že spravodlivá spoločnosť by mala všetkým zaručiť uspokojenie základných potrieb, oceňovať ľudí podľa výsledkov ich práce a odstraňovať veľké príjmové nerovnosti. Podiel presvedčených o veľkej dôležitosti týchto podmienok však s minulosťou poklesol zo 78 percent v roku 1999 na aktuálnych 50 percent.
Inštitút ochrany ústavných práv v porovnaní s týmto výskumom má za sebou sedemročné výsledky o Slovákoch, ktorým štát zanedbal informácie o európskych hodnotách. A tak v roku 2018 pokračujeme v skúmaní patologických procesov a ich príčin v medziľudských vzťahoch, hľadáme a aplikujeme humánne formy (legislatívne aplikácie, didaktika), metódy (psychoterapia), prostriedky (penitencia, satisfakcia), a chceme ošetriť zlé ľudské vzťahy. Lebo môžeme konštatovať nenormálne, neľudské stavy vo vzťahoch medzi ľuďmi. Žiaľ, zdravé vzťahy medzi ľuďmi sú výnimkou.
Skúmanie patologického, resp. chorého, alebo zlého vzťahu začína objektívnym dôkazom a konštatovaním narušeného medziľudského vzťahu.
Skúmanie patologických vzťahov je súčasťou novej antropologickej vedy sociálnej patológie, ktorú môžeme nazvať aj filozofickou podstatou kritickej antropológie, resp. sociálnej antropológie, jej analytickou a diagnostickou vedou o sociálnych zlých medziľudských vzťahoch. Zaoberáme sa patologickými vzťahmi v súvislosti s pojmom psychické násilie (psychoteror) na pracoviskách.
Podobné pojmy sa nenachádzali v žiadnej odbornej ani beletristickej publikácii, ani v Psychiatrickej encyklopédii (Praha, 1983), ani v neskorších vydaniach odborných publikácií o psychickom násilí. V bývalom Česko-Slovensku, na Slovensku, Morave a v Česku, boli pojmy psychické násilie a vzťahová patológia verejne tabuizované až do r. 2000, resp. na verejnosti, a v právnom systéme oboch štátov sú neznáme dodnes.
Ale vďaka nášmu Inštitútu ochrany ústavných práv verejne odhaľujeme katastrofálnu situáciu v štábnej kultúre Slovenska ako štátu. Alfou a omegou štábnej kultúry je pekelná nekultúra. Peniaze sa stali alfou, a boj o moc sú omegou slovenského politického a štátotvorného tabu! Áno – je to kanibalské tabu! Žijeme v štáte, kde je „otvorenosť“, „transparentnosť“ a „úprimnosť“ nahradená primitívnou kamuflážou ako „americký plagát demokracie“.
Všetky obete zlej firemnej kultúry sú na 100 % bez právnej ochrany, nielen teoreticky – chýbajúcimi zákonmi, ale aj prakticky – neochotou súdov riešiť spory v prospech poškodených občanov, a tiež nevedomosťou či neochotou advokátov, lebo vraj nevedia – a my sa pýtame: Skutočne nevedia riešiť spory poškodených zamestnancov pomocou existujúcich zákonov?
Ale s radosťou oznamujeme ctenej verejnosti : Dobrá vec sa ujala aj v radoch našej verejnosti a dostávame od Vás povzbudenia, aby sme šli za svojím cieľom, ktorý na Slovensku si vyžaduje veľkú trpezlivosť. Boj proti mobbérom prináša úspech. Príkladom je nasledovný mail:
"Pani Ritomská, obraciam sa na Vás na odporučenie bývalej kolegyne, teraz riaditeľky ZŠ s MŠ Liptovská Teplička, ktorá si pred pár rokmi prešla veľmi nepríjemným "rozlúčenim" sa s bývalým zamestnávateľom ZŠ Ostredkova v Bratislave, a síce toho istého zamestnávateľa, kde pôsobím aj ja, až na to, že už neviem čo mám robiť, aby sa zastavilo neskonale prízemné skryté aj verejné šikanovanie voči mojej osobe. Pripájam mail, ktorý som poslal pred 2 týždňami všetkým kolegom, . už nevládzem denne čeliť neuveriteľne prepracovaným ťahom na moju likvidáciu. Zo školy dobrovoľne odisť nechcem. - dovolím si Vás kontaktovať s prosbou o pomoc."
Ako teda vidíte, vážení občania, ide tu o opakovaný mobbing na tom istom pracovisku. A to treba zdôrazniť, že naši politici si stále neuvedomujú: Kým v uplynulých desaťročiach stáli v pozornosti európskych politikov, otázky ľudských práv, odborárskych práv, otázky rovnosti šancí, rovnosti pohlaví, rasovej a etnickej, či vekovej príslušnosti vo vzťahu k zamestnaniu, dnes sa žiada presunúť pozornosť k otázkam súvisiacim so psychickou a pracovnou harmonizáciou pracovísk. A tomu sa venuje na Slovensku len a len Inštitút ochrany ústavných práv.
Hromadia sa nám žiadosti a prosby občanov, v ktorých opisujete každodenný psychický teror na pracoviskách. Ale ak sa Vás opýtame, že Váš psychický teror zverejníme, tak sa bránite, že nesúhlasíte so zverejnením.
My len stále opakujeme: Ignorantstvo politikov je trestuhodné. Nefungujú súdy, ani úrady, ani verejnoprávne inštitúcie tretieho sektora, ktoré by mohli aspoň čiastočne riešiť bezprávny stav aký opisujú občania, v akom sa nachádzajú.
Podľa Ligy amerických psychológov je tyrania bežnou a žiaľ aj akceptovanou súčasťou pracovného procesu – ako inak, veď ide o voľnotrhové, teda kanibalské usporiadanie ekonomiky. Americkí a európski odborníci, spoločnosti, zamestnanci, aj legislatívne orgány a politickí predstavitelia vyspelých západných krajín si začali uvedomovať potrebu zásadnej zmeny. Ide o peniaze vynakladané na zdravie, na zamestnanosť, na tvorbu harmonickej existencie ľudí, ide o produktivitu ľudskej práce a celej spoločnosti. Uvedomili si to nie cez potrebu humánnejšieho života človeka, ale cez potrebu ekonomizácie riadenia spoločnosti.
Žiaľ – na Slovensku si neuvedomujú ani to. Výskum fenoménu násilia na pracoviskách je stále novou oblasťou, na Slovensku takýto výskum robí Inštitút ochrany ústavných práv, a máme už jasno v mnohých právnych, sociálnych, psychologických a medicínskych otázkach, prečo treba násilie na pracoviskách zastaviť.
Ako má presadiť slušný občan slušnosť? Občan, ktorý sa chce presadiť – môže spolu s nami. Ak chceme zmenu, musíme sa presadiť sami ako ústavná väčšina! Nepotrebujeme veľkého lídra s veľkými rečami, to nie! Príďte nám povedať Váš názor.... Nebojte sa!
https://www.mojevideo.sk/video/2c28e/zastupcovia_obcanov_pri_okruhlom_stole_a_ich_nazor_na_s.html
