Keď povieme „dopravný prostriedok“, pre účely regulácie dopravy nám to stačí iba, ak hovoríme o všeobecných právnych predpisoch. Keď chceme hovoriť o špecifických dopravných predpisoch, môžeme špecifikovať „predpisy platné pre bicykel“. Bicykel ako dopravný prostriedok má dve pojazdné kolesá, reťazový alebo hriadeľový prenos energie z pedálov a nohami otáčaného ozubeného kolesa. Toto je pohľad na právne vymedzenie slov „dopravný prostriedok“ a „bicykel“.
Pre účely právnej definície manželstva nám donedávna stačilo tradičné archaické vymedzenie podľa Starého zákona. Biblický Starý zákon pre pojem „manželstvo“ presne určuje zmluvný doživotný vzťah, už 3600 rokov starou zákonnou tradíciou Mojžišovho zákona, s ktorou sa už 2000 rokov stotožňuje kresťanská zákonná tradícia, ktorá je všeobecne uznávaná a ktorá definuje manželstvo ako zväzok jedného muža a jednej ženy, teda jeden pár osôb, ktoré nie sú v pokrvnom príbuzenstve.
Dnes, inovatívne – (ako hovorieva pán minister Richter) – by sme sa mali dohodnúť, ktoré vedecké slová, akú vedeckú taxonómiu použijeme pre označenie osoby mužského rodu a podobne aj pre osoby ženského rodu, ak chceme mať istotu že manželstvo uzatvárajú skutočne rodovo nedotknuté, nezmanipulované osoby.
Dnes ak chceme mať právnu istotu v právnej definícii manželstva medzi mužom a ženou, musíme mať právnu istotu že sa nejedná ani v jednom prípade o zmanipulovanú rodovosť. Starousadlíci – poslanci - prednášali svoje názory zaostalé dvadsať rokov. Je otázkou, kde boli navrhovatelia ústavného zákona v čase svojej politickej slávy?
Európa zdedila presné vymedzenie manželstva, ale dnes nám takéto vymedzenie nestačí, lebo lekári a úradníci tento zákon dokážu obchádzať, a obchádzajú ho už takmer 50 rokov. Všetci život sledujúci občania vedia, že dnešné otázky okolo rodovosti sú už dávno zastreté chaosom chirurgických a úradníckych slobôd. Zisťujeme, náhle chceme zadefinovať jedinečnosť manželského vzťahu medzi mužom a ženou, ale deti v druhej triede gymnázia sa opýtajú: Kto je muž? Je to aj žena preoperovaná na muža a prepísaná v „občianke“ na rod muž?
Všetky vyspelé štáty sveta zachvátila vlna rodového šialenstva. Chaos, ktorý sa 50 rokov ukrýval v tichých transplantačných kuloároch, sa zrazu dožaduje svojho domnelého práva, aby preoperovaný muž a preoperovaná žena mohli mať zväzok zvaný manželstvo, a dokonca aby mohli mať a „jedinečne“ vychovávať adoptované deti.
Ak chceme zachovať tisícročia tradovaný obsah pojmu muž, a rovnako starý pojem žena, tak musíme niečo urobiť s našimi zákonmi. Mali sme to urobiť ihneď po prvej transsexuálnej operácii, ktorá bola úspešne vykonaná v českom Hradci Králové už v roku 1977.
Z hľadiska ochrany ľudských práv je nevyhnutné vedieť čie práva ideme ochraňovať, a predovšetkým je potrebné vedieť proti čomu ideme ochraňovať deti potencionálne žijúce v rodinách s neistou rodovosťou adoptívnych rodičov.
Definícia manželstva ako zväzku muža a ženy, bez definície kto je žena a kto je muž, polstoročia nespĺňa požiadavku právneho úsudku. Podľa takého zákona nie je možné rozhodovať či je manželstvo zväzkom originálneho muža a originálnej ženy, alebo či je niektorá osoba, alebo obe osoby vo zväzku či sú transsexuálne zmanipulované. A o to nám predsa v tejto novelizácii malo ísť, aby muž bol originálnym genetickým mužom s mužným zjavom, a aby žena podľa tohto zákona bola originálnou ženou s ženským zjavom.
Rôzne sexuálne hnutia ako je Gender, LGBTI a iné spoločenské pohyby nehovoria o povinnosti registrácie pôvodnej genetickej výbavy jednotlivca, o pôvodnom genotype osoby, hoci navonok sa prezentuje zmenenou rodovou identitou, opačným fenotypom osoby. Operačne zmenené pohlavie je v identifikačnej karte zmenené tiež, „on“ sa zmenil na „ona“, ale podľa nás takáto „zmena rodu“ vylučuje kompetencie na výchovu detí.
Hnutia ako je Gender alebo LGBTI, kde sú otázky rodovosti úmyselne zahmlievané a nedemokraticky stavané do roviny slobodnej voľby, značne komplikujú legislatívu a znemožňujú zdravú výchovu detí, priamo blokujú štrukturalizáciu osobností mládeže. Zvážila som svoju situáciu v parlamente ako bojovníčky proti starousadlíkom, že ani v tomto prípade by moja legislatívna iniciatíva nepriniesla správne vymedzenie definície muža ženy a rodiny. Presvedčili ma, o tom ich "hodinové" pompézne politické reči.
Ústava SR sa v tomto týždni nestala oporou pri súdnom rozhodovaní o legitimite manželstva, a tiež ani pri rozhodovaní o legitimite výchovy detí rodovo nedotknutými osobami.
Okrem nových a nových legislatívnych zmien prijímaných v parlamente sa v tomto týždni na súdoch „ťahali“ prípady ich nehospodárneho konania. O prípade mobbingu z úradu práce som písala už v minulom príspevku. O to strašnejší a ako z „hororu“ je prípad mobbingu, ktorý bol prevedený u pána Richtera (on o ňom ani nemal páru), teda na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Je katastrofou, keď zlyhávajú inštitúcie, kde sa tvorí naša legislatíva. Ale pod lampou je najväčšia tma. O to viac je tu potom „sústo“ zákonov prehnité vysokými štátnymi funkcionármi, ktorí šibnutím prútika dokážu za pár minút zmeniť život muža, život ženy, život rodiny na psychické trosky, že by nevedeli, čo robia? Prehnitá spoločnosť. A k týmto nedostatkom nepomohol ani novelizovaný ústavný zákon, ktorý v tomto týždni schválil parlament.
