práce. A potom sme pre zamestnávateľa ešte potrební? Rok pred dôchodkom bola prepustená aj občianka a statočná žena, ktorá vytvorila základy dobrej práce na svojom pracovisku. Ale na Slovensku si závidíme aj nos medzi očami. A tak, keď bola nespravodlivo prepustená, hľadala pomoc. Štátni úradníci
ju poslali až k poslancom parlamentu. A tak sa dostala až ku mne. Boj za statočnosť pokračoval. Aj na súde. A dnes sme videli v priamom prenose, ako sa na Okresnom súde Pezinok porušili ústavné práva slušnej a pracovitej občianky. To, čo sa dialo v pojednávacej miestnosti je len malé semienko ďalšej nespravodlivosti, ktorá "klíči" v našej krajine. Súdne konanie sa vrátilo z Krajského súdu v Bratislave znovu na Okresný súd Pezinok. Bolo treba len odôvodniť odborne súdom prvého stupňa, či zamestnankyni bola ponúknutá iná vhodná práca. Len iná vhodná práca. Nič viac. Na troch pojednávaniach vyzývala sudkyňa žalovaného starostu, zastúpeného mladým advokátom k preukázaniu dôkazu. Ale podvod a klamstvo sa ťažko dokazuje. Sudkyňa aj pohrozila advokátovi, že nebude sa tu ping pongovať. Ale nakoniec „súdnu hru“ skončila. Na treťom pojednávaní. Už prichádza aj mladý advokát, zastupujúci starostu. Nepozdravil, ako sme boli na neho zvyknutý. Stojí v zadnej časti chodby a sústavne ťuká do mobilu. Ťuká a ťuká až kým po chodbe neprichádza sudkyňa. Vchádzame do pojednávacej miestnosti. Dnes sa nám sudkyňa mimoriadne venuje. A dôkladne, celú záverečnú reč zapisuje do zápisnice. Vyzve aj advokáta na záverečnú reč. Ten sa postaví a vraví: Vzdávam sa prednesu záverečnej reči. A buuuum. To je podozrivé, čo tým advokát sleduje? Dlho sme nečakali. Sudkyňa zamietla žalobu.
Dnes nám súd pošliapal ľudské práva priamo pred našimi očami. A s falošným úsmevom advokáta, ktorý zastupoval žalovaného starostu. Prečo súd takto rozhodol? Tesne pred dokončeným víťazstvom spravodlivej kauzy odvážnej a statočnej ženy, zamestnankyne? Aká je pravda?
Je dôležité v tejto kauze pripomenúť: naša ústava škodí predovšetkým nášmu národu a jeho záujmom na ceste za spravodlivosťou. Každý občan, ktorý sa chce brániť nemá síl na takýto dlhý boj. V domnení, že spravodlivosť na súde zvíťazí, je zrazu zaskočený Prečo som prehral? Pravda bola na mojej strane? Ústava predsa chráni každého zamestnanca pred prepustením a pred diskrimináciou v zamestnaní. Na tieto otázky sa nám na poslednej schôdzi parlamentu snažili odpovedať politici Ľudovej strany Naše Slovensko, keď navrhli zrušiť článok 7 Ústavy, ktorý upravuje: Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Ale nepodarilo sa to. Politici majú strach priznať svoj najväčší zločin – ústavu, ktorou svoj národ zotročili, a to bude platiť do tej doby, dokiaľ bude táto ústava v platnosti.
Znamená to, že ani slovenské súdy nie sú suverénne a majú západné riadenie. Znamená to rovnako, že akékoľvek tendencie, prijaté na Západe, sa musia stať automaticky slovenskými právnymi normami? Napríklad jednopohlavné sobáše, juvenilná justicia, šírenie geneticky upravených potravin, kontrola rodín, a na súdoch platené zastupovanie advokátmi – to všetko je v súlade s týmto článkom Ústavy Slovenská republika povinná zákonodarne začleniť do svojho právneho systému len preto, že z iných dôvodov bola podpísaná v minulosti nejaká zmluva. Potom už otrokár si môže vymyslieť čo chce, pretože slovenskí politici nemajú odvahu na to, aby povedali ľuďom pravdu a našu ústavu
zmenili. Akýkoľvek pokus o oslobodenie sa z týchto, pre našu republiku a pre slovenský národ nevýhodných zmlúv je v podstate v rozpore so súčasne platnou ústavou, a teda protiústavné. Je evidentné, že ide o otrockú ústavu, takže po získaní zvrchovanosti je nevyhnutné ju zmeniť. Za najväčší zločin všetkých našich politikov tejto krajiny je to v prvom rade naša Ústava, ktorej otrocké znenie nemali naši politici nikdy dopustiť. A keď už to dopustili, tak mali za tohto vývoja situácie, keď bol celý národ ožobračený nevýhodnými zmluvami, informovať občanov, že im to ukladá naša otrocká ústava a mali vynaložiť úsilie zmeniť ju.
Aj keď opozičná politická strana Ľudová strana Naše Slovensko podala návrh na zrušenie tohto článku, nemali šancu na víťazstvo. Ako opozičná strana nenašli politickú vôľu, aby ich ostatní politici podporili. Prečo? Lebo títo politici vedeli, čo táto ústava skrýva, a napriek tomu neurobili nič pre svoju krajinu a pre svoj národ. Pomáhajú ohlupovať národ. Pri zodpovednosti za svoje skutky poľahčujúce okolnosti pre politikov nemôžu existovať.
Už sme tu mali a máme množstvo aktivistov. Prichádzali aj za mnou do parlamentu. A snažili sa o referendá. Neuspeli. Je to len tragická groteska. Nadradenosť medzinárodných zmlúv máme zakotvenú v našej Ústave. A túto ústavu je potrebné zmeniť! Lebo nás čaká ťažký boj na súdoch, kam posielajú občanov všetky štátne inštitúcie. Inštitút ochrany ústavných práv spája občanov, aby získali svoje právne povedomie, svoje ústavné práva, ľudskú dôstojnosť, ochranu pred prepustením v zamestnaní a pred diskrimináciou. Píšte na ioupriesenia@gmail.com
