(1)
"Svet by mal patriť nám, obyčajným ľuďom." Tento názor je možné verejne vysloviť len v našej, euroamerickej, na hlavu postavenej civilizácii. V klasických kultúrach, kde ešte existovala prirodzená hierarchia, kde vznešené bolo "hore" a nízke "dole" by bol takýto dekadent okamžite sťatý. U nás dekadenti ašpirujú do parlamentu! (poznámka k volebnej kampani jednej politickej strany, 2010)
(2)
Myslím, že posledných 300 rokov všeobecne preceňujeme racionalitu a schopnosť vedome zvažovať argumenty. Ale vedomie a racionalita sú iba symptómy niečoho hlbšieho. V skutočnosti sa aj tak rozhodujeme pod prahom vedomia. Že niekoho volíme? Hádam si nemyslíte, že je to výsledok racionálneho výkonu?
(3)
Až do Marxa bolo cieľom filozofického úsilia interpretovať svet ako miesto, kde sa oplatí žiť. Meniť sa mal iba človek, aby dosiahol schopnosti, ktoré mu umožnia vnímať svet vo svetle pravdy, krásy a dobra. Ale Karol Marx bol v istom zmysle nenapraviteľný človek. Tak sa pre istotu rozhodol, že zmenu by mal podstúpiť samotný svet. A z filozofie spravil politiku: "Až doteraz filozofi svet iba vysvetľovali, teraz ide o to zmeniť ho!" (K. Marx)
(4)
Ľudia, ktorí sa v živote starajú len o svoje blaho nezanechajú po sebe skutočnú stopu v bytí. Ich vetvička na strome života zostane suchá. To je moja útecha z ontológie. Dať viac ako zobrať, vytvoriť v útrobách života nadhodnotu, vytvoriť zo seba niečo vyššie – tak to predsa robí aj samotná príroda. Aj keď čo-to rozdáme všetci, ontologicky je pre nás rozhodujúci rozdiel medzi príjmami a výdavkami. Ale to nie je (pretože nemá byť) náš zisk! Je to zisk iných. Kapitalistická ekonómia teda nekopíruje prírodu úplne verne, kapitalizmus je prírode neverný. A preto, našťastie pre nás všetkých, jedného dňa pôjde do sračiek. Už to začína. Finančná kríza je vraj krízou morálky. Kríza morálky je však krízou hodnôt a kríza hodnôt je krízou zmyslu života, práve onej nadhodnoty, ktorú od nás chce a požaduje sám Život. Inými slovami: verím v Star Trek!
(5)
„Kresťanské rozhodnutie vidieť svet ako škaredý a zlý urobilo svet škaredým a zlým!“ – Friedrich Nietzsche vedel presne to, čo vie každý mág – že sa svet stáva tým, za čo ho považujeme. NÁŠ SVET odráža NAŠE VNÚTRO. Toto mám proti politikom. Aj tým kresťanským. A proti čvarge, aj tej ateistickej. Iste, keď sa vynorí absurdno, klesáme ku dnu. Ale pokiaľ nás to nejakým zázrakom neudusí, odrazíme sa o čosi bohatší. Možno sú všetky naše existenciálne problémy v skutočnosti pôrodnými bolesťami slobody a budúceho zmyslu nášho života. Nový svet k nám prichádza ako slnko vo vode. Ale slobodný a zmysluplný svet si treba aktívne vytvoriť. Nie tak, ako to chcel Marx – snahy zvonka meniť svet už tomuto svetu narobili dosť nepríjemností. Slobodný a zmysluplný svet si vytvoríme tak, že si ho najprv začneme živo predstavovať, potom tejto predstave z celej duše uveríme a nakoniec začneme svet nanovo interpretovať v súlade s našou imagináciou. Ostatné príde samo od seba, to je zákon – život je skutočne živý a z podstaty magický. Môj, tvoj, jeho svet sa od základu zmení! V každom prípade: odkedy sa snažím hľadať pozitívny význam svojich úzkostí, cítim, že stúpam.
