Pozrime sa, ako to funguje v praxi.
Opúšťam budovu parlamentu a prichádzam do reality života, tam, kde sa aplikujú poslanecké zákony. Prichádza víkend. A ulice starého mesta sa zapĺňajú davmi ľudí. Počujem rôzne jazyky, anglický, francúzsky, nemecký. Sem-tam rýchlo sa náhliaca skupina slovenských študentov. Mesto opúšťajú cezpoľní Slováci a prichádzajú cudzinci, ktorí tu strávia víkend.
Vo veselej nálade doplnení alkoholovým nápojom si často spôsobia zranenie a naše nemocnice poslúžia a pomôžu. Ako mi to rozprávala obeť mobbingu, nad ránom opúšťajú nemocnicu. Niektorí aj bez zaplatenia. Poukázala na to, kde unikajú peniaze. A stala sa nežiadúca. Tu sa strácajú peniaze v zdravotníctve. Nkto to nekontroluje. A nikto to ani neprikáže.
Prečo? Aby nebola robota navyše? Momentálne tam musia odstrániť obeť mobbingu, ktorá vie viac a má zmysel pre lásku a spravodlivosť.
Rovnako som si spomenula na obeť mobbingu, ktorá pracuje v zdravotníctve s opustenými deťmi. Tam tiež nepotrebujeme viesť prehľad o tom, kam sa strácajú peniaze. Jej vedúci si vynútil od nej súhlas pod nátlakom, že ak nepodpíše dohodu o zmene pracovnej zmluvy, dostane výpoveď a znížil jej mzdu. Kam presunul takto získané peniaze, to sa bála spýtať. Má prácu aj keď za minimálnu mzdu, ale hlavne má prácu.....
Možno si poviete, máme zákon. Kto zo zamestnancov sa môže odvolať na zákon? Nikto nepovie, že v sociálnom útulku, kde opatrujú starých ľudí, sa stráca starostlivosť , hlavne tých , ktorí už nikoho nemajú. Bežná vec , ale prečo sme si na ňu zvykli? Už len akoby so závisťou hľadíme na krajiny Európskej únie s vyspelou etickou kultúrou.
Opúšťam staré mesto tešiac sa na víkend a nastupujem do mestskej hromadnej dopravy. A Vy nechodíte autom? Nie. Priamy kontakt s ľuďmi je viac ako cesta autom.
Denne zisťujem, ako sa porušujú zákony prijaté v parlamente. Už len čo sa ráno zobudíme a vyzrieme von z okna. Vyrastá nám pol metra od plota "mohyla". Susedovie zať si stavia bez toho, aby mal právoplatné stavebné povolenie.
Obráťte sa na súd, povedala súdna úradníčka, keď som chcela vec urýchliť. Ale tam sme predsa už viac ako dva roky.
Joooj, denne máme tristo vecí, vysvetľovala súdna úradníčka v snahe pomôcť a poradiť, ale je nás málo.
Obráťte sa na príslušné ministerstvo. Joooj, veď my tu nie sme len pre Vás.
Obráťte sa na starostu Nového mesta....joooj, ten má iné starosti.......
A to všetko využívajú ľudia ako ten susedovie zať so "širokými lakťami", kto ho zastaví, aby nám tu nestaval "mohylu", ktorá ohrozuje okolie a ľudí, ktorí tu bývajú.....
Nedávno nám prišiel sused povedať, že už vie, ako na to.......
