je silnejší "pán", predsa sa nám obete priznali, že sa na nich pácha psychické násilie. Vidíme, ako sa zobúdza celá naša spoločnosť. Aj keď mnohí sa len prizerajú a nič nerobia. Nahlásené prípady v poslednom týždni stále signalizujú strach na pracoviskách. Obete nás žiadajú nešíriť o nich informácie. Nemôžeme ich zverejniť. Ale upozorňujeme, dlho skrývať páchateľa mobbingu nie je možné.
Od začiatku nášho sedemročného výskumu prechádzame úrovňou vedeckého poznania o správaní sa skupín a úroveň sociologického a právneho usmerňovania vzťahov v komunitách ako dve rozdielne "poschodia". Potvrdili sme, žiaľ, vedecké poznania ešte vždy nedospeli k zásadným spoločným poučkám. Nemáme ani odborníkov, ani zákony, ani pravidlá, ani etiketu.
Riadiaci pracovníci častokrát nevedia o svojich psychopatiách, sú často brutálni a nevychovaní. Nevedia identifikovať seba, nespoznávajú svoje komunitné módy správania sa ako zvieracie módy. Na pracoviskách doslova uvádzajú mobbing ako jediný spôsob riadenia. Nikto z mobbérov nepozná rozdiel medzi výhradou voči zle vykonanej práci, a medzi mobbingom a bossingom. Nevedia, nepoznajú etickú normu v sociálnom správaní sa. Problém je však širší a hlbší. Otázku, ako predchádzať sociálne patologickému druhu násilia v spoločenstve ľudí, nedokážu zodpovedať ani psychológovia, ani právnici, ale ani sociológovia. O prevencii a prvej pomoci pre poškodených zatiaľ iba diskutujeme, podávame žaloby na súdy, a prvé pokusy na našich súdoch vyzerajú ako hororové scenáre. Sudcovia dávajú za pravdu mobbérom. Čo k tomu dodať? Konštatujeme len to, čo sa hovorí už 27 rokov: Slovensko je bezprávny štát.
Každý šéf má svoju pozíciu vo svojej absolútnej moci a podľa našich objektívnych zistení na 1. medzinárodnej konferencii uskutočnenej v parlamente, žiaden z patologických bossov nepodlieha kontrole zhora. Pri súčasných podmienkach mobbér neabsolvuje – lebo nemusí – žiadne školenia o ľudských právach, o psychológii právneho a sociálne korektného riadenia. Mobbér nevie, ako sa má správať, nemá etiketu, nemá etický kódex, nevie ani čím je, a ako by sa mohol stať človekom. Agresor, mobbér, boss, stalker si vôbec neuvedomuje zvieraciu kategóriu svojich spôsobov.
Mobbéri mávajú dve rôzne tváre: Doma a v kostole sú tichí a skromní ockovia, v práci sú nekompromisní a zlí agresori. Obidve tváre si uvedomujú a cielene ich posilňujú. Nikdy svoje dve tváre nepriznajú, nikomu. Dajú sa odhaliť len cielenými diagnostickými vyšetreniami. Podľa vedeckých poznatkov, ako sme sa presvedčili aj na Konferencii, mobbéri majú typické osobnostné črty. Mnohí z nich patria do skupiny sociopatov, ľudí neuznávajúcich nič iné len svoj názor. Snažia sa držať podriadených v permanentnom strese. Zastrašujú „silou a mocou“, zvýšeným hlasom deklarujú svoje „pravdy“, strašia „sociálnymi tieňmi“, akože oni majú „silných strýčkov“, či „zástancov“. Mobbér „má konexie“, má „svoju verejne známu tajnú silu“ v „dôležitých predstaviteľoch“ silových rezortov štátnej moci, ako sú prokurátori, policajti, sudcovia, tajní agenti, a podobní „mocnári“ niekedy aj mafiáni z podsvetia. Mobbér útočí vždy z jediného dôvodu: On „má právo“ útočiť, lebo „má dôvodný“ pocit ohrozenia, nedocenenosti, menejcennosti.
S ohľadom na najnovšie neurobiologické nálezy zistené u kolegov v Nemecku je čas právne posúdiť následky psychického násilia, na rozdiel od následkov fyzického násilia. Ide o telesné ublíženie, ktoré je v mozgovej biológii rozoznateľné ako "bolesť". Fyzické aj psychické násilie má rovnaké psychologické dôsledky. Okrem vytvorenia násilného poškodenia, "post-traumatickú stresovú poruchu" môže sa stať, že obeť má "trvalé zmeny osobnosti", a to vedie v extrémnych prípadoch k smrti v podobe samovraždy. Znovu zopakujem: mozog, rovnako ako všetky ostatné časti ľudského tela je fyzickým orgánom, ktorý pôsobí proti psychickému násiliu. A je to mozog postihnutý duševným násilím, ktorý reaguje na duševné choroby alebo vedie k psychosomatickým organickým ochoreniam. Nakoniec práve mozog, pristupuje oveľa citlivejšie k zraneniu. A práve je naším cieľom dokázať, že ide o zranenie, ktoré vykazuje viditeľné známky a môže byť následkom náhrady škody.
Preto nemôžeme byť benevolentní voči zlu prítomnému na pracoviskách. Pozývame Vás na 3. medzinárodnú vedeckú konferenciu dňa 15. novembra 2017, kde Vám okrem iného priblížime sedemročný výskum psychického násilia na pracoviskách. A tu je naša pozvánka:
