Láska. Slovo obrovského významu vyslovované s ľahkosťou, bez uvedomovania si jeho skutočnej hodnoty pod ťarchou každodennej rutiny. Zvykneme vravieť „ľúbim ťa“ tak automaticky ako „dobrý deň“. Niekedy v tých slovách už nie je svetlo, iba obyčajný zvyk. A predsa je láska to najvzácnejšie, čo môžeme dávať a zároveň prijímať.
To, že nás niekto miluje nie je samozrejmosťou, a nie je samozrejmosťou ani to, že milovať môžeme a vieme. Každý dotyk lásky duše i tela je nevyčísliteľným a neviditeľným darom, avšak v každom prípade je citeľným i viditeľným. Ak lásku prestaneme správne dotovať, môže sa stať, že začne strácať iskru. Nie z pomsty či nenávisti, ale z bolesti, ktorá sa sama nedokáže identifikovať.
Láska nie je automatickou povinnosťou. Nie je to ani nevypovedateľná zmluva, ktorú podpíšeme na začiatku vzťahu. A už vôbec to nie je paušálna služba, či výhoda dodávateľa energií – zaplatíš pár milých slov a svetlo lásky svieti.
Láska je ako životodarný oheň, do ktorého treba prikladať. A hlavne, je potrebné nechať ho dýchať. Ľudia si niekedy myslia, že keď sú spolu dlho, láska tam už „má byť prítomná“. Ak ju však neošetrujú láskavou pozornosťou, stratí sa v prachu každodennosti. A niekedy sa rozplynie ešte skôr, než si to stihneme všimnúť.
Láska nie je samozrejmá ani v iných jej rôznych podobách, a nie každý ju dokáže prejaviť rovnako. Niekto miluje ticho, niekto slovami, niekto skutkami. A ak sa zameriavame len na tú „svoju“ formu, môže sa ľahko stať, že budeme prehliadať tú druhú, rovnako krásnu.
Možno by sme začať túžiť po láske opakovane. Netúžiť po nej z pohľadu slabosti, ale kráčať k nej s odvahou. Nebáť sa pýtať si objatie, rozhovor, srdce, len preto, že by sme mohli ostať neskôr zranení. Mali by sme sa znova naučiť úprimne ďakovať za lásku. Aj tú nenápadnú, každodennú i záhadne krehkú, možno éterickú.
Môžeme ju objaviť v pohári vody, ktorá nám zrkadlí myšlienky na niekoho nášmu srdcu milého, alebo v tichom mlčaní, ktoré nás počúva, či v očiach, ktoré nikdy nezabudli.
Láska nie je samozrejmosť... (koľkokrát do dňa si to vieme uvedomiť?)
A preto je taká vzácna.
© Róbert Mačej
