Stvoriteľ sedel na tróne a dumal. Na chvíľu ho síce vytrhla zo sobotňajších (v nebi je stále sobota, lebo ak niečo anjeli neznášajú viac ako prácu, je to predstava, že pracovať sa bude zajtra) popoludňajších driemot deklasifikácia maličkej planéty Pluto, na ktorej mu zo zatiaľ nepublikovateľných dôvodov veľmi záležalo, a politické manévre akéhosi Paroubka, ktorý najprv priam diabolským spôsobom vybabral s nejakým Topolánkom, aby potom s oboma priam čertovsky vybabral nejaký Kalousek, ktorého potom napriek všetkým česko-moravským zvyklostiam odvolala z funkcie členská základňa (nemal v tom prsty Lucifer? zamyslel sa Stvoriteľ na chvíľu, také signifikantné mená vymyslieť, na to treba machra), a vybral z kopy zvodiek na stole Rafaelovu správu, ktoré zvykli patriť k tým najobsiahlejším o Luciferovi.