Sankcionovanie psychického násilia je dnes oneskorená úloha našich zákonodarcov. Naši zákonodarcovia radšej za peniaze občanov, voličov, zamestnancov budú zvolávať mimoriadne schôdze parlamentu a populistickými rečami sa medzi sebou pretekať aj keď nič nevyriešia. Je otázne, či o tom vedia? Vieme, že psychologické násilie je vždy sprevádzané silou strachu. Na Slovensku je problém psychologického šikanovania a terorizovania na pracovisku zatiaľ latentný. Ani nie tak pre jeho absenciu v reálnom živote, ale kvôli nižšej úrovni právneho povedomia a čiastočne aj kvôli benevolencii a navyknutému tolerovaniu určitej miery hrubosti a šikanovania ako akéhosi nepríjemného, hoci nevyhnutného, sprievodnému fenoménu výkonu povolania. Subjektívny strach z poukázania na prípady šikanovania v práci pravdepodobne zatiaľ prevažuje nad odvahou dožadovať sa primeraného zaobchádzania zo strany vedúceho pracovníka resp. manažéra alebo nadriadeného. Dnes prinášame jeden z Vašich svedeckých príbehov, ktorý sme zaradili do diskusnej časti Zborníka z 3. medzinárodnej vedeckej konferencie. Posúďte sami, či je treba proti psychickému násiliu bojovať.
"Dovolím si Vás touto formou pozdraviť a vyjadriť Vám obdiv za silu a vytrvalosť v tak náročnom boji, akým je zápas proti mašinérií štátnych úradníkov, ktorí z pozície moci, zabetónovaní na svojich postoch, dokážu svojím konaním nerešpektovať zákony SR; o morálnych hodnotách ani nehovoriac.
Už niekoľko rokov sa stretávam na svojom pracovisku s mobingom – bossingom a až intenzívny tlak na moju osobu zo strany nadriadeného ma donútil k aktívnej obrane a poznaniu, že nie som ojedinelý bežec, ktorý zápasí o svoju existenciu učiteľa. To, čo sa práve pácha na mojej osobe, je čistý mobing a bossing zo strany nadriadeného a to všetko so súhlasom zriaďovateľa školy, nakoľko je vždy prostredníctvom listov adresovaných riaditeľovi na kópií informovaný a dosiaľ mi nepomohol.
Nebyť podpory rodiny, v tom bahne školy som už dávno utopená. Všetko riešim písomne, argumentujem, poukazujem , domáham sa spravodlivého postupu, no narážam na aroganciu moci, som v kategórií nežiadúcich persón .
Považujem sa za čestného a spravodlivého človeka, ktorý si svoju prácu zodpovedne vykonáva už viac ako 33 rokov a to so stálym vzdelávaním a najvyššou kvalifikáciou. Venujem sa svojim študentom a ich rodičom. Pomáham im, som pre nich oporou, majú ma radi, neobchádzajú ma, aj keď ma po rokoch už aj s deťmi stretnú. Teraz však potrebujem pomoc ja. Rada by som zastavila neprávosti a diskrimináciu, ktorá sa na mne pácha a tak nepriamo pomohla aj svojim kolegom s podobným osudom. Neverili by ste, čo všetko dokáže riaditeľ so svojou takmer neobmedzenou mocou od zriaďovateľa vyprodukovať, aby sa zbavil nepohodlného človeka. Už by to bolo aj na knižný román. Tragédiou je, keď sa na vedúcich funkciách objavujú ľudia-karieristi so sklonom k diktatúre, masírujúci si svoje ego, nerešpektujúci odbornosť, hluchí a slepí voči faktom a meniaci vlastné rozhodnutia.
Pani doktorka, určite dostávate veľa e-mailov, dopisov a žiadostí o pomoc, prípadne radu od zúfalých ľudí“. Ja nie som zúfalá, som odhodlaná vybojovať si spravodlivosť, som presvedčená, že sila argumentov podložených dôkazmi je na mojej strane, čo môžem kedykoľvek písomne doložiť. Ak ste sa čítaním týchto riadkov dostali až sem a uvažujete dať mi priestor a čas môjmu prípadu, budem Vám vďačná.
Uvediem Vám stručný chronologický popis : - po zlúčení škôl došlo k vyhadzovaniu pedagógov:
- po nástupe z dlhodobej PN ( mám viacero operácií ) podmienka zobrať nenaplnený úväzok predmetov s vyštudovanou kvalifikáciou alebo učiť 8 predmetov naraz aj mimo kvalifikáciu
- požiadavka na zriaďovateľa na zrušenie môjho miesta, údajne z nadbytočnosti pre daný predmet
- snaha o ukončenie môjho prac. pomeru z dôvodov hrubého porušenia pracovnej disciplíny (odmietnuté zriaďovateľom )
- direktívne určenie miesta pôsobenia bez možností zapájať sa do pedagogického procesu, zákaz pohybu po škole, mojim miestom sa stáva vymedzená stolička v zborovni
- uzamknutie mojich osobných vecí výmenou zámkov v kabinetoch slovenského jazyka a telesnej výchovy bez môjho vedomia a možnosti odovzdať inventárny majetok novým užívateľom priestorov
- od septembra 2016 do januára 2017 ma zámerne vynechávali z pedagogickej činnosti, nerešpektovali moju platnú pracovnú zmluvu, neobdržala som výpoveď a predkladali mi ponuky vhodnej práce podľa § 63 (miesto majstra odborného vyučovania, upratovačky)
- dňa 14.10.2016 po oboznámení, že sa tu nekoná v súlade so zákonmi SR a uplatňuje permanentný psychický nátlak a osobnú zaujatosť voči mojej osobe, som naznačila, že to postúpim na Inšpektorát práce a Školskú inšpekciu
- pre organizovanie rozvrhu riaditeľ neurobil, i keď je tu dodnes priestor, aby som mohla učiť svoje vlastné predmety, na ktoré mám aprobáciu
- dňa 15.12 2016 bol podaný podnet na Inšpektorát práce
- až v decembri 2016 vyjadrenie UPSVaR – súhlas na uvoľnenie zo zamestnania ( až od tohto termínu a pri výpovedi ktorú ani dodnes nemám nerešpektoval moju platnú prac. zmluvu a predkladal mi ponuky vhodnej práce § 63, § 66 ho vôbec netrápil...
- dňa 10.01.2017 bol podaný podnet na Školskú inšpekciu na prešetrenie riaditeľa za neplnenie si povinnosti zabezpečiť odborné vzdelávanie študentov a osobné zaujatie nakoľko vedenie školy mi zámerne nechce utvoriť úväzok na základe mojich kvalifikačných predpokladov
- nezmyselný ponúknutý úväzok matematiky aj s maturitnými triedami som prijala, aby som sa vyhla výpovedi
- riaditeľ ma preradil z tarifnej triedy 12 do triedy 9 – ako začínajúceho pedagóga
Je toho podstatne viac, všetko evidované ,pritom nežiadam vedenie školy o nič extra, len o možnosť učiť vlastné predmety a tá možnosť tu je len vôľa a ľudskosť sa niekde vytratili o rozume ani nehovoriac...
Pani Ritomská ďakujem Vám za Váš čas a pomoc v danom probléme.
Stredoškolský pedagóg SOŠ
Na vedomie zriaďovateľovi :TSK Ing.Jaroslav Baška , predseda TSK
Potiaľ Vaše svedectvo, za ktoré Vám ďakujeme. Ak máte záujem náš a Váš Zborník , potrebujeme o Vás vedieť , nebojte sa a píšte na ioupriesenia@gmail.com
