Pravidelne ich zaznamenávame do nášho výskumu od minulého volebného obdobia. V každom z nás vládnu ničivé pudy, ktorých sa zbavíme prenášaním na druhého.. Akékoľvek neprimerané správanie vo forme narážok či skutkov , ktoré narúšajú dôstojnosť človeka a fyzickú a psychickú integritu jeho osobnosti ohrozujú jej pracovný výkon a výrazne sa podieľajú na zhoršení celkovej atmosféry na pracovisku. Už som v mojich článkoch poukazovala na prípady, keď obeť negatívne reaguje na šéfovu autoritu a odmieta sa jej bezvýhradne podriadiť. Terčom útoku sa stáva kvôli svojej autorite a servilne nepodlieha nadriadenému aj napriek prehnanému tlaku. Ale voči tomuto útoku všetci ticho prizerajú. Ak porovnáme útok so zvieracou ríšou tak zviera reaguje na útok dvomi základnými spôsobmi: útokom a útekom. Zamestnanec nemá takú možnosť, organizmus zaznamená tri fázy: výstrahu, odpor a únavu. Agresor, resp.útočník vyvoláva u obete strach a tá ho zároveň provokuje už len svojou prítomnosťou. Pozor, je to jeho morbídna hra. Chce obeť do nej vtiahnuť. Práve takéto prípady, kde nám obeť nevie, že agresor hrá morbídnu hru sa vyskytli na slovenských pracoviskách a registrujeme ich od minulého volebného obdobia.
Upozorňujem, že štátny sektor je zdevastovaný sociopatickými formami riadenia. Naši slovenskí bossovia, či mobbéri, veľmi radi zneužívajú diery v zákonoch. Vidina majetku ich zlákala a veľmi dobre vedia, že neexistuje postih za páchanie sociálno-právneho násilia.
Povedzme si otvorene, Vy občania sa obraciate na Inšpektoráty práce po celom Slovensku a žiadny výsledný efekt. Situácia sa vyhrotí a pošlú Vás na súd. Tu sme získali dôležité poznanie, ako je občan manipulovaný a pri množstve štátnych úradov radšej zlyháva jeho boj.
V jednej rannej téme slovenského rozhlasu sa nechali počuť anglickí psychológovia, že za jediné storočie, v ére meraní IQ je štatisticky potvrdené celkové hlúpnutie ľudstva. Ja som presvedčená že táto informácia je relevantná, ale príčina nie je v úbohých jednoduchých ľuďoch, ale v politikoch a zbohatlíkoch, ktorí sa nevedia nabažiť privilégií.
Keďže politici a zbohatlíci sú všeobecne známi ako nenásytné figúry, ich nenásytnosť ochudobňuje ostatných ľudí. Ako už všeobecne vieme, chudoba môže zapríčiniť zníženie kvality vzdelávania. Je tu priamy príklad v našom štáte. Kto by pracoval za taký plat, ako majú učitelia? To, že naši učitelia tu zostávajú, to je svedectvo o vysokej miere patriotizmu, vysokej morálke a hlbokom etickom poznaní. Ale ako mi včera povedala pani dekanka z Pedagogickej fakulty UK v Bratislave: Kto skôr z pracoviska odíde agresor alebo obeť mobbingu?
Príčina je v každom jednotlivom prípade mne už dávno jasná. Ale ani keby prišiel anjel z neba, a povedal všetkým Slovákom, kde je príčina jeho trápenia, zneužívania, chudoby, všetkých dosiaľ existujúcich a umelo vytvorených tém týrania ani tak Slovák neuverí, čo sme mu našou činnosťou už v minulom volebnom období preukazovali.
Vážení, za všetkým je moc a to nie politická, ale moc na pracovisku. Občan krúti hlavou. Vyriešiť mu to môže politik? Nie politik Vám to nevyrieši. On nemá žiadnu moc, toho sme zaškatuľkovali na predkladanie a prijímanie zákonov. A tam je jeho náplň práce. A to mnohým vyhovuje.
Matovič, Sulík, Remišová, Jurínová, Viskupič Nicholsonová, Kissová a ďalší sa nám tu teraz vytešujú, ako zvíťazili v župných voľbách. Spojiť 8 politických strán to bol teda husárský kúsok. Nezávislí kandidáti ani kotlebovci tam nemali žiadnu šancu. Politické strany ich prevalcovali. A teraz sa OĽaNO "smeje z občanov". A ešte pomocou médií sa zase populisticky prezentujú. A novinári sú radi, že majú prácu. Spevavé reči a žiadne skutky. Ak by robili a boli mohli skutky tak Slovensko je krajina bez utrpenia, bez chudoby, bez všetkých tu dosiaľ vymyslených týraných tém už od doby mečiarizmu.
A čo teda zostáva našim politikom ? Možno urobia zo seba na kresťanskom Slovensku obetných baránkov. To sa na Slovensku nosí a to ide! Budú ich aj zbožné babky stále voliť. Ale to je všetko, občanom zase nepomôžu. A už vôbec im nepomohli ani župné voľby! A tak slušný a poctivý občan v snahe pomôcť sebe nemá často iné východisko len spáchať samovraždu.
Demokracia sa u nás nemohla rozvinúť, pretože jeden volebný obvod a pomerný systém pri voľbách do Národnej rady SR a do Európskeho parlamentu spôsobil, že nám vznikli totalitné strany, v ktorých radoví členovia nemôžu kritizovať vedenie politickej strany či politického hnutia. Ak budú poslanci kritizovať, potom sa nedostanú na volebnú kandidátku. Podobne dopadne aj poslanec, ktorý prejaví nesúhlas z názorom vedenia strany v parlamente. Ak chcú byť poslancami a brať profity ústavného činiteľa a profity člena vládnej strany, musia byť servilný voči úzkemu vedeniu strany (príkladom je poslanec Poliačik).
Naša dnešná demokracia si dosiaľ nevybudovala kvalitné základy. Preto, ak chceme v tejto spoločnosti niečo zmeniť nemôžeme byť pasívnymi divákmi, ktorí síce kriticky sledujú, čo sa v spoločnosti deje, ale odmietajú konať, aby riešili zlo, ktoré tu zapustilo svoje korene. Ak sa zameriame na hospodárenie všetkých našich zamestnávateľov, kde došlo k preukázanému mobbingu, vidíme, že jeho zlé riadenie nastavilo krízu v spoločnosti.
Prípady násilia si nosíme z jedného volebného obdobia do druhého. Aj o tom prinesieme informácie na 3. medzinárodnej konferencii dňa 15. 11. 2017 v Kongresových priestoroch Vysokoškolského internátu Družba Univerzity Komenského, Botanická ul. v Bratislave.
