Ide o tému, ktorá sa stala mojou hlavnou poslaneckou agendou. Tiež sa na mňa obrátili novinárky z časopisu Emma, Dimenzie, Slovenka. Týmto novinárom sa pozdávala moja téma, ktorá ma poslala do poslaneckého kresla. Bolo úprimné, ak mi niektorí novinári napísali, že boli naivní a mysleli si, že majiteľ média bude súhlasiť so zverejnením. Musíme si priznať, že nemáme na Slovensku odvážne médiá, ktoré by občanom denne prinášali moje informácie, v akom bezprávnom štáte žijeme.
V poslednom týždni prišla "akási lastovička" v podobe novinára z internetových novín www.parlamentnelisty.sk, ktorý mi dal nasledovné otázky. Zverejňujem ich v plnom znení spolu s mojimi odpoveďami:
Ľutujete svoje rozhodnutie zúčastniť sa volieb 2012 na kandidátke OĽaNO? Nie, neľutujem. Bola to možnosť pre mňa rovnako ako pre OĽaNO, ale OĽaNO ju nevyužilo.
V minulosti ste povedali, že Igor Matovič je sociopat a mobbér. Stojíte si za týmto tvrdením? Ak áno tak prečo? Predovšetkým má patologický vzťah k svojim súdruhom poslancom v hnutí a v klube, čo sa prejavuje jeho požiadavkou, aby vypracovali všetko, zodpovedali za všetko, a on sám nič. Prezentuje sa, ako keby robil všetko sám. Na požiadavku, aby podporil moje programy, pre ktoré ma občania volili a dali hlasy aj jemu – bola som na kandidátke OĽaNO, vďaka čomu má OĽaNO teraz toľko kresiel v parlamente, on si to nevážil a odmietol moje návrhy podporovať. V druhom rade je nekritický voči sebe samému. Odmietol vypracovať jednotný program hnutia, odmietol prevziať zodpovednosť za hnutie, na druhej strane si stráži stranícke financie, ako keby boli jeho vlastné. V treťom rade rád klame a upravuje realitu vo svoj prospech. A to sa mu vypomstilo, ľudia strácajú chuť spolupracovať s ním. On vlastne ani nerozumie politike. V jeho hlave je politika niečo ako strážny pes, ktorý má štekať na všetko podozrivé. A podozrivé v očiach poslanca Matoviča je všetko mimo neho, čo on nie je. V štvrtom rade – poslanec Matovič podviedol občanov voličov. Keď prišli za poslancom Matovičom občania s problémom, rovno do parlamentu, on nemal záujem o rozhovory s nimi. Odkázal ich vždy na asistentov alebo iných súdruhov poslancov. Videla som na vlastné oči, pred mojimi očami roztrhal odkaz od občianky, ktorá prišla za ním z Košíc. Tá „obyčajná žena“ občianka, aby mala peniaze na cestu, dala do záložne svoj rodinný prsteň. Arogantná ignorancia „obyčajných ľudí voličov“ a ich problémov, tých voličov, ktorí mu dali svoje hlasy – to je presne to, čomu sa z odborného hľadiska hovorí sociopatia.
Ako to v praxi vyzerá pri fungovaní poslaneckého klubu OĽaNO?
Neviem ako teraz, ale keď som sa rozhodla odísť zo „súdružského klubu“ OĽaNO, vtedy klub viedol poslanec Viskupič (2012-2013). Hovorím úmyselne „súdružský“, lebo Matovič chce vystupovať ako „hovorca stmeleného kolektívu, ktorý nepotrebuje predsedu“. Je to rovnako smiešne, ako bola „vláda ľudu“ za komunizmu – iné sa ukazuje, a iná je prax. Vždy, keď sa zahájilo „klubové jednanie“, poslanci Matovič, Hlina a Viskupič sa začali hádať, a ostatní sa mohli len pozerať, lebo to sa nedalo ani počúvať. Cez ostré výmeny názorov sme sa nemohli nijako dostať ani k rámcovému náčrtu riešenia niektorých občianskych problémov. Matovič to „vymyslel“ tak, že sa zamerali „na množstvo“, a „kvalitu“ vlastne nepoznajú ani dnes. Rozhodli sa zviditeľniť „množstvom podaných poslaneckých návrhov zákonov“, a dokonca aj tie im mal vypracovať akýsi „klub asistentov“, do ktorého mali finančne prispievať všetky súdružky a súdruhovia z Matovičovho klubu. Pre mňa bola neprijateľná takáto nekonštruktívna „spolupráca“. Tzv. „klub asistentov“ tvorili mladí, sotva skončení právnici, ich postupy boli neprijateľné. Moje predložené zákony vždy chcel niekto prevziať, akože to nie je moja téma. Bolo to aj na smiech – aj do plaču. Ak som predložila text návrhu na novelizáciu zákona o životnom prostredí, dostala som informáciu, že životné prostredie má na starosti Huba, Kuffa, Fecko – ako keby som im nedávala hotový text. Ak som predložila zákon o ÚĽUV-e, tak sa chabral Hraško, že on zabezpečí zmenu zákona. Samozrejme mali veľké oči a žiadne právnické skúsenosti, tak to aj vyzeralo. Navyše, ak riadi klub sociopat z nejakého tieňa spoza chrbta Viskupiča, alebo iného súdruha, potom je všetko možné, len dobro nie.
Na rozdiel od súdružského klubu OĽaNO, moja agenda sa rozširovala o menovité prípady bezprávia. Mám dôkazy o bezprávnom stave Slovenska. V evidencii obetí mobbingu máme v mojom teame analyzovaných 683 prípadov bezprávia. Je to iba špendlíková hlavička „hrotu Kilimandžára“ skrytého pod každodenným útlakom pracujúcich a nezamestnaných na Slovensku. Každý prípad je individuálny. Začala som v prospech obetí bezprávia podávať interpelácie na ministrov a iných úradníkov v SR, zastupovala som obete na súdoch a podávala som žalobné návrhy na príslušné súdy ako zástupca poškodených občanov – ako ich ústavný činiteľ, ktorý stojí na ich strane, na strane obetí bezprávneho režimu. Náš štátny režim je súdružský, je výberovo kapitalistický, protekčný a skorumpovaný.
Čo hodnotíte ako najväčší problém vo fungovaní klubu?
Nezodpovednosť – neochota súdruhov prevziať zodpovednosť za občana.
Noncompliance, nespolupráca – neschopnosť vypočuť a vziať, resp. prijať ponúkanú spoluprácu.
Sociopatia zakladateľa hnutia OĽaNO Matoviča a jeho bratranca Viskupiča.
4. Nevedomosť a neskúsenosť, neznalosť problémov „obyčajných ľudí“, za ktorých chcú akože hovoriť.
Ako hodnotíte rozhodnutie Daniela Lipšica vytvoriť koalíciu s OĽaNO?
Podľa mňa je poslanec Lipšic rovnaká sociopatická osobnosť ako poslanec Matovič. Lipšic vyštudoval právo a kdesi v USA si vytvoril zázemie v CIA. Myslí si, že tým dosiahol absolútne vedomie a zručnosť „na riadenie sveta“ podobne ako pán Kiska, ktorý však nič nevyštudoval. Pán Kiska aspoň niečo dáva chudobným, ale ani šajnu nemá, ako by sa dala zo Slovenska odstrániť chudoba. Jeho výroky na adresu armády a medzinárodnej situácie sú vzorom agenta CIA. Pán Lipšic navyše nepozná ani rozdiely medzi právnym systémom v EÚ a v USA. Stále sa mu motajú v hlave akési precedensy, americké súdne závery, ktoré chce aplikovať aj u nás na Slovensku, ako napríklad zásada „trikrát a dosť“, ktorou mimochodom chceli zablokovať fungujúce trestnoprávne zásady pre hodnotenie opakovaných trestných činov, čo v našom systéme bolo dosť dobre podchytené v individuálnom posudzovaní, ale aj v paragrafových zneniach Trestného zákona. Takýto diletant chcel diktovať systém práva a výkonu súdnej moci. Zdá sa, že dvaja diletanti – Matovič a Lipšic – sa navzájom našli. Lipšicova sociopatia spočíva v jeho nekritickosti voči sebe samému a v prílišnej útočnosti na chyby druhých, pričom obaja – ani Matovič, ani Lipšic, - nedokážu vytvoriť fungujúce nové systémy.
Politický jazyk Lipšica a Matoviča sa obmedzuje na „akurátne mediálne zviditeľnenia sa“, ale nemajú žiadne reálne návrhy v prospech chudoby. Ani len tých, ktorí prišli na námestie, si nevypočuli. V novembri 2014 pochodovali mestom zamestnanci Slovenskej akadémie vied, chceli ukázať, že aj oni žijú v tejto spoločnosti. Prišli pred parlament a nikto z parlamentných krikľúňov si ich nevypočul. Ani Matovič, ani Hlina, ale ani Lipšic. Žiadne politické prejavy neprichystali týmto zamestnancom vedy a výskumu. Pripadala som si ako jediná poslankyňa NR SR, keď sa mi zamestnanci sťažovali, že nemôžu robiť vedu, lebo administratívne úkony ich mimoriadne zaťažujú a strácajú čas aj energiu. Mladí vedci mi zase rozprávali, že ich nechcú zamestnať, nemajú peniaze... A kto tu vládne na každom pracovisku, a kto za kým stojí? Práve keď by mali riešiť problémy občanov, práve vtedy všetci parlamentní sociopati a krikľúni zmizli, nevedno kam. Koalíciu „Lipšic – Matovič“ považujem za krikľúňov pouličnej „politickej zmesky“. Určite to nie je politická koalícia.
Myslíte si, že sa koalícia OĽaNO-NOVA dostane do parlamentu? Vylúčiť sa to nedá, už tam boli zvolení, ale ja pevne verím slovenským občanom. Verím že spoznali tieto dve hnutia a nechcú mať v parlamente pomýlených sociopatov, luhárov a zlatokopov. Médiá sú posadnuté niektorými politickými menami a ich chronickými nezmyselnými témami, a to a napriek tomu, že občania Slovenska ich nemôžu už ani cítiť. Stačí že Lipšic vyhlási, akú mediálnu bombu prinesie zajtra ráno a médiá sú zoradené pred ním ako sliepky pred hnojiskom. Uverejnia akúkoľvek hlúposť a vôbec neuvažujú o škodlivosti ich mediálnej činnosti. Oni si vás natočia a zostrihajú, nakoniec je z toho nezmyselný guláš. Tejto pouličnej zmeske už nepomôžu ani médiá, ani reklamné šoty či regionálne reklamy. Ľudia chcú niečo viac než krikľúňov.
Ktorá politická strana je vám teraz najbližšia? Priama demokracia sa chystá do otvoreného súboja so všetkými starinami na terajšej politickej scéne. Možno sa k nim pridám.
Ste bojovníčkou proti mobbingu a bossingu. Vysvetlíte o čo ide a ako proti tomu bojujete? Mobbingom nazývame všetky komunitné formy prenasledovania jedného člena spoločenstva. Prenasledovanie zaháji jeden člen komunity (obvykle vodca), následne vznikajú a pokračujú fyzické útoky zo strany ostatných členov komunity ktorí sa striedajú a vždy útočí iba jeden. Podstatou je submisívne pridávanie sa ostatných členov komunity na stranu demonštratívne „silného jedinca“ (vodcu). Obeť mobbingu vo „zvieracej“ mobbérskej komunite spravidla zlyhá, odíde, alebo začne psychicky a fyzicky upadať. Obete mobbingu nachádzame takmer na každom pracovisku. Trpia tzv. exogénnou, resp. situačnou depresiou. Pokles nálady, pokles motivácie, príčinou je deprimujúca situácia.
Vraj ste si to sama zažili počas vašej práci v ÚRSO. Zveríte sa so svojou skúsenosťou? Nie. S ÚRSO sa súdim, chceli ma vytlačiť z pracoviska, nebolo by vhodné vopred niečo uverejňovať. Môžem povedať len toľko, že na ÚRSE som dostala akési základy praxe o porušovaní zákonov. Pracovala som na odbore legislatívno-právnom, kde som pocítila konkrétne situácie mobbérskeho vytláčania zo zamestnania a ako obeť mobbingu som stále v súdnom procese so zamestnávateľom. Ešte vždy som ich zamestnanec, hoci som na štyri roky prerušila činnosť, aby som si plnila svoje úlohy ústavného činiteľa v NR SR, kam ma poslali občania SR.
Posúva sa podľa vás Slovensko v boji proti týmto javom? Áno, mojou osvetovou činnosťou od r. 2009 a najmä činnosťou v parlamente od r. 2012 sa mobbing stal všeobecne známou témou. Fenomén mobbingu, ako nežiaduci jav, však ešte stále nikto nerieši. Som stále iba „sám vojak v poli“. Do parlamentu ma poslali občania aby som presadila antimobbingové zákony. Ak to dopadlo vidíme – „parlamentní štamgasti“ typu Bugár, Šebej, a spol., majú množstvo iných problémov – svojich osobných, ale problémy občanov ich nezaujímajú. Parlamentní sociopati majú problémy s každým, aj so sebou, takže problémy iných trhajú na kusy a ani ich nečítajú. Vládna strana SMER-SD je „žiarlivá baba“ ktorá chce riešiť všetko sama, aj keď nevedia čo riešia. Obrátila som sa na ministra práce Richtera, ministerku Zvolenskú, ministra Boreca, ministra Počiatka, ... ale odozvu a ochotu niečo vyriešiť som nenašla. Dokonca ani konkrétne prípady jednotlivých občanov neriešili, hoci mali na to svoju právomoc. Minister Richter dal úlohu, ktorú ja som mala vyriešenú, ako vládnu úlohu jednej pani docentke a zaplatil jej krásny honorár za nulový výkon – za výkon ktorý neobsahuje nič nové a nič čo by sa dalo použiť v prospech občanov. Moje závery odmietol aplikovať s tým že nie sú v Programe vlády. Neviem prečo potom dával úlohu tej docentke..., aby jej mohol zaplatiť za nič?
Aby sa Slovenská republika kompatibilne integrovala v spoločenstve vyspelých štátov sveta, aj u nás musí prebiehať humanizačný proces pracovnoprávnych vzťahov. Chýba nám ako soľ do kuchyne, bez tohto procesu nám hrozí vyčlenenie zo spoločenstva vyspelých štátov. Hlasno kritizujete dianie na Ukrajine. Stále považujete za iniciátora konfliktu USA a ukrajinskú vládu za nelegitímnu? Prečo ním nie je Rusko, ktoré má preukázateľne vojakov a techniku na ukrajinskom území? Použili ste slovo „preukázateľne“ – to je čo? Podľa mňa sa USA nedávno priznali k tomu čo tvrdím už dávno: Cvičia vojakov prostredníctvom súkromných agentúr a cez CIA organizujú intervencie do usporiadaných štátov s jediným cieľom – aby vznikol chaos, ktorý potom príde riešiť legálna US-Army. USA týmto spôsobom rozširujú svoju geopolitickú ekonomickú moc. Pýtam sa: To čo USA priamo priznali, to nie je preukázateľné? Naproti tomu považujete za preukázateľné to čo vyhlasujú americkí agenti akože „to zistili“, to považujete za „preukázateľné“? Nestalo sa, že USA politickí vodcovia vyhlásili že v Iraku nenašli nič z toho z čoho obvinili Saddáma Husajna? ... a stále je tam chaos, aj napriek intenzívnej americkej intervencii. Máte pravdu, ja neuznávam súčasnú vládu Ukrajiny, neuznávam vládu Kosova. To sú všetko nastrčené figúrky v manipulované podľa schémy CIA. S tým ja nemôžem a nikdy nebudem súhlasiť.
Ste za vystúpenie z NATO a tvrdili ste, že „Rusi sú veľký, kultúrny a mocný národ, ktorý nie je náš nepriateľ.“ Znamená to, že ste za zbližovanie Slovenska s Ruskom? Som za vystúpenie z NATO. NATO je kriminálna banda pod vedením zločincov z USA – lotrov ktorí rozvracajú štáty bezohľadne na ich kultúrne a tradičné zvyky. Čo spravili so štátmi v strednej Afrike? Stále sú tam vojny – ale nikto z politikov neprizná že sa bojuje o nerasty. Konkrétne o KOLTAN. Je to nerast, ktorý sa pridáva do moderných elektronických zariadení – spevňujúca hmota. 30% svetovej produkcie je z Austrálie, ale až 70% svetovej produkcie Koltanu je z Konga, a tú majú pod kontrolou USA! To je pravý dôvod výcviku hrdlorezov. Nedávno priznali že ich cvičia aj proti Bášárovi al-Assadovi v Sýrii a Washington vytýkal Moskve, že zbombardovali intervenčné, americkou armádou vycvičené gorily. A ešte niečo: Prečo máme byť ticho, keď cítime manipuláciu zo strany USA? Českí lekári bez hraníc podali sťažnosť proti USA bombardérom, že im zbombardovali nemocnicu a zabili množstvo civilov. US-Army sa zdráhali priznať si vinu. A dnes počúvame, ako obviňujú Rusov za to, že im zbombardovali intervenčných hrdlorezov. Opýtam sa takto: Nikomu v EÚ nevadí, ako sa USA snažia ovládať celý svet? Mne to vadí. Veľmi. Rusi sa zbavili totality a odolávajú aj nezmyselnej sankcii, ktorú EÚ robí voči RF, na príkaz z Washingtonu. Veď všetci v EÚ sme už teraz vazalmi USA! Komu to nevadí? Mne to príšerne vadí.
Napísali ste, že podpora ukrajinského nacizmu je vlastizradou Slovenska. Podporuje podľa Vášho názoru teraz Slovensko nejaký ukrajinský nacizmus? Slovensko uznalo nacistickú vládu Kyjeva, a to je viac než podpora nacizmu. Je to legalizácia nacistickej vlády na Ukrajine. Je to v rozpore s Haagskymi dohovormi, je to v rozpore s našou Ústavou. Onedlho nám budú prepisovať dejiny, že USA vyhrali 2. sv. vojnu, čo je tiež ambícia USA. Vidíme to vo filmoch, aj v rétorike, a dokonca aj v osobných postojoch našich zadubených politikov.
V roku 2013-2014 ste sa pokúšali o založenie Strany Práce Slovenska. Ako to s touto stranou vypadá teraz? Veľmi prosto: Občania sú unavení z klamstiev a z manipulácií v médiách. Zbierame podpisy na podporu našej strany, ale zatiaľ nemáme dosť podpisov. Zbierame ich poctivo, oslovujeme ľudí a pýtame súhlas na založenie strany, ktorá bude slúžiť nezávislému Slovensku, ktorá bude budovať medzinárodnú politiku na všetky svetové strany a bude dodržiavať medzinárodné zmluvy, ktoré bude stáť na strane poškodených a ktorá bude prenasledovať zločincov v bielych golieroch.
Ako vidíte svoj život po marcových parlamentných voľbách? Záleží to od občanov Slovenska. My máme program pre neutrálne Slovensko posilnené zmluvami v EÚ a budeme posilňovať Euro-Ázijské vzťahy. Úprimne sa Vás opýtam: Podľa Vás je lepšie byť vazalom USA cez vazalský Brusel, alebo je lepšie otvárať zmluvy na východ a nedovoliť USA aby expandovali na naše územie? Mne osobne by nevadil ani Všeslovanský zväz – bola by to väčšia časť EÚ a obrovská časť Ázie. Potom by sme si mohli aj dupnúť. Takto sa nám stále niekto iba vyhráža.
