Slovenská strana - potvrdila záujem o vytvorenie styčného tímu NATO (NFIU) na Slovensku; pripomenula modernizačné programy v ozbrojených silách SR, zopakovala pozvanie pre GT NATO na konferenciu GLOBSEC; upozornila na informačnú vojnu voči členským štátom Aliancie. Návšteva potvrdila záväzky prijaté na samite vo Walese v septembri. Rozhovory boli srdečné; NATO popísalo Slovesnkú republiku ako spoľahlivého spojenca s odhodlaním plniť dohodnuté zámery. Medzi nedoriešenými úlohami zarezonovalo budovanie nových spôsobilostí s dôrazom na nasaditeľnosť, vytvorenie právnych predpokladov na rýchle nasadenie síl a posilnenie komunikačnej kampane v otázke Ruska/Ukrajiny/NATO.
Počas rozhovoru prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom, ocenil generálny tajomník NATO možnosť stretnutia ako príležitosť na ďalšie rozvinutie vynikajúcej spolupráce Slovenskej republiky v rámci NATO. Stretnutia s členskými krajinami označil ako príležitosť lepšie porozumieť stanoviskám jednotlivých spojencov. Podľa jeho vyjadrenia sa nachádzame v kritickom čase zmien v bezpečnostnom prostredí – ruská agresia na Ukrajine a zmätok na severe Afriky a v Sýrii.
Prezident Andrej Kiska zdôraznil, že ešte pred nedávnom sme si mysleli, že NATO je skôr o Afganistane ako o našom bezprostrednom okolí. Slovenská republika je susedom Ukrajiny a uvedomuje si, že jeho vlastná bezpečnosť môže byť ohrozená. NATO je podľa neho kľúčové osobitne pre bezpečnosť všetkých menších členských krajín NATO – Poľsko, Pobaltie atď. Poukázal na paradox, keď síce 60% občanov Slovenskej republiky považuje NATO za základ našej bezpečnosti, ale na druhej strane viac ako 70% sa vyslovuje proti potenciálnej základni NATO v Slovenskej republike. Informoval, že téma základne NATO bola v SR predmetom veľkej diskusie. Podľa jeho slov je úlohou politikov, aby vysvetľovali, že bezpečnosť nemôže Slovenská republika len prijímať, ale musí k nej aj prispievať. Pripomenul svoju cestu na Ukrajinu (dňa 22.2.2015) a v kontexte konfliktu uviedol, že Rusko je „súčasťou tejto vojny“.
Generálny tajomník NATO súhlasil, že Rusko je súčasťou vojny na Ukrajine, súčasťou bojov na jej východe. Bez Ruska by separatisti neuspeli. Informoval o značnom náraste počtu kusov ťažkej techniky (viac ako tisíc) v oblasti v minulom mesiaci. Prímerie je krehké, i keď zatiaľ sa dodržuje. Minské dohody je potrebné implementovať. Skutočný odsun ťažkej techniky je ťažké overiť. Je potrebné posilniť monitorovacie kapacity OBSE a zabezpečiť plný prístup na monitoring podmienok prímeria.
Prezident Slovenskej republiky v nadväznosti na summit vo Walese potvrdil záväzok zastaviť pokles rozpočtu na obranu a naopak cieľ zvyšovať rozpočet na 1,6% HDP do r. 2020. Poukázal na vnútropolitickú náročnosť jeho splnenia vzhľadom na silné hlasy (i blížiace sa voľby), ktoré dávajú obranné výdavky do kontrastu napr. s potrebami sektorov zdravotníctva a školstva. Informoval o prebiehajúcej modernizácii OS SR (lietadlá, vrtuľníky, radary), o cieli postupného zbavovania sa závislosti armády na ruskej technike i o poskytovaní vojenských priestorov Slovenskej republiky na vojenské cvičenia (nedávne cvičenie v rámci V4 Ground Pepper).
Generálny tajomník NATO ocenil plnenie deklarovaných záväzkov Slovenskej republiky a zaujímal sa o šírku politickej podpory (Prezident SR uistil, že záväzky tlmočené vo Walese ohlásil po dohode vládou.). U krajín, ktoré sú pod 2% HDP výdavkov na obranu Generálny tajomník NATO vyvíja úsilie na zvyšovanie výdavkov a u krajín, ktoré sú nad 2% žiada aspoň o ich zachovanie na tejto úrovni. Zdôrazňuje, že zvyšovanie výdavkov je celkovo jednoduchšie, ak na ňom participujú všetci. I keď hlavný príspevok (v Európe) spočíva na veľkých krajinách ako Taliansko, Nemecko, Ukrajina a Francúzsko, všetci musia prispievať v duchu „všetci za jedného a jeden za všetkých“.
Prezident Slovenskej republiky nadniesol aj tému informačnej vojny. Upozornil na aktívnu ruskú propagandu v Slovenskej republike (o. i. 42 aktívnych webstránok).
Generálny tajomník NATO označil informačnú vojnu ako súčasť tzv. hybridnej vojny. NATO koordinuje a zdieľa informácie, hlavná úloha však spočíva na hlavných mestách/jednotlivých členských krajín pri mobilizácii vlastnej spoločnosti. Odpoveďou na propagandu by malo byť silné jednotné NATO, ktoré Rusko nie je schopné rozdeliť. Generálny tajomník uviedol, že na propagandu by sme nemali odpovedať propagandou. NATO musí pracovať s pravdivými informáciami, inak hrozí strata kredibility.
Doplnila to hovorkyňa Generálneho tajomníka NATO vyjadrením, že cieľom ruskej propagandy nie je našu verejnosť presvedčiť, ale zmiasť a zároveň spojencov rozdeliť. Aliancia musí informovať verejnosť o svojich krokoch a poukazovať na ich implementáciu – „to do what we say and show that we implement it“. V dlhodobom rámci pravda preváži..
Podľa hodnotenia Generálneho tajomníka je NATO v informačnej vojne pomerne úspešné, čo sa prejavuje vysokou a rastúcou podporou verejnej mienky pre NATO vo všetkých členských krajinách. Uviedol, že i keď vo vnútri Aliancie vyhrávame, v Rusku je situácia odlišná – po zavraždení Nemcova sa opozícia mobilizuje, odlišné názory však majú v Rusku problém existovať. Generálny tajomník informoval o najnovšom prieskume Gallupovho inštitútu, podľa ktorého je Rusko prvýkrát za 26 rokov vnímané US verejnosťou ako nepriateľ č. 1 (teda i pred KĽDR).
Prezident SR potvrdil záujem Slovenskej republiky o zriadenie styčného tímu NATO (NFIU) na svojom území. Generálny tajomník NATO reagoval konštatovaním, že po prvom balíku 6 krajín sa vojenské zložky zaoberajú i požiadavkou Slovenskej republiky a Maďarska
Minister ZV a EZ SR M. Lajčák zdôraznil, že začlenenie SR medzi krajiny s NFIU by bolo i dôležitým politickým signálom pre slovenskú verejnosť („NATO matters“). Prezident SR otvoril tému ďalšieho rozširovania NATO. Slovenská republika podľa jeho slov považuje Čiernu Horu pripravenú na vstup. Poukázal na silný vplyv Ruska na Balkáne a neprijatie Čiernej Hory napriek jej pripravenosti by bolo zlým signálom, mohlo by Čiernu Horu smerom k Rusku otočiť.
Minister Lajčák rovnako upozornil na záujem Ruska posilniť si pozíciu na Balkáne, k čomu využíva silný nátlak. Uviedol, že cieľom Slovenskej republiky je upriamiť pozornosť Aliancie na skutočnosť, že v prípade Čiernej Hory nejde v otázke vstupu o technické cvičenie, ale o dôležité politické rozhodnutie. Ak nedôjde k rozhodnutiu o pozvaní Čiernej Hory ešte tento rok, Rusko si svoju pozíciu posilní. Minister Lajčák vyjadril názor, že ak NATO požaduje od Čiernej Hory posilnenie podpory verejnej mienky pre vstup do NATO, požaduje od Čiernej Hory niečo, s čím samotné členské štáty zápasia.
Generálny tajomník NATO reagoval potvrdením, že rozhodnutie k Čiernej Hore bude prijaté do konca roka. Z ďalších potenciálnych krajín je „na stole“ ešte Gruzínsko, Ukrajina sa rozhodla, že potrebuje čas (na rozmyslenie). Generálny tajomník poukázal na rozdielne názory k rozširovaniu medzi členskými krajinami – od tých, čo sú Čiernu Horu ochotní podporiť v prípade splnenia podmienok, až po členské krajiny odmietajúce akékoľvek rozširovanie (FR). Otázku vplyvu Ruska v prípade nepozvania Čiernej Hory označil generálny tajomník za dôležitý argument pre rozhodnutie.
Prezident Slovenskej republiky pozval Generálneho tajomníka NATO k účasti na bezpečnostnej konferencii GLOBSEC v Bratislave (19. – 21. 6. 2015). Generálny tajomník prejavil záujem o návštevu Slovenskej republiky a prisľúbil zvážiť účasť na konferencii.
