Za 22 rokov priniesli politické strany do spoločnosti len ničenie a devastáciu pracovných vzťahov na pracovisku. Žiadna ochrana zamestnanca (obete). Zaviedli sa tu metódy, použijem prirovnanie, ako keď išli drábi na Jánošíka. Náš zamestnávateľ drží nad zamestnancami (obeťami) bič. A v prípade, že sa mu podriadený zamestnanec (obeť) znepáči, tak je nemilosrdne prenasledovaný a vylúčený z kolektívu. Ostáva bez informácií. A keď to stále ešte nechápe, potom prichádza útok v podobe porušenia pracovnej dosciplíny. Tlak na obeť sa stále stupňuje. Nájde sa ešte pracovisko, kde sa nešíri psychický teror?
Prečo sme na Slovensku nevenovali pozornosť problematike stresových situácií na pracovisku a ich riešeniu?
Niektoré členské štáty Európskej únie majú ochranu zamestnancov na oveľa vyššej úrovni, ako je aktuálny stav v Slovenskej republike. Preto som sa zamerala urobiť niečo s tým a prinášam program, ako sa priradiť k vyspelým štátom Európskej únie.
Považujem za dôležité, aby pre každý prípad preukázaného mobbingu na pracovisku tu bola vyvodená trestnoprávna zodpovednosť zamestnávateľa v súlade so zákonom a tento bol potrestaný. (bod 2 môjho programu).
Švédsko už v roku 1993 prijalo právny predpis proti morálnemu obťažovaniu (mobbingu) vyhlášku o šikanovaní v zamestnaní. Belgicko tak urobilo v roku 2002.
V tom istom roku (2002) Francúzsko zakotvilo ustanovenia o morálnom obťažovaní do Trestného zákonníka, z ktorého vyplýva, že obťažovanie zamstnancov sú opakované úkony, ktorých účelom alebo následkom je zhoršenie pracovných podmienok, ktoré môže narušiť ľudskú dôstojnosť osoby, a to môže mať vplyv na jej telesné alebo duševné zdravie alebo môže ohroziť jej profesionálnu budúcnosť, tiež je možné uložiť trest odňatia slobody až na jeden rok a pokutu vo výške 15 000 eur.
Od 1. januára 2011 prijali v Poľsku legislatívnu úpravu mobbingu. Je definovaný v Zákonníku práce, podľa ktorého mobbing sa označuje konanie alebo správanie zamestnávateľa smerujúce proti zamestnancovi, ktoré sa skladá z trvalého dlhodobého obťažovania alebo zastrašovania zamestnancov a vedie k podhodnoteniu jeho odbornej spôsobilosti, čo zamestnanca ponižuje alebo má ponížiť alebo zosmiešniť, izolovať ho a odstrániť ho z kolektívu spolupracovníkov. Zákonník práce obsahuje aj ochranu zamestnanca proti obťažovaniu, proti viktimizácii, prevenciu, povinnosť zamestnávateľa, sankcie. Podľa zákona zamestnávateľ je povinný mobbingu predchádzať.
Aby aj na Slovensku boli prejavy mobbingu, bossingu trestne postihované, musia byť splnené dve podmienky trestnej zodpovednosti, t.j. materiálna stránka a formálna stránka trestného činu.
Materiálna stránka trestného činu spočíva v tom, že sa páchateľ dopustil konania, ktoré spĺňa znaky konkrétneho trestného činu tak, ako sú vymedzené v trestnom zákone.
Formálna stránka trestného činu spočíva jednak v úmysle páchateľa takého konania sa dopustiť a že miera spoločenskej nebezpečnosti jeho konania dosahuje intenzitu uvedenú v zákone.
Ale ak to na Slovensku nemáme v zákone a to nemáme, tak obeť psychického teroru, intríg, šikany a násilia na pracovisku sa nemá, kde brániť a ani na koho obrátiť.
Preto všetci, najmä trpiaci pre nespravodlivosť v práci poďte voliť, aby sme spoločne mohli odstrániť nedostatok vo vývoji pracovných vzťahov pri sústavne sa zvyšujúcom výskyte mobbingu, bossingu na pracovisku !
Dovolím si uviesť, že problematika narušených vzťahov, kde dochádza k ponižovaniu ľudskej dôstojnosti na pracovisku ma viedla až k prijatiu mojej kandidatúry ako nezávislej na kandidátke OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a nezávislých osobností a tento článok vyjadruje môj osobný postoj, ktorý môže, ale nemusí byť zhodný s postojmi a názormi iných kandidátov. V mnohých názoroch sa zhodujeme, v iných zasa nie a považujem to za správne. Prekáža mi umelá a falošná názorová jednota členov strán a hnutí a otvorene sa hlásim k vlastným názorom bez ohľadu na to, či vyhovujú väčšine. Rozdiely nás nedelia, ale spájajú, ak spolu hľadáme cestu k pravde.
