Ale okrem týchto správ in memoriam, ja som si prečítala, že in memoriam sa dostalo 35 ročnej pani Silvie, pracovníčke radnice, ktorá bola mobbovaná až na smrť. Dlhé mesiace pred tým si sťažovala na silné pracovné zaťaženie, útoky kolegov, zlé zaobchádzanie. Nikto jej nepomohol.
In memoriam patrí aj vrchnému komisárovi Horstovi, ktorý už nevydržal psychický teror na pracovisku a polial sa benzínom. Pomoc prišla neskoro.
Rovnako pomoc prišla neskoro pánovi magistrovi Karlovi. In memoriam za silný mobbing, ktorý musel dlhé roky znášať od kolegov na pracovisku. Karl v poslednej hodine pred smrťou poslal stovky e-mailov, adresáti boli hlavne ľudia, ktorí mali zodpovedať za jeho mobbovanie. Svedkovia, ktorí to všetko videli, boli ticho aj po jeho smrti.
Prečo bolo páchateľom tohto skutku umožnené, aby páchali trestuhodné skutky, a prečo vedome podporovali útoky páchané na pána Mag.Karla?
Mag.Karl zanechal list na rozlúčku, kde píše, že už niekoľko rokov trpel psychologickým tlakom a už to nemohol vydržať. Svoje východisko videl skončiť svoj život. Pre neho to bol jediný spôsob, ako utiecť a vyslobodiť sa pred svojimi tyranmi. Nevidel nájsť iné východisko, len spáchať samovraždu. Samotným dôkazom v podobe listu nemôžeme bagatelizovať, či ide alebo nejde o mobbing, keď ho sám pomenoval. Ako právnik videl, že takéto skutky páchaného násilia zo strany páchateľa vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, nie sú v spoločnosti považované za trestný čin. V popredí u neho boli psychické problémy ako obete násilia a tieto psychické problémy sa stali odozvou a dôsledkom troch rokov psychického teroru na pracovisku. Jeho pohľad v posledných mesiacoch, dňoch života bol sústredený na ťažkosti, všetko sa točilo okolo utrpenia v každodennom pracovnom živote .
Tento prípad sa stal apelom k morálnej odvahe každého jednotlivca prestať ticho trpieť skutky násilia. Spolu s rakúskou kolegyňou, ja osobne, chcem prispieť, k tomu, že pán Mag.Karl (a ostatní) nezomrel nadarmo.
Preto by sme od nového roku venovali pozornosť a pripomenuli tých ľudí, ale tiež varovali širokú verejnosť pred problémami mobbingu,bossingu, ktoré treba brať vážne a hlavne, aby pri páchaní násilia nikto nebol sám. Všetci vieme, že najhoršia je bezmocnosť a bezradnosť.
Vchádzam do pracovne kvestora. Po úvodnom predstavení si sadáme do kožených kresiel. Vyberiem si poznámkový blog, aby som si urobila záznam.Pán kvestor začína rozhovor: Ako sa Vám páči v parlamente?
Či sa mi páči(?), opakujem otázku. Ja som šla do parlamentu riešiť veľké problémy našich občanov, ktoré sa vyskytujú takmer na každom pracovisku. Mobbing, bossing a iné násilie....nakoniec pripomeniem svoj cieľ návštevy, aby sme sa dostali k jadru. Hovorím: Obrátila sa na mňa vedecko-výskumná pracovníčka univerzity a začali sme monitorovať jej prípad. Monitoring bossingu je podstata nášho budúceho kroku proti jej zamestnávateľovi.
Vaša pracovníčka nám povedala, že po vašom nástupe na pracovisko, ako nový kvestor ste si ju zavolali a okrem iného ste jej povedali, aby – citujem: „dohodou odišla“. Ona sa bránila a vysvetlila vám, že na tomto mieste pracuje od roku 2006. Povedali ste jej: „Ja Vám nebudem prideľovať prácu.“ A nechali ste ju odísť sklamanú a deprimovanú.
Konštatovanie na úvod: Týmto ste naplnili jeden z mnohých bodov, prostredníctvom ktorého dochádza k mobbingu, v tomto prípade k bossingu. Vaša zamestnankyňa sa rozhodla brániť a my jej v tom pomôžeme.
„A ona vám povedala, že mala problémy na iných pracoviskách? To sa jej spýtajte!“ povedal kvestor.
Hodnotenie kvestorovej výpovede: nevyhovel, zavádzajúca odpoveď. Poznámka: Pán kvestor, touto sugestívnou otázkou napĺňate ďalší zo spôsobov bossingu. „Trestáte“ svoju obeť pripomínaním problémov, o ktorých by ste vlastne ani nemal vedieť. Ak zamestnankyňa dávno pred vaším príchodom na kvestorskú stoličku pracovala na tom mieste bez problémov už dlhšie ako 5 rokov, vaša pripomienka, pán kvestor, je horšia ako impertinentná, je zlomyseľne útočná s deprivačným cieľom poškodiť duševné zdravie zamestnankyne.
Ďalej sa pýtame: Prečo ste jej povedal, že si má dať „dohodu“ a takým spôsobom „ukončiť pracovný pomer“?
Kvestor: Prečo by som jej to nepovedal. Ja keď som sem prišiel, tu pracovala právnička 27 rokov a fungovalo to všetko podľa starých predpisov, ktoré už nefungujú. Dal som to všetko skontrolovať a pani právnička tu už nie je. Zistil som, že nikto nechce nič meniť. Veď načo, dobré je to tak, ako je. Ja som pracoval v rôznych spoločnostiach v Národnej diaľničnej spoločnosti, v Slovenskej správe ciest, mal som pod sebou množstvo ľudí, ale nikdy sa nikto neozval. Aj keď bola tam jedna pani psychicky narušená, behávala po chodbe a vykrikovala, všetci mi robia zle, prečo mi tu robia zle a iné odbočky nesúvisiace s témou.
Hodnotenie kvestorovej odpovede: nevyhovel. Na otázku ste neodpovedal, rozprávate o iných prípadoch, vaša odpoveď je absolútne neprimeraná, nekompetentná a nevyhovujúca.
Iná otázka: Počuli ste o slovách mobbing, bossing, šikana?
Kvestor: Nie, pozeral som si to, až keď ste mala prísť. Ale tu nie je žiaden mobbing. To Vás môžem uistiť. To máte skôr na základných školách. Ja si predsa môžem zavolať aj upratovačku a spýtať sa na to, čo potrebujem. Tiež mi nič nebráni zavolať účtovníčku a spýtať sa, prečo to takto vybavila. Prečo by som si nemohol zavolať hoci aj upratovačku. Prečo si vedecko-výskumná pracovníčka myslí, že ja ju nemôžem zavolať? Minule som ju zavolal a neprišla, tak potom dostala porušenie pracovnej disciplíny, lebo odmietla prísť.
Hodnotenie kvestorovej odpovede: nevyhovel. Kvestor nevie nič o mobbingu ani o iných formách násilia na pracoviskách, informácie z internetu si vysvetľuje podľa svojej „logiky“ a zahovára prípad vedecko-výskumnej pracovníčky, rozpráva od veci o iných prípadoch.
Naša poznámka: Pán kvestor, vy nie ste ani priamy, ani nijaký nadriadený pre vedecko-výskumnú pracovníčku. Ona má svojho šéfa. Tým viac je nezvyklé až zarážajúce, že vy ste ju vyzval, aby skončila pracovný pomer „dohodou“. Vôbec nemáte prehľad o zákonoch ako sa robí prepustenie zo zamestnania. Neviete ani to, že vedecko-výskumná pracovníčka tu pracuje už viac ako 6 rokov, od roku 2006. Úlohy jej prideľuje iný priamy nadriadený a ten ju aj kontroluje, teda nie vy. Opakujem, nie ste to vy, kto ju má kontrolovať alebo sledovať jej výkon.
Preto vašu iniciatívu v tejto veci klasifikujeme ako zneužitie vášho kvestorského postavenia. Vaše intervencie sú nad rámec vašich kompetencií, nad rámec zákonov, ktoré zrejme nepoznáte.
Kvestor: Viete, ona tu vôbec niečo urobila? Bola zvyknutá pracovať tak, ako dosiaľ, keď nič nemusela robiť. A teraz, keď má pracovať, to sa jej nepáči.
Hodnotenie kvestorovej poznámky: nevyhovel. Invektívy z internetových diskusií bez dôkazného materiálu sú na úrovni sociopata, rozhodne nevyhovujú univerzitnej forme argumentácií a už vôbec nie zákonnej forme argumentovania v pracovno-právnom vzťahu.
Naša poznámka: Pán kvestor, vy nie ste kompetentný hodnotiť výkony zamestnancov, ktorí nie sú vašimi podriadenými.
Kvestor: Ako som Vám už písal, u nás platí Zákonník práce a dodržujeme Etický kódex, tu nemáme problém tieto predpisy dodržiavať.
Naša poznámka: Vy neviete čo je etiketa, nepoznáte ani Zákonník práce, ani Vnútorný poriadok na pracovisku, ak zasahujete do kompetencií iného vyššieho zamestnanca vo vedení univerzity.
Kvestor sa snažil hovoriť presvedčivo, tónom diktátora, čím sa usvedčuje zo sociopatie v jeho osobnostnej štruktúre, najmä tým, že je presvedčený o svojej pravde, hoci porušuje všetky zásady a zákony vedenia univerzity, zasahuje do rezortu iného vedúceho pracovníka.
Vieme, že Slovensko je zmietané v bezprávnom strave, ale že naši vedecko-výskumní zamestnanci majú trpieť od narušených osobností dosadených do vysokých univerzitných hodností, tak to už je priveľa aj na ten najhorší hororový scenár.
Mobbér vždy zuteká pred usvedčujúcou realitou ak sa mu realita predostrie menovite, pádne a vecne. Pred „rozlúčením“ ešte zopakoval „Tu nie je žiaden mobbing.“ Samozrejme netušil, že my ho vieme hodnotiť. Nasledovať budú zákonné opatrenia na ochranu poškodenej zamestnankyne univerzity.
Monitoring prípadu vedecko-výskumnej pracovníčky bude pokračovať.
