Pán premiér, Igor Matovič, je to stále to isté koleso ako v roku 2012, keď som v klube OĽaNO priniesla môj volebný program a Ty, Igor, ako líder OĽaNO si nemal záujem spolupracovať, lebo si mal svoje ego. A to máš do dnešného dňa. Manipuluješ aj úradníkov. Nič si v politickej scéne nezmenil ani v tomto volebnom období. Len tam pribudli ďalší politici – nováčkovia, ktorí sa zase prišli učiť, čo je politika a to vari nikomu nevadí, že to robia za drahé peniaze našich občanov. Stále je to to isté.
V roku 2012 si sľuboval „učenie“ pre nás, nových poslancov politického hnutia OĽaNO. Odvtedy uplynulo 8 rokov a politické hnutie OĽaNO si premenoval pod spoločnú sktratku OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA . A vidíme, že je stále viac a viac chudobnejšie na kvalitu odbornosti a pravdivosti prejavov Tvojich poslancov.
POZOR! Ten poslanec, ktorý začne vytŕčať z radu, ten je postupne likvidovaný: Líder sa o to ako mobbér postará. Je to ako na našich slovenských pracoviskách.
Inštitút ochrany ústavných práv sa venuje problematike psychického násilia na pracoviskách od roku 2011. Každé podozrenie na mobbing, bossing sme skúmali a skúmame individuálne Mobbéri majú určité typické osobnostné črty – mnoho z nich patrí do skupiny tzv. sociopatov, ľudí neuznávajúcich nič iné než svoje vlastné pravidlá a zákon silnejšieho resp. hlasnejšieho, ktorý má na pracovisku lepšie konexie. Mobér útočí z pocitu nedocenenosti až menejcennosti. Ďalšími potenciálnymi mobérmi sú tzv. karieristi. Takíto ľudia sa snažia presadiť sa na úkor druhých, nevynímajúc formu trefných úderov pod pás. Mobbér nedokáže predvídať reakciu obete a má pocit ohrozenia z jeho strany, a preto ho chce zo svojho prostredia odstrániť, jedná pre studený, vypočítavý kariérizmus bez štipky emócií.
Prečo zase Igor Matovič vládne nad kresťanským Slovenskom? Spojil 4 politické strany a prevalcoval sa do parlamentu. Bola to dobrá taktika Igora Matoviča, ako sa udržať pri moci. Z právneho hľadiska nemôže takýto zlepenec vládnuť, lebo porušuje zákon (§ 6 ods 6 zákona č.85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach). Kto z právnikov sa nebojí a povie to nahlas. Kam sme to s odbornosťou našich právnikov dopracovali?????
Kto z občanov, jeho voličov si dal otázku: Čo tu občanom vyriešil od roku 2011 (odkedy je v politike)? NIČ.
Zaznamenali sme, že na politické posty sa dostávajú neraz ctižiadoctivci bez príslušných odborných znalostí a skúseností, špecializovaní len na to riadenie v metódach manažmentu, ktoré oni pochopia tak, že ich služba sa otočí na svoje vlastné zbohatnutie.
Veď občania sú ľahko manipulovateľní a sú dobrí na to, ako účinne využiť zvyšovanie politických hlasov na zvyšovanie zisku. Ten sa rozdeľuje stále nerovnomernejšie, pretože peniaze sú moc a moc sú peniaze. A človek si môže vybrať : buď ich prostredníctvom bude ovládať iných, alebo niekto iný bude ovládať s ich pomocou jeho.
V tomto našom politickom systéme to už tak funguje a cikať proti vetru by chcel len blázon.
Tak ako nám to ukazuje súčasná vládna garnitúra v podnikoch či v štátnych úradoch vymieňajú autoritatívne štýly riadenia, i keď sa tvária ľudsky – vzťahovo, príznaky tohto trendu sú zjavné aj na rôznych úsekoch spoločenského a politického života. Ľudia majú jednoducho sklon k napodobňovaniu, stotožňujú sa so vzormi správania tých, ktorým sa to správanie vypláca, teda tých hore. Pomaly, nebadane tak menia kultúru, na ktorú doteraz boli zvyknutí, normy, ktorými sa riadia ich vzťahy. Čas ukáže, či účelne a kam to nakoniec spoločnosť dovedie. Či a ako dlho toto napätie občania vydržia.
Občania píšu poslancom svoje žiadosti o pomoc, obvykle ide o právne problémy, ale nikto im neodpovedá. Z volebného obdobia 2012 - 2016 mi ostali prípady žalobnýdh návrhov. Súdy stále súdia lebo prejsť od okresného súdu cez krajskú súd , Najvyšší súd po Ústavný súd je cesta veľmi zdĺhavá. Ale zatiaľ inej cesty niet. LEBO inak sa nedostanete, aby ste dokázali právo a spravodlivosť na Európskom súde pre ľudské práva. SME stále bezprávna krajina A dôkazom je aj Matovičova vláda.
Parlament ako celok ani v tomto volebnom období nechce ani počuť o antimobbingovom zákone. Nazvala by som ho „sociopatickou svoločou“, ale na obhajobu niektorých musím povedať , že nerozumejú požiadavke doby, a oni za to nemôžu.
Naším cieľom bolo a je presvedčiť zadubené hlavy štátnikov, aby konečne prijali zákonné garancie humánnych podmienok v zamestnaní.
Človek sa predsa nenarodil preto, aby ho niekto zotročoval alebo týral, ale preto aby si zarobil na bezpečný život, a aby mohol si zveľaďovať svojho ducha. Súčasný stav spoločnosti negarantuje nič. Ani zákonné práva, ani istoty v zamestnaní, ale ani ľudskú dôstojnosť.
Za 30 rokov tu máme veľa štátnych inštitúcií, ktoré majú vo svojom názve, či v náplni práce ochranu ľudských práv, ale nemajú žiadnu kompetenciu riešiť problémy v pracovno-právnych vzťahoch. Mám na mysli problémy s psychickou tyraniou a zotročovaním zamestnancov 21. storočia.
Sociopatia mnohých poslancov a rovnako aj nových kresťanských lídrov nedovoľuje pochopiť základnú ľudskú vlastnosť, že každý chce mať istotu, a istota v industriálnej spoločnosti, akou je aj naša spoločnosť je v tom, že má prácu. Každý túži mať stabilný príjem a stabilnú istotu, že jeho práca cez noc nezanikne. Teda ignoranciou tohto základného duševného atribútu súčasného človeka vznikali a vznikajú mnohé šikanózne zákony, ktoré má aplikovať Úrad práce. Zamestnávatelia postupujú silou kapitalistu. Úrady sa k problémom zamestnancov stavajú, ako že nemôžu zasahovať do pracovnoprávnych sporov.
Mne osobne prízvukovali, že mi nikto nekáže riešiť tieto problémy. Je to všeobecný úradnícky, ale v úvodzovkách „nepísaný predpis“: Starý a zaužívaný stereotyp hovorí úradníkovi „To ti nikto nekáže, nerob to.“ Takýto právny chaos neexistoval ani v staroveku, ani v stredoveku. Vedia o tom všetci historici. Pripomeniem že až do 20. storočia každý úradník v každom kráľovstve zodpovedal za niečo, a zodpovedal za to svojou existenciou.
Chcela by som vidieť úradníka v Starom Egypte – ktorého si faraón vybral práve pre jeho úradnícku poctivosť, alebo v Osmanskej ríši, či na dvore Karola Veľkého, alebo aj v úrade cisárovnej Márie Terézie. Nikde na kráľovských dvoroch ste nenašli úradníka ktorý by neniesol osobnú zodpovednosť, alebo ktorý by si dovolil ignorovať sťažnosť niekoho oprávneného. Dnes je ignorancia sťažnosti oprávnenej osoby úplná v úvodzovkách „úradnícka norma“.
Zhrniem postup dnešného úradníka – Úradom vlády, premiérom a ministrami počnúc, posledným asistentom na súde končiac, je postup približne takýto: „Sťažujete sa? Vyšetríme a odpovieme vám, že ste neoprávnene podali sťažnosť.“ Bodka. A občan môže písať aj tisíckrát, je to stále to isté. Začalo to nacistickou vládou v Nemecku, pokračovalo to komunistickým režimom, a dnes je to najbrutálnejšie v takzvanom demokratickom voľno-trhovom systéme v ktorom vládne kapitál a politická moc aj nad zdravým rozumom.
Pýtam sa: Ľudia sú natoľko zmanipulovaní že si to neuvedomujú? Stále to nepochopili.? Sústavne si volia tých istých luhárov do parlamentu či do zastupiteľstiev a stále si nechajú odoberať práva na právo. To je záver toho, čo nazývame sociálnou patológiou. Môžeme to nazvať aj luhársky sociálny systém, ale to by nebolo odborné.
