doslova stratená každá empatická žena túžiaca po pravde a spravodlivosti. Takýto názor som zaujala na Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, kde prišla Verejná ochrankyňa práv, JUDr. Dubovcová a informovala prítomných poslancov o Správe zo svojej činnosti za rok 2016.
"Pre parlament demokratického a právneho štátu, ktorý si zriadil verejného ochrancu práv, sú tieto poznatky o tom, ktoré orgány verejnej správy a ako porušovali základné práva a slobody osôb a jeho odporúčania na nápravu príležitosťou, aby mohol pracovať na zlepšovaní fungovania štátu v prospech jeho občanov." Správa bola značne kritická, svedčila však o odvahe autorky, ktorá po celý čas vo svojom úrade poukázala na neodborný a neprofesionálny policajný postup, ktorý nemá oporu v zákone a je svojvoľnou ukážkou práva a spravodlivosti v 21. storočí. Vďaka nej vieme, polícia porušila základné práva a slobody toho, ktorého občana. Ako aj polícia v Lučenci porušila čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a čl. 16 ods. 2 ústavy, ktorého obsahom je zákaz osobu mučiť alebo podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
Porovnateľné zistenia o policajných postupoch boli konštatované opakovane aj v minulých rokoch. A tak,ako v minulosti, ani v tomto prípade neboli prijaté relevantné opatrenia. Iným príkladom sa stali porušenia občanov v prípade zákona o slobode k informáciám. Mestská časť Bratislava - Devínska Nová Ves porušila právo podávateľa podnetu žiadajúceho o sprístupnenie časti administratívneho spisu tým, že mu odmietla žiadanú časť spisu naskenovať a zaslať elektronickou poštou. Dôvodila, že ako účastník daného konania si môže prísť do spisu nahliadnuť kedykoľvek sám, a tiež si vyhotoviť z neho fotokópie. Orgán verejnej správy je však povinný, na základe žiadosti, sprístupniť informácie v takej forme a takým spôsobom, ako osoba žiada. Iným spôsobom môže sprístupniť informácie len v prípade, že požadovaným spôsobom ich nie je možné sprístupniť. Celú správu Verejnej ochrankyne práv možno nájsť na www.nrsr.sk.
Je otázkou do akej miery sú politici oprávnení zastupovať a vládnuť nad občanmi ? To by predsa malo byť vecou verejnej celospoločenskej dohody. Je to však absurdne naopak.
V tradičnom politickom systéme riadenia spoločnosti, ktorému sa dá prilepiť nálepka európsky politický systém, (je úplne jedno, či je pri moci socialistická, alebo pravicová vláda) stále vidíme rovnaký európsky politický systém budovaný na princípe upevňovania získanej moci. Princíp všeobecného blaha je potlačený starosťou o moc.
Čo je zvlášť skľučujúce v posledných dvoch desaťročiach od samého začiatku „víťazného“ ťaženia našich súčasných „zlatokopov-politikov“, to je práve politika „neohroziteľného“ princípu jediného možného spôsobu. Podľa tohto princípu sú všetky ostatné návrhy zlé, a sú vraj nekompetentné. Boh nás ochraňuj pred takýmito politikmi.
Všetky súčasné trendy našej politiky sa stali a sú dôvodom pre vzrastajúcu nedôveru ľudí voči politikom. Najhoršie však je, že takéto politické monštrá sa totalitným spôsobom samopasujú za vzory pre mládež a zakladajú napríklad mládežnícke politické kluby, v ktorých svoj „vzor“ predkladajú ako „jediný a správny“.
Slovensko aktuálne pripomína stredoveké léno ovládané vandalmi. Na predaj je úplne všetko a peniaze pretlačia pravdu, spravodlivosť, každý zákon. Už chýbajú len telesné tresty, sekanie rúk a hláv, pálenie čarodejníc za účelom získania ich majetku.
Predpoveď do vzdialenejšej budúcnosti: Strata legitimity zástupných politík. Postupná strata dôvery voči politikom bude mať za následok stratu legitimity zástupnej verejnej moci, a postupné klesanie záujmu občanov o veci verejné vyústi v celkovú reformu. Bude to návrat k profesionálnemu riadeniu spoločnosti. Podobný systém v spoločnosti už existoval v časoch rodových foriem spoločností. Vtedy neexistovali duchovní vodcovia. Spoločnosť úspešne riadili najschopnejší jednotlivci. Tí boli prirodzeným spôsobom zvolení do riadenia toho, ktorého rezortu, zbrojár riadil výrobu zbraní na lov a obranu rodu, ženy riadili výchovu a starostlivosť o telesné i duchovné zdravie, ženy strážili čestnosť v sociálnych vzťahoch, lovci viedli lov a tiež obranu rodu. Ak si uvedomíme rozsiahly štátny aparát a premnožený politický systém vrátane nekompetentných poslancov v takomto malom štáte, nemusíme ani kalkulovať a pochopíme, že toto rodinné spoločenstvo stačí zveriť do rúk niekoľkým dobre sledovaným odborníkom, Ak máme my všetci niečo zmeniť k lepšiemu, tak sa musíme zamerať na prvotnú príčinu akýchkoľvek problémov. Pre začiatok budeme pokladať systém za taký aký je, ani zlý ani dobrý, ale budeme stále konkrétnejšie presadzovať hodnotenie jednotlivca s jeho aktuálnymi skutkami v súvislosti s jeho osobnou zodpovednosťou v politike a v úrade.
Nemorálnosť nevychovaných politikov a úradníkov začína absenciou zodpovednosti. V takomto nemorálnom tradicionalizme nevidím priestor pre participáciu žien v politike. Je najvyšší čas zmravniť verejnú moc a všetky otázky mužskej dominancie prirodzene zaniknú. Jedinou cestou v súčasnosti sa ukazuje cesta vyhradeného politického priestoru ohraničeného čestnosťou, pravdivosťou a zodpovednosťou, vymedzením penitencií za chybné kroky politikov a úradníkov, tiež za neľudské a nezákonné úradovanie konkrétnych úradníkov; a na koniec aj legislatívne stanovenie satisfakcií pre úradovaním poškodených občanov.
Samozvaným politickým „elitám“ občania nemôžu rozumieť. Otázka je, či politické „elity“ vôbec majú cieľ rozumieť občanom. Či vôbec stoja o názory občanov, či chcú riešiť problémy občanov. Celý politický systém je nastavený amorálne a asociálne tak, aby názor jednotlivca nemal šance ani len preniknúť do nejakej pojednávacej sály či rokovacej sály parlamentu, čo Výboru NR SR, či nejakej Rady, alebo dokonca do rokovania vlády.
Politické systémy Európskej únie sú konštruované na udržanie moci, a nie na zisťovanie názorov občanov. Stranícky zástupný systém riadenia spoločnosti opakovane a sústavne zlyháva, preto už nemá miesto v kultúrnej a modernej spoločnosti. Názvy strán pripomínajú vymenené nálepky na zhnitom ovocí. Stále je to hnilobný bludný kruh, v ktorom niet miesta pre ozdravenie spoločnosti, pre riešenie problémov nášho občana.
Ak budeme nedostatky analyzovať do hĺbok koreňov, za prvotnú príčinu nemôžeme pokladať systém, ani žiadnu inštitúciu, ale vždy len jednotlivca, muža – politika, ženu – političku, s ich konkrétnymi skutkami a osobnou zodpovednosťou za konanie vo zverených kompetenciách, lebo nič nefunguje samo od seba, ani finančné trhy, ani politické systémy, ani sociálne vzťahy. Ľudská činnosť podlieha vonkajším vplyvom len do tej miery, koľko človek sám dovolí. Všetci vidíme, že kľúčovou zostáva nevychovanosť osôb vstupujúcich do kompetencií riadenia spoločnosti. Týka sa to všetkých, policajtmi a poslancami počnúc, cez premiérov, ministrov, až po sudcov a prokurátorov, teda úplne všetkých, ale česť výnimkám, ktoré sa správajú ľudsky a dôstojne.
V politike platia pravidlá úzko súvisiace s pravidelnou odbornou spoluprácou, a ako vieme, spolupráca s odborníkmi prináša dobré ovocie. Všetky pravidlá určujúce spôsoby fungovania politických mocí obsahujú aj paragrafy umožňujúce nekalo posilňovať moc, a zároveň umožňujú ignorovať potreby spoločnosti –humánne potreby slušných ľudí.
„Spolupráca“ prináša výsledok iba vtedy, keď „spolupracujú“ takmer všetci. Vidím v tom ďalšiu príčinu, prečo nenastali žiadne zmeny počas ostatných 27 rokov.
Prakticky to funguje takto: Väčšinový princíp politík nepripustí odborný názor menšiny dovtedy, kým sa ho nezmocní straník väčšiny a kým ho ten straník nepoužije na upevnenie vlastnej moci. Tento ohromný defekt v riadení ĽUDSKEJ spoločnosti je príliš závažný, súvisí s nedostatkami vo výchove jednotlivcov a súvisí s politikami, ktoré dovoľujú zverom vstupovať do politickej moci, hoci sú osobnostne formovaní ako predátori. Transformácia takéhoto politika na politika s ľudskou tvárou je nemožná. Dejiny to potvrdili, my to vieme, historická poučka hovorí: Jeden politik s Ľudskou tvárou nijakú Jar v spoločnosti nepresadí. Politické klamstvá patria k tradičnej európskej politike.
Pred každými voľbami zdôrazňovaná dôležitosť tradičnej úlohy ženy v spoločnosti a v rodine, a jedným dychom sľubovaná participácia žien v politike, to všetko upevňuje tradičnú predstavu o žene, ktorá môže byť beztrestne klamaná. Po voľbách politici zvysoka ignorujú aj matky, celkove ženy, aj tie v domácnostiach, ale aj zvolené ženy – političky. A spoločnosť to prijíma ako normu. Ešte som nepočula, že by naši voliči odvolávali politika za to, že oklamal matky. Spoločnosť, celé spoločenské podvedomie považuje klamanie žien za prijateľnú normu. Je to choré nastavenie v sociálnom vedomí a zrejme bude mať korene v rodinnej výchove, kde deti vidia ako otec klame matku – bez následkov.
Moje praktické skúsenosti dokazujú, že po voľbách sa týmto otázkam v politike nevenoval žiaden politik, ani politička. Voľbami sa už siedmykrát vymenila celá vládna garnitúra, ale rozvoj duchovnej a hospodárskej prosperity – zdôraznený preambulou Ústavy SR – nenastal, ba skôr citeľne duchovne degraduje celá politická kultúra.
Klamstvo je sústavne tolerované a kultúrno-politický trend je zúfalo chorý. Lož je pracovná forma politiky, ale lož je nezlučiteľná s prirodzeným cítením žien. Zdá sa byť logické, že proporcionálny, stranícky, resp. pomerný volebný systém zlyhal. Voliči volia politické strany a to je všetko.
Pre našu malú Slovenskú republiku by bol vhodnejší profesionálny systém, ale ak chcú voliči regionálny zástupný systém.
Aj pre našu od apríla 2017 novozvolenú Verejnú ochrankyňu práv by bolo vhodné, aby dokázala, že zmena je nevyhnutná. Je potrebné zamerať sa na zrušenie nemorálnej politiky a zaviesť eticky čistú politiku s ľudskou tvárou. Ak niekto vykročí do života s vierou v spravodlivosť a s dôverou v právo, a na jeho ceste je „právo“ skutočne právne a dotkne sa ho spravodlivo, v jeho prípade ani nemá význam vstupovať do politiky. Lebo, Človek, ktorý neskúsil bezprávie, nevie, čo ho čaká v politike. Bezprávie a klamstvá, intrigy a osočovanie od mocichtivých dinosaurov. Denno-denne sa bude zoznamovať prípadmi bezprávia. Denno-denne bude čelíť útokom a pýtam sa: Čo robí v takomto systéme ? Lebo občania potrebujú politikov, ktorí nemajú zlú minulosť, ktorí sú odborníci a reči potvrdia skutkom,
Nie som zástancom fungovania politických strán. Politické strany sú z hľadiska mojej problematiky mobbingový systém riadenia spoločnosti. Kto nie je v strane, ten nemá šancu. Odchádzajúca Verejná ochrankyňa práv nám zanechala odvážnu latku nastavenej práce, ale na jej pilieroch môžeme posúvať spoločnosť k lepšiemu a dlho očakávanému právu a spravodlivosti. Aj keď je nemožné meniť myslenie špeciálneho druhu ľudí, t.j. „poslancov parlamentu“, najmä, ak pôsobia dve či tri volebné obdobia v parlamente. Ich prvoradý záujem je MOC – udržanie, prípadne „zveľaďovanie“ osobnej moci.
„V dnešnom svete nie je rozhodujúce ani bohatstvo, ani moc, ani kontrola nad územím, či technologická prevaha. Našu prítomnosť formuje a o našej budúcnosti rozhoduje spôsob,akým uvažujeme a ako sa správame. Keď budete myslieť a konať zodpovedne, už nie ste súčasťou problému, ale stávate sa súčasťou riešenia.“
Za Vašu prácu, JUDr. Dubovcová, Vám patrí veľká vďaka.
