Výstava Ľudské telo – The Human Body Exhibition začína názorovo rozdeľovať spoločnosť. Na jednej strane sú tu teológovia a bioetici rímskokatolíckej cirkvi, ktorí sa usilujú o úradný zákaz výstavy. Na druhej strane sú tu organizátori, ktorí ubezpečujú verejnosť, že výstava napĺňa všetky etické kritériá. Keby tento spor zostal len v rovine etickej argumentácie, potom by bolo treba povedať, že nie je objektívne riešiteľný, pretože ide o vzájomne nekompatibilné hodnotové prístupy.
Ale k etickej otázke o ľudskej dôstojnosti, ktorá naráža na rozpor medzi náboženským a moderným humanistickým hodnotovým prístupom však v posledných dňoch pribudla aj pochybnosť o pôvode vystavovaných tiel. Formou tlačovej správy ju verejne vyslovili niekoľkí slovenskí aktivisti. Podľa nich by vraj vystavované telá mŕtvych ľudí mohli patriť napríklad čínskym disidentom, politickým väzňom a ľuďom, ktorí praktizujú Falun Gong. Aktivisti preto vyzývajú organizátorov bratislavskej výstavy, aby „hodnoverne deklarovali pôvod tiel použitých pre výstavu a aby predložili súhlasy ich darcov“ (prevzaté a citované z článku SME/sita „Aktivisti sa obávajú, že v Bratislave vystavujú telá čínskych disidentov“, 9.10.2012).
Po verejnom vyslovení takejto pochybnosti by organizátori výstavy mali nielen vo vlastnom, ale aj vo verejnom záujme dostatočne preukázať pôvod mŕtvych ľudských tiel, ktoré vystavujú. V opačnom prípade by sa tento (zatiaľ čisto hodnotový) spor mohol posunúť do celkom inej, omnoho nepríjemnejšej roviny, ktorá môže traumatizovať celú spoločnosť. V prvom rade môže traumatizovať ľudí, ktorí už výstavu navštívili v dobrej viere, že celý tento projekt je nielen pred zákonom, ale aj eticky čistý. Môže však traumatizovať aj nás všetkých, ktorí takmer každý deň prichádzame do styku s obrovskými bilboardami, propagujúcimi túto výstavu.
Máme k dispozícii mediálne vyjadrenie organizátorov výstavy, kde okrem ubezpečenia o eticky korektnom zaobchádzaní s telami mŕtvych ľudí tvrdia, že „všetci ľudia pred svojou smrťou súhlasili s tým, aby ich mŕtve telá vypreparovali a vystavili“ (citované z článku SME „Cirkev chce zákaz výstavy tiel“, 8.10.2012). Na svojej stránke majú organizátori výstavy ohľadom pôvodu tiel toto prehlásenie: „Všetky exponáty na výstave The Human Body boli legálne darované prostredníctvom organizovaného vládneho procesu s plánovaným využitím len pre študijné účely na verejných výstavách a inštitúciách vyššieho vzdelávania. Identita a vek jednotlivcov sú neznáme. Všetci zomreli z prirodzených príčin...“ (citované zo zdroja: http://www.humanbody.sk/frequently-asked-questions.php ).
V tejto chvíli teda nemôžeme tvrdiť, že organizátori výstavy nevedia pôvod tiel náležite dokladovať! Je totiž možný aj presný opak a totiž, že dostatočné doklady naozaj majú. V takom prípade by celá vec naďalej zostala v rovine spoločenskej diskusie o etickej primeranosti výstavy. Avšak po verejnom vyslovení pochybností o pôvode tiel zo strany slovenských aktivistov, ktorí sa podpísali pod citovanú tlačovú správu by sa preskúmanie tejto záležitosti malo stať aj povinnosťou úradov. A to rovnako vo verejnom záujme. Ľudia, ktorým je táto výstava tak masívne reklamne ponúkaná majú totiž plné právo vedieť, na koho sa to (v prípade záujmu) chodia pozerať? Minimálne v rovine ubezpečenia o dôveryhodnosti dokladov zo strany príslušnej inštitúcie, ktorá by sa ich preverením mala a mohla kompetentne zaoberať.
Ak by totiž organizátori nevedeli pred príslušnými inštitúciami dostatočne zodpovedať otázku o pôvode tiel, už by nešlo „len“ o vzájomné ideologické naťahovačky. V takom prípade by mohlo vzniknúť dôvodné podozrenie, ak nie trestnoprávneho, tak minimálne ľudskoprávneho charakteru.
Druhá, ale rovnako dôležitá otázka je: prečo bola výstava otvorená ešte predtým, než bola definitívne vyriešená legitimita vystavovaných exponátov? Inými slovami: ako je vôbec možné, že mesiac po otvorení výstavy môže niekto verejne vysloviť takúto pochybnosť? Pretože tu v konečnom dôsledku nejde len problém mŕtvych, ale aj živých. Ide o problém svedomia. Ako sa môžu cítiť ľudia, ktorí na tej výstave boli tvárou v tvár spomínaným pochybnostiam? A ako sa máme cítiť my, ktorí sme tam síce neboli, ale takmer denne prichádzame do styku s bilboardami, propagujúcimi túto výstavu?
Kompetentné slovenské inštitúcie by mali preveriť doklady organizátorov výstavy, pretože ani médiá, ani my, občania, nemáme možnosť posúdiť dôveryhodnosť takýchto dokladov, aj keby sme ich rovno držali v rukách. Ale máme svedomie a to by chcelo mať istotu, že mŕtvi ľudia, ktorých nám ukazujú organizátori výstavy Ľudské telo – The Human Body Exhibition, dali k tomu za svojho života naozaj súhlas.
