Učiteľ patril v minulosti vždy k tým najviac váženým a vzdelaným občanom každej dedinky či mestečka. Dnes je učiteľ najviac ohrozeným a rizikovým povolaním. Ako to vlastne vyzerá na pracoviskách našich škôl?
Učitelia z Nemecka, Maďarska, Rakúska, Litvy, Poľska, Česka, Chorvátska, Macedónska v diskusii otvorene poukázali, kam sme sa s naším školstvom dostali za posledných dvadsať rokov. Každý z nich zviditeľnil, aké výstrelky dokážu vyprodukovať žiaci počas vyučovacieho procesu. Učiteľ namiesto toho, aby učil, musí odrážať slovné až výhražné útoky svojich žiakov. Mnohí žiaci pokračujú v útokoch na učiteľov aj mimo školy - na facebooku. Učiteľ je ako stopovací pes. Učiteľ chodí do práce ako na bojisko. Koľko učiteľov sa už dostalo na liečenie a majú trvalé následky? O tom sa dosiaľ nikde nepíše.
Karl Filip Gottfried von Clausewitz, pruský generál, žil v rokoch 1780 až 1831, definoval vojnu takto: „Vojna nie je samoúčelná, vojna má dôvod, vojna je pokračovaním politiky účinnejšími, vojenskými prostriedkami.“ Prečo som spomenula definíciu vojny? Súvisí to so vzťahmi na pracovisku.
Mobbing je celkom to isté. „Mobbing je to pokračovanie politiky vo vzťahu k ostatným spolupracovníkom agresívnym spôsobom, zaručuje nadradenosť pre toho, kto mobbing aplikuje“. Je to naša definícia vychádzajúca z Clausewitzovej definície vojny. Mobbing a vojna sú rovnaké spoločenské úkazy, líšia sa len rozsahom a hromadnou ničivosťou, v čom je vojna podstatne účinnejšia. Oboje sú súčasťou programovej likvidácie ľudí. Oboje sú spoločnosťou tolerované. Oboje sú zákonom chránené – myslím tým - napríklad zastrelenie dezertéra vojaka, je na to vraj zákon, alebo sociálnu likvidáciu spolupracovníka, ktorý sa postaví proti mobbingu, vraj sa nemal do toho starať.
Je to hanba pre človeka. V 21. storočí uplatňujeme nízke a primitívne správanie človeka voči človeku a dokonca je to vraj norma. Pre mňa je mobbing vojna vo vzťahoch, a nie je to žiadna porucha komunikácie, ale je to tvrdý boj o život !
Následky tomu zodpovedajú. Kto prežije s ľahkým zranením, ten si môže gratulovať. Mobbing spôsobuje obetiam ťažké psychické utrpenie, poškodzuje duševné a telesné zdravie, spôsobuje trvalé zdravotné následky a často doženie obete k samovražde. Dr. Helge Hoel z Manchesterskej univerzity manažmentu a jedna z najznámejších európskych odborníčok proti tyranii na pracovisku poukázala na „portugalský mobbing“ a pomenovala ho „inactive occupation“. Ide o častý jav špeciálne sa vyskytujúci v portugalských firmách, kde zamestnávateľ úplne ignoruje svojho zamestnanca s cieľom, že ten človek odíde sám. Pracovníkovi ponechajú pracovný stôl, ale neprideľujú mu absolútne žiadnu prácu. Viaceré portugalské obete takéhoto mobbingu sa vyjadrili, že ignorancia je horšia ako prenasledovanie, lebo sa s tým nedá bojovať a vyvolá to výrazný pocit zbytočnosti, vedie to k depresii. Portugalský mobbing ako ignorovanie zamestnancov až kým sami neodídu, sa deje všade aj v našich školách.
Situáciu nám výrazne zhoršuje pán minister Čaplovič, ktorý vytvoril extrémne účinné podmienky na prepúšťanie učiteľov. Výrazné povinné zvýšenie počtu žiakov v triede pri súčasnej demografickej krivke je likvidačná, nacistická politika, akú sme nevideli nikde na svete počas celého 20. storočia. Je to vojna proti učiteľom.
Nahráva tým najhorším osobnostiam vo funkciách riaditeľov škôl. Často, keď sa snažím pomôcť obetiam mobbingu v školách, často sa pýtam sama seba – čo vlastne chcem? Veď celá štátna mašinéria je proti tej obeti ! Pýtam sa: Kto z vás mi pomôže niesť kríže našich obetí? Dajte mi svoj hlas a urobíme prvý krok pre spravodlivosť. Vzor máme.
Obeťami mobbingu v španielskej verejnej správe sa stalo približne 22 percent zamestnancov. Čo si myslíte, koľko je obetí v našich úradoch? Trošku menej, lebo všetci sa po voľbách vymenili a sú tam väčšinou príbuzní príbuzných. Ale keď zrátam ako obete všetkých, ktorí pri tej povolebnej výmene prišli o zamestnanie, tak je to katastrofa – skoro ako po genocíde.
Odhodlanie účinnejšie brániť legislatívnymi prostriedkami psychickú a fyzickú integritu pracovníkov a zamestnancov na ich pracovných miestach, formou zákonnej ochrany pred mobbingom, bossingom, pred psychickým tyranizovaním na pracovisku, prejavili zatiaľ v najväčšej miere – Francúzsko, Belgicko a Švédsko, ale podobne sa snažia aj v Rakúsku, Švajčiarsku, Taliansku, Srbsku, Poľsku a v Nemecku. A na kongrese, prítomní zástupcovia škôl, nám túto skutočnosť len potvrdili.
V našom školstve – vo vzťahu k sledovaniu pracovnej disciplíny, BOZP a poriadku na pracoviskách sa bežne vyvíja na zamestnancov nátlak hrozbou straty zamestnania pod zámienkou „porušenia pracovnej disciplíny“.
Inou sledovanou „príčinou k prepusteniu“ býva neskorý príchod do zamestnania. Pri tejto špecifickej, učiteľskej nátlakovej forme sa zneužíva vnútorný predpis, kde vedenie školy stanoví nereálny príchod do práce, napríklad pol hodiny pred začiatkom prvej vyučovacej hodiny.
Veľmi rafinovane zamestnávateľ, resp. riaditeľ školy spolu so svojimi obdivovateľmi chce vypovedať zmluvu zamestnankyni, upratovačke na škole, o ktorej tvrdí, že si nevie po sebe upratať čistiace prostriedky.
Prípady učiteľov p. Hreškovej, či p. Žarnaya, o ktorých písali médiá, sú odstrašujúce ťažko riešiteľné. Možno majú šancu, aby svoj prípad nakoniec úspešne zavŕšili. Musia si prejsť agóniou, všetkými dostupnými schodmi cez peklá súdov a zamietnutí, až kým sa neobjaví možnosť súdneho podania do Štrasburgu.
Naše prípady mobbingu nevyriešia naše súdy. Vyriešia ich až nové zákony a noví sudcovia schopní uvažovať ľudsky a morálne alebo Štrasburg.
Rozbehli sme súdne pojednávania, druhý rok chodím grátis obhajovať obete mobbingu a som zhrozená. Na súdoch víťazí zlo ako z Apokalypsy. Vidíme veľké nedostatky pri rozhodovaní sudcov. Pojednávajú prípady mobbingu ako v hoteli Rwanda, chlácholia obete, ale rozhodujú v prospech zloduchov. Na prvom pojednávaní všetko hrajú ako že právo je na strane obete, ale vzápätí na ďalších pojednávaniach sa pred nami zosype právo a padne na nás peklo, sudca rozhodne v prospech tyrana, ktorý zničil slušného a pracovitého človeka.
Tyran si pošle na súd lukratívneho právnika, ktorý má vzťah so sudcom. Scény sú neuveriteľne dráždivé ako v najhorších filmoch o mafii. Sudcovia si dohadujú s advokátom tyrana ešte aj znenie rozsudku !
Mám takú kauzu istej pani učiteľky, ktorá bežne získavala ceny pre školu aj v zahraničí, ale vedeniu sa to nepáčilo a dalo jej to riadne pocítiť. Dnes je na dlhodobej práceneschopnosti, celá sa chveje a často myslí na samovraždu.
Iný prípad je učiteľ, ktorý v snahe ukázať autoritu na vyučovacom procese so žiakmi, dostal za to od riaditeľa porušenie pracovnej disciplíny. Pol roka ho psychicky týrali až vymysleli dôvod, ako ho zlikvidovať a to všetko podľa zákona. Ukázali sa tu veľké nedostatky orgánov činných v trestnom konaní pri kontrole dodržiavania existujúcej legislatívy.
Alebo prípad učiteľky, ktorá motivovala svojich žiakov krásnymi výzdobami v triede, ale riaditeľ mal aj v tomto svoje výhrady, dnes skončila na invalidnom dôchodku. Zďaleka sa musí vyhýbať budove školy, kde mala dvanásť rokov pracovisko.
Alebo prípad učiteľky, ktorá sa postavila proti riaditeľke, aby obhájla svoje kolegyne, učiteľky. Hneď sa stala na pracovisku nežiadúca. Na prvé pojednávanie nám mobbérka neprišla. Pri pohrození súdom sa dostavila. Na otázku súdu, prečo sa nedostavila, vypovedala, že im niekto zničil poštovú schránku. Prečo tomu sudca uveril????? Nemal inú možnosť........, lebo za ňou stál predstaviteľ vrcholovej politiky.
Koho je to chyba, že právo je nastavené proti slušnému občanovi? Koho je to chyba, že viac ako dvadsať rokov prijíma parlament zákony a nikto ich nekontroluje? Poslanec parlamentu nemá spätnú väzbu na svoje zákony.
Lotrov prepúšťajú z väzníc pre procesné chyby sudcov – kto im má veriť že to nerobia schválne? Veď procesné chyby pri prepúšťaní z práce ani jeden sudca nerešpektuje, a vždy sa rozhoduje v prospech porušovateľov práva !
Aj na kongrese nám učitelia z krajín EÚ svedčili o tom, ako sa zákony zneužívajú v prospech zla !
Kto sa má snažiť o dobro? S týmto posledným nedostatkom som oslovila interpeláciou ministra školstva SR: Prečo nemôže mať učiteľ pracovný pomer na dobu neurčitú? Načo sú učiteľské pôžičky keď sú viazané na Zmluvu na dobu neurčitú, ale žiadny z mladých učiteľov takú zmluvu nedostane – tak, kde je chyba? Kto sa to s nami hrá túto odpornú hru? Minister Čaplovič súhlasil, že mám pravdu a to je všetko (jeho odpoveď je na www.nrsr.sk. časť moje interpelácie). Ale nič nezmenili.
Medzinárodnú spoluprácu krajín Európskej únie v boji proti mobbingu vnímam ako jednoznačný prínos v prevencii proti akémukoľvek násiliu. Som presvedčená že Európa raz bude mať dôstojné zákony na ochranu statočných a slušných ľudí. Chcem byť tvárou čistého ľudového hnutia, chceme obsadiť parlament a zmeniť od základu túto pekelnú komediantsku politiku na dôstojnú a ľudskú ľudovú moc s ľudovou kontrolou na všetkých úrovniach spoločnosti. S pomocou ľudu, ktorý nás zvolí do ústavnej väčšiny v parlamente chceme odstrániť všetky privilégiá, aby pred zákonom boli všetci rovní. Odstránime všetky imunity, aby nikto neskrýval tajné zbrane kriminálnej politiky. Odstránime všetky bonusy, aby nikto neparazitoval na štátnych prostriedkoch. Zavedieme totálny prehľad na každej úrovni spoločenského života. Jednoduchou Ústavou a jednoduchými zákonmi bez dier v legislatíve a bez možnosti obchádzania zákonov.
Iba tak možno vymetať mobbing,bossing a iné zvieracie móresy z ľudskej spoločnosti. Ak sa chcete dozvedieť viac o mojej činnosti, časť mojich aktivít nájdete na www.ritomska.eu a môžete ma kontaktovať aj e-mailom, ktorý tam tiež nájdete. Ďakujem za pozornosť.
