Dnes, keď na pracoviskách sa mnohí zamestnávatelia riadia víziou a misiou: závisť, intrigy, nešváry, podvody, uprednostňovanie svojich rodinných príslušníkov, sabotovanie, zneužívanie, ponižovanie práce zamestnancov, čo má za následok zaplňovanie psychiatrických ambulancií, predčasné odchody do dôchodku, či odchody na invalidný dôchodok, to vo volebnej kampani naši župní kandidáti nemajú vôbec jednoduché. Aj keď ich podporujú rôzne lobistické a finančné skupiny.
V tejto dehonestujúcej spoločnosti som si myslela, že je tu nádej a podporovala som myšlienku nezávislosti a zodpovednosti politika voči občanom, s ktorou prišiel Igor Matovič.
Aj starí politici so svojou profesionálnou deformáciou hľadeli s úžasom, čo táto skupina akýchsi nových nezávislých poslancov prinesie do parlamentu. Skupina nezávislých poslancov bola hneď od začiatku plná nadšenia a nápadov. Pretekali sa v klube len a len nastaviť niečo dobré pre občanov. Ako? No predsa pomocou nových a nových zákonov.
Prosím Vás, spamätajte sa. Zákony sa tu nedodržiavajú, tak na čo sa ešte aj Vy budete hrať na doterajších politikov. Poďte riešiť problémy občanov. Predniesla som im môj návrh. Zapadol v hlučnej kontroverznej výmene názorov troch kvázi politikov, poslancov počas dlhých klubových rokovaní. Vyvrcholením tejto diskusie bol odchod poslanca Alojza Hlinu. A čo ďalej?
Snáď pomôže pozlátka, zapôsobiť na občanov predkladaním nových a nových zákonov. Chlapci, pozor, to sme tu už mali, takto na Slovensku nič nezmeníte. Nebudem Vám prispievať žiadne financie na Vašich mladých právnikov? Nie. To predsa nemyslíte vážne? Mne budú robiť mladí právnici zákony? Ja som neprišla do parlamentu predvádzať sa pred voličmi. Poďme spolu riešiť problémy tejto krajiny tak, ako to robia vo vyspelej spoločnosti.
Ale, ale nie takto chlapci takto to v politike platilo za Mečiara a nie dnes. Občania chcú vidieť skutky. Ale chlapci zase nič nové nevymysleli. Len sa predierajú cez tlačovky na gauče občanov.
V poslednom týždni som už po tretíkrát prišla na Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Aj napriek tomu, že v klube OLaNO poslanec Peter Polák nepodporil myšlienku občanov zriadiť Komisiu proti násiliu. Nemal odvahu ani povedať, prečo sa nestotožňuje s touto myšlienkou našich občanov. Asi nevidí koľko tu máme násilia aj na Rómoch.
Ako prebiehal Výbor? Na konci rokovania výboru, ale úplne na konci sa pán predseda Chmeľ postaví a povie: Máme tu ešte návrh poslankyne Ritomskej zriadiť Komisiu proti násiliu. Vľavo od neho sediaci poslanec za SMER Jánoš sa otočí vpravo smerom k nemu a povie: To, ako Verejnosť proti násiliu????? Pán Chmeľ sa pýta: Má niekto vôľu, aby si túto tému osvojil????
Medzitým poslanec Bugár prevracia oči a poslanec Polák za OĽaNO mlčí ako ryba. Poslankyňa Nicholsonová vravi: To ste mala poslať informácie poslancom, viac informácií každému poslancovi, teda pošlite informácie každému poslancovi, aby vedel o čom to bude.
Pán predseda Chmeľ pokračuje: Tak, keď si nikto nechce osvojiť túto myšlienku uzatváram dnešné rokovanie Výboru.
Pán predseda nedal ste mi slovo , ja som predsa tu, aby som Vás informovala o našom poslaní riešiť násilie v tejto spoločnosti pomocou zainteresovaných občanov, ktorí budú tvoriť Komisiu.
Pripravte stanovy, štatút, aby sme boli informovaní... povie mi ešte poslankyňa Nicholsonová....a odchádza so svojou asistentkou.
Tak je to tu ako v štátnej správe, kde je jeden múdrejší ako druhý a každý je každému vlkom, teraz to vidím na vlastné oči. Mimoriadne nedôstojná taktika.
V tomto štáte nikdy nebude poriadok, ak nebudeme mať kolegiálnosť a spoluprácu na tvorbe lepšieho Slovenska.
A tobôž, keď ani kolega z klubu poslanec Polak nedokázal a nedokáže mať odvahu ako chlap a postaviť sa zoči - voči mne, žene a povedať, prečo nechce riešiť práva aj slovenských občanov.
Vážení poslanci, Európa Vám už dávno unikla a Vy ste zaostali a hrajete sa pred občanmi na to, ktorý z Vás predloží lepší zákon na zastrašovanie, ponižovanie, zneužívanie slovenských občanov.
