Škoda, že život je taký krátky.

Už aj moje deti si ti uvedomujú viacej a tak sa snažia mi život spestrovať.To som si uvedomil,keď môj syn raz ráno povedal,že rychlo vstavaj ideme na velký výlet.Však len nedavno sme sa vrátili z Karlovych Varov a už zase ideme.Ani nemudrujeme .ale balíme to hlavné čo budeme potrebovať.Ráno sme vyrazili na Viedeň.a Grác.Cestu som skoro prespal.Robert vzal dobre velké auto pre 8 ludí tak sme mali pohodlie.Keď sme došli na Slovinsko Robo odbočil do prava na Ljubljanu a potom na Rijeku.Bolo to celkom fajn.V Opátiji sme mali ubytovanie.Ale vo velkom hoteli.Tam sme sa citili qko králi.Také raňajky som v živote nevide a ani nejedol.Strava tam bola královská a hlavne večera.Obedy sa nepodávali,ale po takých raňajkách by ani nechutili.Pod hotelom sme mali súkromnú pláže.Tam sa o nás starali plavčíci.Tí nám pripravili lehátka,doniesli osušky a čašnici nosili pitie a pochutiny..More bolo vlnité,tak sme do mora chodili len občas.Nad nami bol na terase bazén,ktorý sa vyhrieval .Prvý deň sme boli hlavne tam Večer sa bola v mori vykúpať Monika aj z Robertom.Ja som sa aj po Opátiji prešiel,ale len na male kúsky ,lebo som chodil o palici.Monika Niki a Robert zo Zuzkou a Ninom rajzovaqli po meste akupovali darčeky a zmrzlinu Ninovi a Nikimu.Z Monikou a deťmi sme už v Opatiji boli.Bola tam aj Janka .Tono a Magda.Ale to sme sedeli len na pláži a krmili sa a pili.Ešte sme nikdy nevideli celé korzo,kaviarne a hoteli.Teraz sme si to prezreli a všelikde posedeli.Boli sme tal 4 noci a tak sme si vo dne všetko prezreli.Domov sme išli novou cestou cez Maďarsko .Prezreli sme aj inú časť maďarska .Tento výlet nám dal zabrať.Možno bola táto cesta posledná.Ale možno až dá počasie a hlavne zdravie možno ešte niečo zažijeme.