Je desať hodín a tri minúty. Ticho na chodbe prerušili rázne, energické kroky sudkyne. Dvere na pojednávacej miestnosti sa za sudkyňou zatvorili, aby sa o päť minút zase otvorili.
Vchádzame do pojednávacej miestnosti. My, štyria členovia zastupujúci verejnosť. Sudkyňa sa pýta, či sme svedkovia. Nie, reagujem, my sme verejnosť.
Sadáme si a sudkyňa otvára pojednávanie.
"Zahajujem pojednávanie v právnej veci žalobcu Martina Lacka proti žalovanému Ústavu pamäti národa. V pojednávacej miestnosti nie je prítomný právny zástupca žalobcu, žalobca, právny zástupca žalovaného, žalovaný. Dnes sa mal vypočúvať svedok, pán Pálfy, zamestnanec žalovaného. Ale nakoľko svoju účasť ospravedlnil, súd odročuje pojednávanie na 14.2.2019 o 10, 00 hod."
Bum, a je to !!!!! Súd nám ešte oznámil, že pojednávanie sa ukončuje.
Zase jedno zbytočné pojednávanie a znovu opakujem v tomto konaní už štvrté. A čo tu zatiaľ na súde dokázali? Predsa zlú firemnú kultúru, zlé pracovné vzťahy, predbiehanie sa, kto na žalobcu donesie najväčšiu špinu. A je každému úplne jedno, či sa doteraz kamarátili. Ale pozrime sa na vec odborne, a priznajme si, že odbornosť sa dnes "nenosí".
Dňa 08. augusta 2016 o 13, 35 hod. som sa dostavila na Ústav pamäti národa, so sídlom Miletičova 19, Bratislava (ďalej len „ÚPN“), kde sa malo prerokovať skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) zamestnancov ÚPN:
1. PhDr. Milana Lacka, PhD. pracovníka Sekcie vedeckého výskumu ÚPN,
2. PhDr. Jána Bobáka, CSc., pracovníka Sekcie vedeckého výskumu ÚPN.
Predseda Správnej rady ÚPN sa obrátil na odborovú organizáciu Nezávislé kresťanské odbory Slovenska , Zväz pracovníkov školstva a vedy pri ÚPN so žiadosťou o udelenie súhlasu so skončením pracovných pomerov uvedených zamestnancov.
Prerokovania skončenia pracovného pomeru uvedených zamestnancov som sa mala zúčastniť ako štatutárny orgán Inštitútu na ochranu ústavných práv, ktorého cieľom je okrem iného analyzovať, monitorovať a dokumentovať pracovno-právnu legislatívu u zamestnávateľov za účelom naplnenia ústavných práv.
Nakoľko mi nebolo umožnené zúčastniť sa rokovania, uvádzam dôležité odborné posúdenie veci: Vychádzam z ustanovení Zákonníka práce - porušenie pracovnej disciplíny je zavineným porušením povinností, ktoré zamestnancovi vyplývajú z právnych, pracovnoprávnych predpisov, pokynov zamestnávateľa, z kolektívnej či pracovnej zmluvy alebo pracovného poriadku. Ide o prípady, keď zamestnanec svojím konaním poškodí majetok zamestnávateľa, nedodržiava predpisy bezpečnosti práce, atď.
Závažným porušením pracovnej disciplíny je požívanie alkoholu v pracovnej dobe, dostavenie sa na pracovisko po požití alkoholu, ale aj nedostavenie sa na pracoviskuo z dôvodu požitia alkoholu. Ďalej sa za závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje aj neospravedlnená absencia zamestnanca, výkon práce pre seba a iné osoby v pracovnom čase, nepovolené používanie dopravných prostriedkov zamestnávateľa na súkromné cesty, majetkové a morálne delikty na pracovisku, ublíženie na zdraví a iné. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, funkcia. ktorú zastáva, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. ( Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 12/2008, sp.zn. 3 Cdo 218/2007)
Zákonník práce uvádza, že najčastejšie sa bude jednať o konanie zamestnanca, ktoré súvisí so zavineným porušením pracovnej disciplíny, základných právnych povinností zamestnanca, ktoré vyplývajú jednak z § 81 ZP, z iných právnych predpisov, pracovnoprávnych noriem, interných pokynov a predpisov zamestnávateľa, kolektívnej zmluvy, organizačného či pracovného poriadku.
Skončenie pracovného pomeru PhDr. Martina Lacka PhD. nenaplňa horeuvedené znaky skutkovej podstaty skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. A toto je dôležité zistenie. A z toho vyplýva, že súd už dva roky pojednáva prípad neodborne, nesprávne, neurčito, nezrozumiteľne,
Zdôrazňujem žiadosť zo dňa 29. júla 2016 o udelenie súhlasu so skončením pracovného pomeru zamestnancov
1. PhDr. Milana Lacka, PhD. pracovníka Sekcie vedeckého výskumu ÚPN,
2. PhDr. Jána Bobáka, CSc., pracovníka Sekcie vedeckého výskumu ÚPN,
ktorou oslovil predseda Správnej rady ÚPN odborovú organizáciu nemožno považovať za platnú a v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce. A následne Výpoveď podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je ďalším porušením Zákonníka práce a jeho neodbornou a nesprávnou aplikáciou.
Prečo ani jeden právnik neupozornil predsedu Správnej rady ÚPN, čo je obsahom zákona?
Prípad pána Lacka nám dokazuje, aké dôležité je sledovať okolnosti prepúšťania z práce , kde máme uvedené, akým nezákonným spôsobom boli porušené procesné úkony pri prepúšťaní zo zamestnania, a akým spôsobom konal zamestnávateľ so zamestnancom pred prepustením.
Protiprávnosť úkonov takzvaným porušením právnej povinnosti plynúcej z pracovnoprávneho vzťahu, ale vznikla výkonom práva spôsobom, ktorý deformuje, deklinuje, kriví pôvodný výklad zákona, a sám zákon nemá v sebe definovaný mantinel na zákaz deformovaného výkladu. A toto všetko spĺňa nehospodárne súdne konanie pána Martina Lacka. Vivat naša justícia!
ZÁVER: Prečo tento môj list nebol predložený ako dôkaz do žalobného návrhu?
LEBO odbornosť nám unikla z pamäte nášho slovenského národa.
.
