Róbert Mačej
Keď sa nazývame ľuďmi, pestujme v sebe ľudskosť
Keď stratíme ľudskosť, stratíme všetko ostatné, nech by sme mali akokoľvek plné peňaženky.
Túžim byť ako sviečka. Nemyslieť na to, kedy som začal horieť a ani na to, ako dlho budem. Chcem práve teraz prinášať ľuďom svetlo a teplom svojej duše roztápať ich smútok. Zoznam autorových rubrík: Verses, Súkromné, Nezaradené, Zo života

Keď stratíme ľudskosť, stratíme všetko ostatné, nech by sme mali akokoľvek plné peňaženky.

A kým si staviame múry, aby sme sa chránili, zabúdame, že láska a porozumenie dýchajú len v priestore otvorenosti.

Každá kultivovaná krajina si zaslúži politikov, ktorí sa pri stretnutí s mocnými pýtajú správne otázky.

To, čo má slúžiť na ochranu života, sa stane nástrojom seba deštrukcie.

Keď trpíme, sme svojím spôsobom odizolovaní od hlučného sveta.

Na Slovensku sa už nedá žiť dôstojne z poctivej práce. A keď niet nádeje na lepší život... možno je lepšie nežiť vôbec.

Poctivosť neprestáva byť cnosťou, ale v našej krajine sa za ňu platí daň navyše.

Láska je zázračná, životodarná esencia, nie náhoda! Je to záväzné rozhodnutie. Je to prítomnosť.

Úvaha o prítomnosti, dôstojnosti a o tom, čo znamená byť skutočne človekom

Láska. Slovo obrovského významu vyslovované s ľahkosťou, bez uvedomovania si jeho skutočnej hodnoty ...

Tento blog môže pôsobiť detsky, možno nepochopiteľne, alebo aj neuveriteľne. Napísal som ho však preto, aby som ním v prvom rade vyvolal úsmev...