akoby "zabudli" na postavenie sudcu, ktorý má byť zárukou zákonnosti a spravodlivosti. Žalobné návrhy, ktoré som predložila v mene klientov na súdy obsahovali vecné a najmä procesné chyby. Boli tak závažné podľa môjho názoru, že sudca nemusel ani vytýčiť pojednávanie. Sudca začal pojednávanie a pred ním sa odvíjal obsah žalobného návrhu. Pripomeniem moje pojednávanie v roku 2011 na Okresnom súde Bratislava II, keď sudca konal veľmi formálne počas pojednávania. Vypočul si mňa, žalobkyňu a potom žalovaného. A spýtal sa, aký máte ešte dôkaz. Ja navrhujem vypočuť Ing, Jozefa Holjenčíka, predsedu úradu a JUDr. Dušana Bernátha, riaditeľa osobného úradu, povedala som. Na druhé pojednávanie sa súd neunúval poslať mi do Národnej rady SR oznámenie, že sudca je chorý. Nevedeli sme Vašu adresu, zdôvodňovala mi mladá, akoby čerstvo nastúpená pracovná sila. Sem mi to pošlite, dala som jej vizitku NR SR. Na tretie pojednávanie bol sudca už zdravý. Pojednával.Vôbec sa môjmu prípadu diskriminácie nevenoval, odignoroval 65 predložených dôkazov, zamietol výsluch svedkov veľkým gestom: Ja som súd, ja rozhodnem. Podala som odvolanie. Viac ako dva roky ležalo moje odvolanie na súde. Prečo? Súdy nemajú lehotu dokedy má odvolací súd konať.
Po viac ako dvoch rokoch rozhodoval trojčlenný senát o mojom odvolaní na Krajskom súde v Bratislave. Aj vrabce čvirikali v pojednávacej miestnosti, aké je to konanie neodborné, neetické, nezákonné. Právo, ktoré bolo porušené na prvom stupni, porušoval aj krajský súd, a to veľmi viditeľne. Trojčlennému senátu vôbec nevadilo, že sú prítomní občania, všetko obete mobbingu. Mali viac odborných vedomostí ako sudcovia. Tiež im neuniklo, ako sudcovia trojčlenného senátu pomocou mimiky a gestikulácie sa dorozumievali s advokátom Kvasňovským, ktorého si Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zaplatil z peňazí občanov. Trojčlenný senát Krajského súdu v Bratislave nezabezpečil spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov mňa ako žalobkyne. Hlboko pošpinil úctu k mojim právam. A to som t.č. poslankyňa parlamentu.Ako potom pristupujú sudcovia k našim občanom na pojednávaniach?
Úvodné otvorenie pojednávania patrilo predsedkyne senátu, ktorá viac ako hodinu sa venovala prednesu celého spisu. Po jej ľavici sediaci sudca netrpezlivo pozeral na hodiny visiace v pojednávacej miestnosti. Bolo vidieť, ako sa jeho talár chveje pri počúvaní toľkého bezprávia, ktoré som prežila na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví. Ale talár nie je záruka zákonnosti. V ňom vždy sedí ten, čo rozhoduje. Po skončení siahodlhého monológu sa predsedkyňa senátu obrátila na mňa a povedala: Máte k tomu niečo dodať. Alebo chcete k tomu niečo dodať? Áno mám, Vážený súd ,predložím dôležité skutočnosti, ktoré ste nečítal. Pokračovala som čítaním môjho vyjadrenia. Ale dlho som nemohla. Po ľavici sediaci pán sudca ma prerušil s otázkou: Povedzte, či trváte na žalobe? a nemusíte tu všetko vypovedať. Ja chcem zdôrazniť skutočnosti, ktoré ste. Vážený súd, neuviedli. Všetko sú to právne skutočnosti, ktoré preukazujú znaky psychického násilia zo strany žalovaného, zlej firemnej kultúry na pracovisku, iného postavenia na pracovisku. Všetky smerujú k porušovaniu mojich práv a právom chránených záujmov.......ďalej mi skočil prísediaci sudca do reči: Povedzte či trváte na odvolaní a nemusíte to celé vypovedať.....Ja chcem znovu súdu zdôrazniť diskrimináciu, ktorú páchal voči mojej osobe žalovaný, povedala som. Ale prísediaci sudca po mne skočil ako vlk, ktorý našiel svoju obeť. Povedzte či trváte na odvolaní a nemusíte to celé vypovedať. Vyvrcholením prísediaceho sudcu bolo viditeľné nezvládnutie témy diskriminácie na pracoviskách, keď povedal:
Pani Ritomská, ak by sme pripustili Vašu žalobu, takých žalôb by sme tu mali tisíce. Reagovala som: Áno, presne tak, to som povedala aj sudcovi na prvom stupni, pán sudca takých žalôb tu budete mať od občanov tisíce. Ja to tu rozbehnem. A dnes už mám 26 žalôb, kde právne zastupujem občanov....Vy mi to tu zamietnete a ja pôjdem ďalej.
Kam pôjdete ďalej? prerušil ma prísediaci sudca.
Vy to máte vedieť, ste sudca. Počas celého pojednávania mi tento pán prísediaci sudca skákal do reči, čo bolo mimoriadne neetické a ponižujúce. Z pozície sily sa snažil rýchlo ukončiť spor, kde už bol dopredu pripravený ortieľ.
Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Takto sa to učia študenti našich Právnických fakúlt, ktorých posielame zo školy do praxe.Ale v praxi sa rýchlo naučia, že zákony sú len zdrap papiera. Aj na Krajskom súde v Bratislave prišiel advokát z advokátskej kancelárie poslaný zo štátneho nezávislého úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Aj tento mladý advokát svoje získané vedomosti na škole zneužíva v honbe za ziskom. Dávno zabudol na prísahu, že bude aplikovať zákony v prospech práva a spravodlivosti. Ale hlavne, že mu Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zaplatí za takéto právne zastupovanie?
Advokát je ovcou v rukách svojho pána. Vykladá paragraf v prospech svojho pána. Je plne závislý na vôli svojho pána. A takto formuje svoje už dávno špinavé vedomie, že ak zlyhá jeho zamestnávateľ, v tomto prípade, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ho vymení. Vonku čaká desať, dvadsať nových adeptov na jeho miesto. Rovnako aj na každé pracovné miesto sudcu čaká desať, dvadsať nových adeptov. Ako ukazuje náš výskum v tomto volebnom období, koleso zneužívania zákonov sa točí 25 rokov aj priamo na súdoch samotnými sudcami. Každý sa bojí aj na súdoch samotnými sudcami poukázať na zlo, do ktorého celá spoločnosť spadla. Nesieme si dedičstvo veľkej hniloby a zla, násilia, celej spoločnosti.
A kde je chyba v celom tomto marazme, kde každý je každému vlkom. Občania, voliči si stále volia do parlamentu tých istých poslancov, ktorí v snahe za honbou zisku dávno zabudli na občana, voliča. Spomenú si na neho len pred voľbami. Slováci žijú v bezprávnom štáte, kde platí pravidlo moci.
Na Krajskom súde v Bratislave sa preukázalo bezprávie a hniloba pri deklarovaní mojich ľudských práv obsiahnutých v antidiskriminačnej žalobe, ktoré vykonávateľ štátnej moci systematicky a celkovo porušoval. Kde sa stratili princípy právneho štátu, a to princíp vlády práva, obmedzenej vlády a obmedzenej väčšiny, ústavnosti a zákonnosti, ľudských práv, deľby práv a suverenity ľudu, nezávislosti súdnictva. Kde sa stratili ekonomické a politické podmienky života spoločnosti, prostredie demokracie a ekonomickej súťaže. Je čas pred voľbami. Občania, voliči uvedomte si, koho si budete voliť do parlamentu. Sladké reči a sladké sľuby starých politických strán SMER, KDH, SDKÚ, SAS, OĽANO sú dnes už prežitkom. Mali šancu a nevyužili ju. Nedokázali posunúť spoločnosť, kde na pracoviskách by vládla firemná kultúra. Preto zakladám stranu pre zamestnancov www.ritomska.eu
