Zlá kultúra práce sa prejavuje mobbingovým syndrómom. Tentokrát máme pred sebou kauzu monitorovanú od roku 2012 na Ústave pamäti národa, o ktorej som už na tomto blogu písala. Tam , kde sa píše história národa, tam by mali byť kvalitné pracovné vzťahy. Akú históriu píše tento úrad vo vzťahu pracovnoprávnym vzťahom? Poďme sa pozrieť. Už je rok 2019 a stále tu pretrváva kauza historika Martina Lacka. Len pripomínam už v roku 2016 novinári napísali: "Niektorí zamestnanci Ústavu pamäti národa si podľa jeho šéfa Ondreja Krajňáka robia, čo chcú, a nevenujú sa svojim úlohám. Úrad im preto udelil sankcie – upozornil ich. Nie je vylúčené, že tresty časom sprísni. Na zanedbávanie pracovných povinností upozornil Ústav pamäti národa v roku 2016 piatich zo 64 zamestnancov. Zamestnanec a historik Martin Lacko viackrát v minulosti podporil extrémistickú stranu Mariana Kotlebu, dokonca ľudí pred voľbami vyzýval, aby ju volili. „Veríme, že v nastolenej línii nekompromisnej obhajoby slovenských záujmov bude strana pokračovať a preto jej dávame svoj hlas,“ píše sa vo výzve, ktorú Lacko podpísal. Zákon o Ústave pamäti národa pritom upravuje, že ústav má vykonávať nestranné hodnotenie obdobia neslobody a analyzovať prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií. Krajňák Lackovu prácu v ÚPN kritizoval s tým, že sa vo svojej štúdii venoval americkému bombardovaniu závodu Apollo v Bratislave počas druhej svetovej vojny. „ÚPN sa má v prvom rade mapovať zločiny nacizmu a komunizmu a venovať sa ich obetiam a tomu sa on nevenoval,“ povedal výboru. V práci boli navyše Američania vykreslení ako agresori, hoci bojovali proti nacizmu, čo kritizovali aj ďalší odborníci z ústavu."
Vráťme sa do pojednávacej siene, kde sa dňa 28. marca 2019 konalo ďalšie pojednávanie v kauze žalobcu - historika Martina Lacka proti žalovanému Ústavu pamäti národa. Kauza trvá už tri roky. Jednou z príčin sú práve články historika Martina Lacka, pre ktoré dostal od zamestnávateľa skončenie pracovného pomeru (aj o tom som tu na blogu písala). Akú prácu odvtedy vykonáva? Zdalo sa, že mu pomoc poskytla politická strana Ľudová strana Naše Slovensko. A tak sme očakávali, že pomoc príde aj účasťou poslanca (aspoň jedného) na súdne pojednávanie. Ale NIE! Ešte ani na jedno pojednávanie neprišli. Zaujíma poslancov parlamentu prípad historika Martina Lacka? Problém je hlbší než sa zdá na prvý pohľad. Inštitút ochrany ústavných práv zase preukazuje, že bez ohľadu na elitné vzdelanie, každý zamestnanec môže byť otrokom svojho zamestnávateľa. Zamestnávateľ má možnosť zobrať zamestnancovi všetko, čo je v súčasnosti cenené a čo je dôležité pre život. Prácu a príjem.
Sudkyňa dodržiava súdnu "šablónu". LEBO už dávno by zmietla tento prípad založený na tom, že akási "sliepočka" v podobe zamestnanca Ústavu pamäti národa povedala predsedovi Ondrejovi Krajňákovi, že jeho zamestnanec o ňom škaredo napísal na svojom blogu. A predseda si tieto skutočnosti ani nezisťoval a ani článok nečítal. Rozhodol z pozície moci a na podnet svojho donášača. A na tomto "blate" stojí trojročná kauza prípadu.
Čo nám prinesie a priniesol výsluch svedka doktora Jána Palfyho? Svedok vypovedal o pracovnoprávnych vzťahoch na pracovisku. Odkedy sa stal predsedom ÚPN Ondrej Krajňák boli vzťahy na pracovisku napäté, chcel vymeniť riadiacich pracovníkov, ale na to nemal kompetenciu bez správnej rady, preto vydal pokyn a tak sa dostal do konfliktu so správnou radou, pracovné vzťahy na pracovisku vrcholili, výsledkom bol protest zamestnancov, 4 zamestnanci obdržali porušenie pracovej disciplíny, ale pán Lacko nebol medzi nimi, atmosféra na rade spôsobila, že pán Lacko vydal svoje stanovisko a následne to predseda ÚPN vyhodnotil ako porušenie pracovnej disciplíny a obdržal výpoveď. S výpoveďou nesúhlasila správna rada a ani dozorná rada, tak vypovedal svedok - doktor Ján Pálfy. Od tohto momentu (ako u Piláta) sa sudkyňa snažila vyriešiť prípad do víťazného konca pre žalobcu s otázkami na svedka a na právneho zástupcu žalovaného, či je možné, aby sa žalobca vrátil späť do práce.
Inštitút ochranny ústavných práv dokazuje, aké dôležité má poslanie. Komplexy mnohých našich vedúcich, či našich riaditeľov sú príčinou páchania skutku trestného činu násilia na pracovisku. Aké je a bolo nehospodárne súdne konanie historika Martina Lacka?
Slovenská cesta zamestnanca historika Martina Lacka z práce do stratena je pre štát enormne drahá a pre nášho historika dvojako smrteľná. Najprv je sociálne smrteľná – ani si to neuvedomil, ale najprv stratil sociálne vzťahy. Potom je fyzicky smrteľná – postupne nadobúda ochorenia. Útek „prenasledovanej pracovnej sily“ do ulity je zrejme jediné východisko v bezprávnej spoločnosti, akou náš štát je.
Len pripomínam: Inštitút ochrany ústavných práv sa zaoberá bezprávnym stavom na pracoviskách, kde mobbing a bossing bujnie a zanecháva trvale zdravotne poškodených občanov, čo z právneho hľadiska definujeme ako ublíženie na zdraví.
Našou úlohou je predostrieť pred našu verejnosť sociálnu chorobu našej spoločnosti. Našim cieľom je posvietiť do skrytých temných kútov zamestnaneckých vzťahov a povedať nahlas: Človeče – kam sa rútiš? Veď Petrarcov „temný stredovek“ dokázal garantovať každému učňovi a každému majstrovi presné miesto v spoločnosti, a dokonca aj cechové poistenie pri chorobe, alebo po úmrtí v práci. Dnešná spoločnosť takú istotu nedokáže garantovať.
A už vôbec takto nastavenému systému nepomôže poslanec parlamentu. V tento deň pojednávania historika Martina Lacka zase vyvolal vo verejnosti manipuláciu poslanec Igor Matovič a novinári sa okolo neho "zhŕkli ako prepelice". Rýchlo písať senzáciu. Takýchto senzácií má ešte pripravených pán poslanec Matovič neúrekom. Kto sa zamyslí, či takéto senzácie pomáhajú zbedačenému slovenskému národu? Slováci, píšeme si históriu národa.
Okienko pre právnikov, ako vzniká mobbing na pracovisku
Na prvom mieste je neetické pracovné prostredie.
Na druhom mieste je bezprávny stav – občan sa nikde nedovolá spravodlivého zástoja proti presile, nikto ho neobháji.
Na treťom mieste je kruté psychické utrpenie – pocit krivdy a bezmocnosti so sprievodnými príznakmi ako je nespavosť, chronická únava, zvýšená chorobnosť pre pokles odolnosti.
Na štvrtom mieste je funkčná porucha telesných orgánov – počnúc poruchami srdcového rytmu cez poruchy krvného tlaku, poruchy zažívacieho systému.
Na piatom meste je organické poškodenie telesných orgánov – cievne príhody mozgu a srdca, rakovina žalúdka, rakovina hrubého čreva.
Na šiestom mieste je sociálna izolácia – človek nenachádza svoje miesto v spoločnosti lebo je vážne chorý, ale invalidný dôchodok nedostane.
Na siedmom mieste býva sociálne odvrhnutie s komplexnými následkami nielen pre postihnutého, ale aj pre jeho rodinu.
Táto kaskáda je scholastický, teoretický obraz, ktorý sa v praxi nemusí vždy kompletizovať. V našej spoločnosti je absolútne typickým obrazom kaskáda prvých piatich fáz. Naši občania si zvolia cestu úniku a odchádzajú zo zlého zamestnaneckého prostredia až po získaní organického poškodenia zdravia.
