingu je, a to nehovorím nič nové, o tom som už 4 roky hovorila v parlamente, pomôže občanom jedine trestný postih páchateľov mobbingu upravený v Trestnom zákone a odškodnenie obetí mobbingu. Možno potom sa ozvú všetky obete, ktoré majú strach zviditeľniť sa. Dôsledok mobbingu je psychosociálny pracovný úraz, ktorý treba hodnotiť rovnako ako iné poškodenie zdravia na pracovisku. A tento skutok patrí pod pracovné právo.
Dnes už všetci dobre vieme - nestačí robiť na Slovensku osvetu 4 , 5, 6 rokov. To je málo.
Duševní trpaslíkovia budú vždy vo väčšine. Slováci sú manipulovaní médiami a zaťažovaní politickými klebetami, ohováraním, rafinovaným znevažovaním práce našich najvyšších predstaviteľov v priamom prenose cez médiá. Sankcionovanie šikanovania ako formy psychického násilia je pre naše 21. storočie oneskorená úloha našich zákonodarcov. Šikanovanie je čisté násilie, ktoré môže postihnúť niekoho nezávisle od jeho promorbídnej osobnosti.
Inštitút ochrany ústavných práv preskúmal a zistil za sedem rokov skúmania dôležité poznatky o šikanovaní: Vieme, že Európska komisia klasifikuje šikanovanie ako "duševné násilie" a v Poradnom výbore pre bezpečnosť, hygienu práce a zdravie pri práci ako: "Zámerné uplatňovanie právomoci na inú osobu alebo skupinu, z ktorej môže dôjsť k poškodeniu fyzického, duševného, emočného, morálneho alebo sociálneho rozvoja."
Dôležité je zistenie, že prípady obetí šikanovania splňajú aj kritérium bezprostrednej smrti. Prečo? Obete psychického násilia sú prakticky bez práv, hoci ujma na zdraví spôsobená psychickým násilím, pokiaľ ide o subjektívne skúsenosti je na nerozoznanie od poškodenia zdravia, ktoré spôsobuje fyzické násilie.
Preto dnes sme už aj na Slovensku začali právne posudzovať všetky prípady s následkami psychického násilia, lebo tu ide o otázku osobného zranenia, ktoré sa vníma ako bolesť. Tak fyzické, ako aj duševné násilie má rovnaké psychologické dôsledky. Okrem vytvorenia násilného poškodenia je to "post-traumatická stresová porucha", alebo môže konanie páchateľa vyvolať u obeti "trvalé zmeny osobnosti" a v extrémnych prípadoch môže viesť k smrti v podobe samovraždy. Mozog, rovnako ako všetky ostatné časti ľudského tela, je tiež fyzickým orgánom, ktorý je ovplyvnený psychologickým násilím.
Je zlou reklamou pre našu krajinu alarmujúci nárast psychických porúch (ambulantnej, lôžkové, práceneschopnosť) mnoho ľudí má depresiu, úzkosť, syndróm vyhorenia, a pod. To má za následky dávky v nezamestnanosti a dávky v práceneschopnosti a niekedy aj náklady na rehabilitáciu a predčasný odchod do dôchodku. Toto všetko je ďalším rozhodujúcim dôvodom na intenzívne postihnutie šikanovania a všetkých druhov psychického násilia. Mohlo by to nielen oslobodiť sociálny systém, ale aj ekonomiku finančne a urobiť svet pokojnejším.
Zmenou režimu zo socialistického na trhový sa ukázala fatálna nepripravenosť našej justície. Riešením by mohli byť zriadenie Pracovných súdov. Rozhodnutia súdov by mali byť promptné, a vždy v prospech poškodeného.
Prípady na našich súdoch však nekončia:
1. Stále monitorujeme prípad matky Ing. Lisickej , ktorá sa vrátila z materskej dovolenky a zamestnávateľ jej v rozhovore povedal, aby skončila pracovný pomer dohodou. Ale svoju prácu má rada a nemala dôvod skončiť pracovný pomer. V dôsledku sústavného prenasledovania podala viac podnetov na Inšpektorát práce vo veci výkon inšpekcie práce. A zo strany zamestnávateľa prišiel klasický postup Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny v januári 2018 a v máji 2018 Výpoveď pre organizačné zmeny. Tak trvalo 9 mesiacov, aby sa jej zamestnávateľ naostatok zbavil. Vyvrcholením jej boja je podanie súd dňa 24. 10 . 2018.
2. Stále monitorujeme prípad Ing.Smolkovej, ktorá porozumela, že jedine cesta postaviť sa do boja proti mobbingu je cieľom pre Človeka ako ľudskej bytosti. Jej prípad je už na Krajskom súde. Je na škodu veci, že jej prepustenie bolo pol roka do dôchodku.
3. Rovnako je to v prípadoch: Ing Margita Šinálová a Daniela Kiššová.
4. "Situácia v nemocnici na Antolskej je veľmi komplikovaná, chýba tam obrovské množstvo sestier, preto vedenie na chirurgickom oddelení nepodniklo vôbec nič v tejto veci, prednosta a primár sa osobne stretli s dcérou, navrhli jej riešenie a to preloženie na oddelenie žien, čo dcéra prijala, pretože bola psychicky vyčerpaná. Dcére na otázku, prečo nedostanú aspoň písomné pokarhanie, priznali, že sa boja, aby nepodali výpovede!"!
Zisťujeme: Bádanie súdnych konaní je istá štruktúra či šablóna pojednávaní bez odborného posúdenia príčiny jeho vzniku. Prvostupňový súd zamieta žalobné návrhy a odvolací súd nemá lehotu na začatie konania.
Vážení, môžete teda čakať do smrti, kým sa prípady skončia. Zlyháva zámerne jednoduché odborné posúdenie?
Preto bojujeme ako IOUP za práva matiek, žien a rovnako všetkých zamestnancov.
Šikanovanie nám dnes predstavuje aktuálnu tému, ktorá je napriek vysokému riziku stále podceňovaná a nie je mu venovaná zo strany štátnych orgánov dostatočná pozornosť, aj tu je interakcia páchateľa s obeťou značná a je nevyhnutné sa ňou zaoberať hlbšie. Tu ide aj o posúdenie prenasledovania či šikanovania a následne zisťovanie príčiny jeho vzniku.
Prípady, ktoré ste nám nahlasovali, nie je možné vyriešiť na jednom stretnutí s Vami. Toto je len začiatok tvrdej cesty za spravodlivosťou. Práve na deň svätého Valentína nám nahlásil zamestnanec Geodetického a kartografického úradu, či prežíva mobbing. Pol roka ho prenasledovala šéfka a sústavnou kontrolou ho naháňala k vyšším výkonom. Ani vysvetľovanie, že on vie, aký výkon má stroj a nemôže ho prehriať , nemôže žiadať vyšší výkon. Ale šéfke to nestačilo. Vyvrcholením bolo fyzické napadnutie. ktoré malo dopad na úrade. Ten vydáva rozhodnutie a platenie bolestného. Ale, kto tu vlastne je vinníkom. A skúmame hlbšie a zistili sme, že tu ide o vzťahovú patológiu, kde šéfka chodí do práce sa odreagovať na obeti , lebo prríčinou je, že doma nemá dobré vzťahy s manželom.
Je to boj v 21. storočí, ktorého cieľom je pochopiť skutkový stav toho, ktorého prípadu a jeho riešenie. Ako zisťujeme, toto riešenie stále zlyháva najprv na štátných úradoch a potom na súdoch, kde posielajú občanov, aby im pomohli, keď im mobbér berie prácu.
Nie je a nebude mu koniec pokiaľ ľudstvo nepochopí, že systém, ktorý tu niekto nastavil zlyháva na ľudskom faktore, na ľudskom konaní.
Znovu opakujem: Ako som sama zistila na pojednávaniach, sudcovia nevedia jednať a prípady vymáhania náhrady škôd spôsobených z titulu sústavných psychických útokov, ponižovania, sabotovania a zneužívania práce obetiam mobbingu – ani nechcú riešiť. K tomu nám situáciu sťažil Civilný sporový poriadok, ktorý rozdelil celé konanie až do jeho zavŕšenia na súdne trovy pre toho, kto prehrá. A prax resp. nastavenie šablóny prinieslo dvojaké spoplatnenie pre advokáta. Toto si nikto nevšimol, lebo dôležitý je biznis pre advokátov.
Pýtate sa , ako je to možné? Advokáta platí žalovaný a po skončení súdneho konania rozhoduje súd zase o "peniazoch". Ako obhajobu pre advokáta uvádzame: Advokát je len ovcou v rukách svojho pána. Vykladá paragraf v prospech svojho pána. Je plne závislý na vôli svojho pána. A takto formuje svoje už dávno špinavé vedomie, že ak zlyhá jeho zamestnávateľ, tak príde aj on o prácu.
Prebádali sme prípady žalôb z pracovného práva pri aplikácii Zákonníka práce formou súdnych konaní, ktoré sme začali v minulom volebnom období. A konštatujeme: Justíciu treba naučiť dodržiavaniu právnych ustanovení v rovinách rôznych procesov, počnúc "procesom trestania" zamestnancov zamestnávateľmi, končiac výpovednými procesmi – oblasť procesných úkonov je justíciou absolútne ignorovaná, čo má za následok bezprávny stav spoločnosti.
A z každého registrovaného prípadu mobbingu Inštitút ochrany ústavných práv zaznamenal, že v jeho skutku chýba pre právnu prax:
1. ochrana a dodržiavanie ľudských práv a ľudskej dôstojnosti v pracovnom prostredí;
2. výchova, vzdelávanie, poradenstvo a osveta v oblasti pracovnoprávnych a morálnych vzťahov na pracoviskách;
3. predstava o monitoringu pracovísk;
4. identifikácia patologických pracovnoprávnych a medziľudských vzťahov;
5. porušovanie existujúcich právnych predpisov;
6. ťažká vymožiteľnosť práva;
7. následky patologickej sociálnej sféry s dopadom na jednotlivca;
8. následky patologickej sociálnej sféry vyjadrené v ekonomických súvislostiach;
9. medializácia príbehov mobbingu, bossingu a následné reakcie zamestnávateľov.
10. zločinná činnosť mobbérov, ktorí ignorujú všetky kontrolné zložky spoločnosti, počnúc prokuratúrou, končiac NR SR.
Spokojnosťou každého majiteľa, riaditeľa, či manažéra akejkoľvek spoločnosti, je v dnešnej dobe zisk, ale spokojnosť zamestnancov a výborné pracovné vzťahy, zdokonalia aj pracovnú a právnu oblasť a prispejú tak nielen ku spokojnosti majiteľov firiem, ale celej našej spoločnosti. Toto je hlavnou témou a cieľom Inštitútu ochrany ústavných práv.
Zamyslime sa v roku 2019 , komu z občanov, voličov politika pomáha.
